Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/41/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109256505 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109256505.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, IČO: 00 168 912, zast: JUDr. Ján Marták, advokát, Dolné Srnie 362 proti odporcovi: PETRODOM trade, s.r.o., Mikulášska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 767 090, o zaplatenie 597.490,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 30Cb/11/2010-90 zo dňa 12.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 30Cb11/2010-90 zo dňa 12.3.2012 v znení opravného uznesenia č.k. 30Cb11/2010-99 zo dňa 16.5.2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznáva. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 30Cb/11/2010-129 zo dňa 13.12.2012 p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 30Cb/11/2010-99 zo dňa 16.5.2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 597.490,54 Eur s 5% úrokom z omeškania od 01.01.2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 16.596,50 Eur na súdnom poplatku a 16.596,50 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Nakoľko v rozsudku došlo k chybe v opisovaní s dátumom v roku 72007, tento opravným uznesením zo dňa 16.5.2012 opravil na dátum 01.01.2007. Rozhodol tak s poukazom na znenie ust. § 476 ods. 1, § 477 ods. 1, 3 a § 306 ods. 1 ObZ, keď po vykonanom dokazovaní mal nesporne preukázané, že navrhovateľ odporcovi na základe Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 28.07.2006 poskytol bezúročne sumu 18.000.000,--Sk, ktorú sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť do 31.12.2006. Dodatkom č. 1 bola lehota na splatenie pôžičky určená dňa 31.03.2007 pričom za obdobie od 01.01.2007 do zaplatenia bol veriteľ oprávnený účtovať 5% ročný úrok. Splatnosť pôžičky mohla nastať aj prevodom majetku odporcu na navrhovateľa, ku ktorému bolo zriadené Záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.7.2006. V rozhodnutí ďalej poukázal na znenie Zmluvy o pôžičke čl. II bod 2 a bod 3 b). Ďalej mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 20.2.2007 odporca uzavrel Zmluvu o predaji časti podniku so spoločnosťou FAKTUM trade, s.r.o., pričom kupujúci sa zaviazal prevziať všetky záväzky s predávajúcou časťou podniku. Jej súčasťou boli aj práva a povinnosti zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.7.2006 a zo Záložnej zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že spoločnosť FAKTUM trade, s.r.o., je t .č. v konkurze. Odporcu na zaplatenie dlžnej sumy zaviazal ako ručiteľa podľa § 477 ods. 3 ObZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s ohľadom na úspech účastníkov v konaní. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca.Namietol, že nie je dlžníkom navrhovateľa, nakoľko sa týmto stala spoločnosť FAKTUM trade, s.r.o., na základe Zmluvy o predaji podniku. Z uvedeného dôvodu, žiadal žalobu zamietnuť. Súd prvého stupňa vec kvalifikoval úplne inak, ako v návrhu žiadal navrhovateľ. Navrhovateľ svoj nárok prezentoval z titulu ust. § 657 ObZ a nie podľa § 477 ObZ. Mal teda zato, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.7.2006 nemá nárok na peňažné plnenie, lebo odporca nie je jeho dlžníkom. S argumentami odporcu sa súd prvého stupňa nevysporiadal, čo má za následok porušenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorá odníma účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa neskúmal súvislosti ani v kontexte so zák. č. 7/ 2005 Z.z., tzv. trojvzťah medzi účastníkmi, čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci. Bolo nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vec posudzoval aj z hľadiska zák. č. 7/2005 - konkurzného konania na spoločnosť FAKTUM trade, s.r.o. Až do vyhlásenia konkurzu na spoločnosť FAKTUM trade, s.r.o. pohľadávka navrhovateľa nebola splatná. Splatnou sa stala až vyhlásením konkurzu. Z hľadiska konania o konkurze prebieha uspokojenie pohľadávky navrhovateľa z majetku spoločnosti FAKTUM trade, s.r.o., čo vylučuje možnosť navrhovateľa vymáhať záväzok od ručiteľa. Jedná sa o akcesorický vzťah. Výberovosť splnenia záväzku navrhovateľovi zanikla. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa dňa 29.06.2012 písomne vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a žiadal ho potvrdiť. Mal za to, že nakoľko vec nie je zložitá, mohol súd rozhodnúť na jednom pojednávaní. Súd prvého stupňa citoval list navrhovateľa zo dňa 14.04.2008, a vec posúdil podľa § 477 ods. 3 ObZ. Na uvedenú vec sa vzťahuje Obchodný zákonník a vec správne právne posúdil. Poukázal na konštatovanie sudkyne prvého stupňa, že v prejednávanej veci sa konkurzné konanie a jeho obsah nebude vzťahovať, lebo nemá s tým nič spoločné, inak by vec rozhodol priamo konkurzný súd. Sám odporca žiadal o posúdenie veci podľa Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa nepovažoval konkurzné konanie za právne relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci. Skutkový stav odporca nepopieral. Odporca ako osoba, ktorá ručí za splnenie záväzku je v súlade s rozsudkom 4 Obo 115/99 NS SR. Pre vznik záväzku ručiteľa je rozhodujúce len to, že dlh nesplnil dlžník. Je bez významu, či veriteľ využil všetky možnosti na to, aby dosiahol uspokojenie pohľadávky proti dlžníkovi. Ak je pohľadávka zabezpečená aj iným spôsobom, ako ručením (napríklad záložným právom), dáva to veriteľovi právo, ale nie povinnosť, dosiahnuť uspokojenie pomocou tohto zabezpečenia. Právne posúdenie nároku spočíva na súde. Nebolo a nie je potrebné dokazovať skutočnosti súvisiace s konkurzným konaním. Právna zástupkyňa odporcu nenavrhla dokazovanie pred poučením súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Žiadal, aby odporca zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktoré mienil vyčísliť na pojednávanie pri odvolacom konaní. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu, ako aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu a po takto preskúmanom spisovom materiáli pomerom hlasov 3:0 dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci tak, ako na základe vyhodnotenia dôkazov vo veci vykonaných uviedol súd prvého stupňa. Tvrdenie odporcu, že súd prvého stupňa procesne pochybil pokiaľ vec posúdil podľa § 477 ods. 3 ObZ, a nie podľa § 657 OZ, ako žiadal navrhovateľ a odňal tým možnosť odporcovi konať pred súdom, nie je podstatná, pretože ak by aj k procesnému pochybeniu súdom prvého stupňa došlo, rozhodnutie samotné je vecne správne, pričom na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalšia námietka odporcu, a to nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko pohľadávku aj so záložným právom navrhovateľa previedol na tretiu osobu, taktiež neobstojí, nakoľko žiadne ust. zák. č. 7/2005 Z.z. nezbavuje odporcu postavenia účastníka konania ako ručiteľa v zmysle ust. § 477 ods. 3 ObZ. Dôvody uvedené v odvolaní odporcu odvolací súd považuje za účelové, a účelovým sa javí aj postup odporcu v súvislosti s prevodom časti podniku na tretiu osobu FAKTUM trade, s.r.o., na ktorú bol následne vyhlásený konkurz v snahe zbaviť sa svojho záväzku voči navrhovateľovi. Podľa prehlásenia navrhovateľa jeho pohľadávky tak zo strany odporcu ani zo strany spoločnosti FAKTUM trade, s.r.o. doteraz nebola ani čiastočne uhradená. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania priznané neboli, s poukazom na ust. § 244 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., hoci by na ne mal nárok, vzhľadom k ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., nakoľko odporca si síce náhradu trov právneho zastúpenia uplatnil, avšak tieto v zákonom stanovenej trojdňovej lehote do spisu nevyčíslil. Odporca podal odvolanie aj proti opravnému uzneseniu, ktoré spočívalo v zrejmej chybe pri opisovaní dátumu (nesprávne uvedený dátum 01.01.72007 bol nahradený správnym dátumom s rokom 2007) a pri prehodení označenia účastníkov odporcu na „Navrhovateľa“ v odôvodnení rozhodnutia, ktoré opravné uznesenie bolo vydané v súlade s ust. § 165 ods. 1 O.s.p. a ktoré je potrebné podľa § 219 ods. 1, 2 bez ďalšieho potvrdiť. Odvolaním vytýkanú zmätočnosť rozhodnutia formálne nedostatky neboli odvolacím súdom zistené. Odporca odvolaním napadol aj uznesenie o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku č.k. 30Cb/11/2010-129 zo dňa 13.12.2012. V odvolaní poukazoval na nemajetnosť odporcu a založené doklady do spisu, ktoré ju potvrdzujú, vyjadril sa aj k bezúspešnosti alebo svojvoľnosti bránenia práva. Poukázal na to, že navrhovateľ sa sám v rámci konania o konkurze spoločnosti FAKTUM trade, s.r.o. prihlásil ako veriteľ spornej pohľadávky a na skutočnosť, že proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané odvolanie. Odvolací súd v merite veci rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, argumentáciu odporcu v podanom odvolaní posúdil ako účelovú, preto nie je splnená druhá kumulovaná zákonná podmienka na priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku, uvedená v ust. § 138 ods. 1 O.s.p., a to, že sa nesmie jednať o zrejme bezúspešné bránenie alebo uplatňovanie práva, ktoré priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku neumožňuje. Preto aj uvedené rozhodnutie odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prístupné.