Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/140/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109247901 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109247901.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U.. T. H., W. Q. W., L. X, zast. JUDr. Ľudmilou Penz Vachulovou, advokátkou v Bratislave, Krížna 47, proti odporcovi: U.. T. D., D..P.., W. Q. W., Š. X, zast. De minimis, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Mateja Bela 6, o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 21. januára 2013 č.k. 26C 315/2009-49 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,22 euro obchodnej spoločnosti De minimis, spol. s r.o. do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie vo veci pre späťvzatie návrhu (§ 96 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p.), navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 59,37 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava (§ 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a napokon uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 164,69 eur k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že návrh na začatie konania o ochranu osobnosti vzal späť z dôvodu, že po uplynutí viac ako troch rokov od podania návrhu, aj keby konajúci súd rozhodol na prvom pojednávaní vo veci samej, by meritórne rozhodnutie súdu nepredstavovalo už účinnú ochranu právam navrhovateľa. Poukázal na povahu prejednávanej veci, ktorá si vyžadovala pozornosť z hľadiska osobitnej rýchlosti konania, pretože sa priamo týkala osobného statusu navrhovateľa. Podľa odvolateľa postup súdu viedol k zmareniu možnosti poskytnutia efektívnej a účinnej ochrany právam, ktorých sa navrhovateľ domáhal. Rozhodnutie súdu, ktorým zaviazal navrhovateľa za takejto situácie na náhradu trov konania, odôvodňujúc to zavinením - 2 - navrhovateľa ako dôvodom na zastavenie konania, nemá podľa neho oporu v platnom právnom poriadku a je absurdným. Namietal tiež neprimeranú stručnosť či strohosť rozhodnutia v časti odôvodnenia trov konania, z ktorého nie je zrejmé, na základe akých úvah súd hodnotil správanie navrhovateľa v súvislosti so späťvzatím návrhu na začatie konania a zastavením konania za zavinené. Bol toho názoru, že je namieste sa domnievať, že danú vec možno klasifikovať ako prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom prípade súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Navrhol preto zmenu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vyslovenie, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania, rovnako navrhol rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania, prípadne navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ vzal svoj návrh v celom rozsahu späť bez udania akéhokoľvek dôvodu, čím jednoznačne zavinil zastavenie konania. Súd prvého stupňa nebol povinný, ani oprávnený skúmať dôvody, ktoré mohli navrhovateľa k tomuto úkonu viesť. Zavinenie podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. na strane navrhovateľa existuje napríklad vtedy, ak navrhovateľ podá návrh vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal návrh, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak vzal návrh bezdôvodne späť. V prípade, ak sa navrhovateľ domnieval, že v konaní dochádzalo k prieťahom, mal právne prostriedky ako tento stav sanovať. Medzi tieto prostriedky však rozhodne nepatrí späťvzatie návrhu bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov. Odporca sa nakoniec domnieva, že k späťvzatiu návrhu navrhovateľom nedošlo z dôvodu plynutia času, ale po oboznámení sa navrhovateľom s dôvodmi jeho vyjadrenia k návrhu na začatie konania. V danom prípade podľa odporcu neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, odporca nemôže niesť náklady, ktoré mu vznikli výhradne a len v súvislosti s právnym zastúpením z dôvodu navrhovateľom svojvoľne podanej neopodstatnenej žaloby. Súd prvého stupňa vzhľadom na zásadu úspechu v konaní správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., odporca preto navrhol potvrdenie napadnutej časti uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania a uplatnil rovnako náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal vec v odvolaním napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z písomného späťvzatia návrhu na začatie konania zo dňa 15. novembra 2012 (č. l. 44 spisu) nevyplýva žiaden dôvod takéhoto postupu navrhovateľa. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. - 3 - 5Co 140/2013-65 Ustanovenie vyššie citovaného ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je treba aplikovať, ak došlo k zastaveniu konania z akýchkoľvek dôvodov, napr. v zmysle § 104 O.s.p. V prípade, ak došlo k zastaveniu pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, je potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré ustanovenie má povahu lex specialis vo vzťahu ku všeobecnému ustanoveniu § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť protistrane trovy konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Dôvodom späťvzatia návrhu v danom prípade nebolo správanie odporcu, nejde preto o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. a z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a preto je podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. povinný nahradiť trovy tohto konania. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Navrhovateľ síce poukazuje na okolnosti veci, predstavujúce jej charakter, podľa názoru odvolacieho súdu však v danej veci, hoci charakterom výnimočnej, odporca nemôže niesť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením, z dôvodu len nadmernej zaťaženosti súdov a v tej súvislosti vzniknutých prieťahov v konaní, ktoré odporca ovplyvniť nijako nemohol. Z vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov, predstavujúcu odmenu advokáta uplatnenú a vyčíslenú za jeden úkon právnej služby v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 8, § 10 ods. 1 písm. a/ , § 14 ods. 3 písm. b/) vo výške 30,71 euro za úkon - písomné odvolanie nie vo veci samej z 28.2.2013, spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 euro za úkon právnej služby (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a spolu s 20% DPH zo sumy odmeny a náhrad (§ 18 ods. 3 cit vyhl.), vyčíslenej vo výške 7,70 euro, celkom teda vo výške 46,22 euro. - 4 - Náhradu trov odvolacieho konania zaplatí navrhovateľ platobnému miestu náhrady trov súdneho konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.