Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/352/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110200404 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110200404.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajsý súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: G.. Ľ. W., W. A. P. A. Q., Č. XX, zastúpený: JUDr. Peter Škultéty, advokát, so sídlom AK v Bratislave, Heydukova 3, P.O.Box 302, proti odporcovi: HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s., IČO: 31 371 981, so sídlom Bratislava, Nám. SNP 15, zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Bratislava, Klincová 35, o zaplatenie 268,50 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25C 4/2010-86 zo dňa 20.5.2011 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25C 4/2010-86 zo dňa 20.5.2011 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 217,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 1.8.2009 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 146,58 Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 7. januára 2010 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 268,50 Eur s príslušenstvom titulom neposkytnutia navrhovateľom objednaných a zmluvne dojednaných služieb a titulom náhrady škody. Na základe Zmluvy o obstaraní zájazdu č. 147984 mal odporca zabezpečiť navrhovateľovi a jeho rodine zájazd v Turecku, stredisku Incekum, v hoteli Pegasos Planet Royal, v rámci ktorého sa zaviazal poskytnúť mu aj služby medzinárodného animačného tímu spolu so službami animátorov Klubu Markíza a služby detského aquaparku tzv. tobogánový svet. Po prílete do Turecka však odporca navrhovateľa ubytoval v inom hoteli - hotel Alba Royal, v oblasti Side, ktorý neposkytoval objednané služby. Na urgenciu navrhovateľa odporca zabezpečil možnosť vstupu do náhradného aquaparku, avšak iba na obdobie 5 dní a iba pre jednu dospelú osobu a dieťa, t.j. nie pre všetkých členov zájazdu; služby animačného klubu Markíza nezabezpečil vôbec. Navrhovateľ preto žiadal o zaplatenie rozdielu medzi objednanými a skutočne poskytnutými službami, keď suma 78,- Eur zodpovedala náhrade za služby detského aquaparku pre všetkých účastníkov pobytu; suma 100,- Eur zodpovedala náhrade za nedostatok služieb Klubu Markíza; suma 90,50 Eur za vynútené telefonické hovory. Odporca so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Nepoprel, že v dôsledku preobsadenia ubytovacej kapacity v zariadení Pegasos Planet Royal bol nútený ubytovať navrhovateľa a jeho rodinných príslušníkov v hoteli Alba Royal, avšak bolo to v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami odporcu a Dôležitými informáciami platnými pre zájazdy organizovanými HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s. Leto 2008, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvných podmienok. Navrhovateľ prijal operatívnu zmenu dohodnutých služieb rovnakej kvality. Navyše odporca znášal zvýšené náklady ubytovania navrhovateľa a jeho rodinných príslušníkov so službami all inclusive ultra. Navrhovateľ nepreukázal rozdiel v cene poskytnutých služieb a služieb objednaných, rovnako ako nepreukázal predpoklady zodpovednosti za prípadnú škodu za vynaložené náklady na telefonické hovory. V rámci dokazovania, predtým ako súd pristúpil k skúmaniu vecnej stránky žalobného návrhu, zisťoval splnenie zákonom stanovených predpokladov na jeho uplatnenie, pričom mal za preukázané, že v zmysle § 741i ods. 1 OZ navrhovateľ uplatnil právo na odstránenie chybne poskytnutej služby v priebehu zájazdu, a to spísaním záznamu z 10.7.2008 (č.l. 9) a následne aj po jeho ukončení, a to písomnou reklamáciou z 30.7.2007 (č.l.10) v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote počítanej od ukončenia zájazdu (§ 741i ods. 2 OZ). Navrhovateľ teda naplnil podmienky kladené ustanoveniami § 741i ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Súd sa tak mohol zaoberať dôvodnosťou návrhu vo veci samej. Skúmal pritom, či na strane odporcu došlo počas zájazdu k poskytnutiu služieb nižšej kvality oproti službám, ktoré boli dojednané podľa zmluvy o obstaraní zájazdu. Úlohu pritom nezohrávalo posúdenie príslušnej kategórie ubytovacieho zariadenia, prípadne jeho cenovej hodnoty, ale najmä obsah a rozsah skutočne poskytnutých služieb zo strany odporcu. Súd konštatoval, že podľa zmluvy o obstaraní zájazdu z 18.1.2008 si navrhovateľ s rodinou objednali zájazd v Turecku, stredisku Incekum, v hoteli kategórie 5* s názvom Pegasos Planet Royal, ktorý v rámci svojej ponuky poskytoval služby detského aquaparku pozostávajúceho z 8 šmykľaviek, detskej záhrady, ako aj služby animačného klubu Markíza. Tieto služby v zariadení hotela Alba Royal, v ktorom bol nakoniec ubytovaný, k dispozícii neboli. Tieto skutočnosti zistené dokazovaním nerozporoval ani odporca, keď potvrdil tak absenciu animácií zabezpečovaných Klubom Markíza, ako aj absenciu detského aquaparku v náhradnom ubytovacom zariadení. Tento nedostatok však považoval za plne kompenzovaný vstupom do detského aquaparku v hoteli Alba Queen v období od 12.7 do 17.7.2008. Vzhľadom na odlišnosti medzi službami poskytovanými objednaným hotelom Pegasos Planet Royal a hotelom Alba Royal dospel súd k záveru, že služby čerpané navrhovateľom a jeho rodinnými príslušníkmi v hoteli Alba Royal neboli z hľadiska ich obsahu a rozsahu totožné s vopred objednanými službami. Tomu nasvedčuje napokon (pokiaľ ide o služby tzv. tobogánového sveta) aj snaha odporcu o nápravu daného stavu, keď na námietky navrhovateľa v priebehu zájazdu dodatočne zabezpečil vstup do aquaparku v hoteli Alba Queen. Vstup do tohto zariadenia však súd nepovažoval za adekvátnu kompenzáciu najmä vzhľadom na časové obdobie jej poskytnutia, keďže nebola zabezpečená na celú dobu pobytu, ako aj vzhľadom na jej rozsah - poskytovala menej atrakcií a nebola poskytnutá pre všetkých členov zájazdu. Preto vznikol navrhovateľovi nárok na úhradu rozdielu medzi službami objednanými a odporcom skutočne poskytnutými v súlade s ustanovením § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tento nárok považoval súd za súladný aj s ustanoveniami všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o obstaraní zájazdu, podľa ktorých, ak odporca služby zahrnuté do ceny zájazdu neposkytne v plnom rozsahu alebo za ne nezabezpečí náhradné plnenie, je povinný poskytnúť objednávateľovi zájazdu zľavu. Pri stanovení konkrétnej výšky náhrady za neposkytnuté, resp. nedostatočne poskytnuté služby súd aplikoval ustanovenie § 136 O.s.p.. Vychádzal pritom z toho, že hoci odporca založil do súdneho spisu cenový rozpis jednotlivých zložiek zájazdu, právny zástupca navrhovateľa ho rozporoval a odporca nepredložil iné doklady preukazujúce ním uvádzané skutočnosti. Súd teda vychádzal z obsahu spisového materiálu, pričom z kalkulácie predloženej odporcom mohol uznať len hodnotu tých položiek, ktoré vyplývali aj z iných podkladov založených v súdnom spise. Súd mal za nesporné, že tak podľa rozpisu odporcu (č.l.69), ako aj podľa zmluvy o obstaraní zájazdu (č.l.6) a katalógu odporcu (str. 193) základná cena zájazdu pre dospelú osobu na lôžku po zľave vo výške 29,86 Eur (t.j. 899,50 Sk ako zľava celkom 1.799 Sk/2) predstavovala 965,63 Eur (29.090,50 Sk). Z tejto sumy súd odpočítal cenu pripadajúcu na leteckú dopravu vo výške 398,- Eur (11.990,-Sk), voči ktorej neprejavil navrhovateľ žiadne výhrady a ktorej hodnota je preukázaná cenou letenky pre destináciu Bratislava - Antalya a späť z katalógu odporcu (str. 277). Súd tak dospel k sume 567,63 Eur (17.100,50 Sk), ktorú pri absencii dôkazov ohľadne ceny ďalších odporcom špecifikovaných položiek - transfer, služby delegáta a animácie Klubu Markíza v celkovej výške 34,85 Eur (1.050,-Sk) - považoval za zodpovedajúcu hodnote navrhovateľom objednaných ubytovacích služieb v hoteli Pegasos Planet Royal počas zájazdu. Do ich rámca spadajú aj služby detského aquaparku a animačného Klubu Markíza; a z tohto základu súd zisťoval aj rozsah tých služieb, ktoré navrhovateľovi neboli skutočne poskytnuté, resp. poskytnuté nedostatočne. Pokiaľ ide o služby animačného Klubu Markíza, absencia týchto služieb sporná nebola. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že ich nedostatok pociťoval o to výraznejšie, že práve animácie boli jedným z hlavných kritérií výberu dovolenkovej destinácie a ubytovacieho zariadenia. Pre navrhovateľa a členov jeho rodiny išlo teda o podstatnú zložku zájazdu. Rovnako tak v prípade služieb detského aquaparku, ktoré boli navrhovateľovi poskytnuté nedostatočne. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že od príchodu navrhovateľa do ubytovacej kapacity dňa 9.7.2008 navrhovateľovi objednaná služba vodného parku nebola poskytnutá, keď až od štvrtého dňa pobytu od 12.hodiny mohol využívať vstup do náhradného aquaparku, situovaného vo vedľajšom hoteli a s obmedzením vstupu od 9 do 18 hodiny. Súd nepokladal danú náhradu za uspokojivú kompenzáciu objednanej služby, pretože nebola zabezpečená priamo v hotelovom komplexe, navrhovateľ bol nútený opúšťať hotelový areál a opätovne sa do neho vracať, ktorá okolnosť spôsobovala celej rodine diskomfort. Navyše vo vedľajšom hotely nemal k dispozícii all inclusive stravovacie služby, a čo je najpodstatnejšie, táto náhrada neumožňovala navrhovateľovi tráviť čas so všetkými rodinnými príslušníkmi. Tým celkovo neprispela k naplneniu účelu dovolenky ako dovolenky trávenej v rodinnom kruhu. Tieto okolnosti súd komplexne posúdil ako nedostatky služieb poskytovaných odporcom, odôvodňujúcich finančnú kompenzáciu navrhovateľa z hodnoty objednaných služieb zájazdu (567,63 Eur), a to v rozsahu 15%, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 85,14 Eur na jednu osobu, spolu na dve dospelé osoby teda 170,28 Eur (syn navrhovateľa mal zabezpečené ubytovacie služby zadarmo - pozn. súdu). Táto suma, podľa názoru súdu potom predstavuje rozdiel medzi navrhovateľom objednanými a odporcom skutočne poskytnutými službami, v ktorej je zohľadnená aj určitá strata navrhovateľa na pôžitku z dovolenky. Okrem kompenzácie za nedostatky v objednaných a skutočne poskytnutých službách navrhovateľ požadoval od odporca náhradu za uskutočnené telefonické hovory vo výške 90,50 Eur. Odporca namietal opodstatnenosť vykonaných telefonických hovorov ako nadbytočných, svojvoľných, uskutočnených bez pokynu alebo príkazu odporcu, resp. jeho delegáta. Pokiaľ ide o samotný právny základ tohto nároku navrhovateľa, súd ho posúdil v zmysle ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mal za to, že neposkytnutím služieb v objednanom a dohodnutom rozsahu sa odporca dopustil porušenia právnej povinnosti (§ 420 OZ), v príčinnej súvislosti s ktorou navrhovateľ vynaložil náklady na telefonické hovory. Nebyť porušenia právnej povinnosti odporcu, navrhovateľ by teda nemusel pristúpiť k vynaloženiu nákladov na telefonické hovory, ktoré tak predstavujú škodu mu vzniknutú. Odporca nerozporoval jednotlivé telefonické hovory navrhovateľa z hľadiska ich uskutočnenia, obsahu, ani z hľadiska subjektu, ktorému boli určené, a súd vychádzal pri špecifikácii hovorov z tvrdení navrhovateľa (č.l.63). Spomedzi navrhovateľom označených telefonických hovorov však súd nepovažoval všetky hovory za opodstatnené. Za dôvodné považoval volanie navrhovateľa do spoločnosti DAS dňa 9.7.2008 vo výške 10,49 Eur (316,-Sk bez DPH), ktoré sa malo týkať usmernenia navrhovateľa ohľadne postupu pri reklamácii nedostatku služieb po začatí zájazdu. Súd uznal aj hovory navrhovateľa do spoločnosti CEPREKA, ktorá pôsobila ako sprostredkovateľ zájazdu navrhovateľa do Turecka v celkovej výške 15,73 Eur (474,-Sk bez DPH), do cestovnej kancelárie Hydrotour, a.s., t.j. odporcovi vo výške 5,24 Eur (158,-SK bez DPH) a delegátovi odporcu v celkovej výške 7,87 Eur (237,-Sk bez DPH). Spolu vo výške 39,33 Eur (1.185,-Sk bez DPH), a s 19% DPH vo výške 46,80 Eur. Mal pritom za to, že tieto telefónne hovory bezprostredne súviseli s porušením právnej povinnosti odporcu zabezpečiť navrhovateľovi a jeho rodine dovolenku v zvolenej destinácii, v dohodnutej ubytovacej kapacite a s navrhovateľom objednanými službami. Súd však neuznal telefonické hovory navrhovateľa smerujúce do hotela Pegasos Planet Royal, ktorých úmyslom bolo viacnásobné nadbytočné informovanie sa navrhovateľa o tom, či sa medzičasom neuvoľnili ubytovacie kapacity v hoteli, keďže i prípadné také zistenie by automaticky neznamenalo presun navrhovateľa a jeho rodinných príslušníkov do pôvodne objednaného hotela. Ako náklady v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu súd neuznal ani telefonický hovor do spoločnosti DAS dňa 16.7.2008, keď mal za to, že sám navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že úmyslom hovorov smerovaných do predmetnej spoločnosti bolo získať usmernenie v postupe reklamácie zájazdu, ktoré usmernenie navrhovateľ zrejme obdržal už pri prvom hovore so spoločnosťou dňa 9.7.2008, keďže následne dňa 10.7.2008 pristúpil k spísaniu protokolu o uplatnení práva na odstránenie chybne poskytnutej služby. Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu o neopodstatnenosti uskutočnených telefonických hovorov súd uviedol, že i keď navrhovateľ nepoprel vedomosť o tom ako postupovať pri reklamácii nedostatku služieb zájazdu, nemožno mu vyčítať, že pokiaľ nemá dostatočné právne vedomie a je v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou, ktorá mu právny servis aj pre obdobné situácie poskytuje, obráti sa na zmluvného partnera a žiada ho o poskytnutie danej služby. Z týchto dôvodov súd ustálil, že navrhovateľovi prináleží náhrada za neposkytnutie zmluvne objednaných služieb počas zájazdu v hoteli Alba Royal v Turecku vo výške 170,28 Eur, a náhrada za vzniknutú škodu spočívajúcu v zmenšení majetku navrhovateľa o náklady na uskutočnené telefonické hovory vo výške 46,80 Eur. Celkovo navrhovateľovi priznal náhradu vo výške 217,08 Eur a vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd poukázal na ustanovenie § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že navrhovateľ si v konaní popri žalovanej istine uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 10.7.2009 do zaplatenia s odôvodnením, že vyzval odporcu na zaplatenie žalovanej istiny listom právneho zástupcu z 3.7.2009. Je pravdou, a vyplýva to aj z listu z 3.7.2009 (č.l.12), na ktorý sa navrhovateľ odvolával, že jeho obsahom bola žiadosť navrhovateľa o zaplatenie náhrady za neposkytnuté služby počas zájazdu v Turecku, avšak v primeranej lehote na plnenie do 31.7.2009. Odporca sa preto s plnením svojho záväzku voči navrhovateľovi nemohol dostať do omeškania už dňa 10.7.2009, ale až počnúc od 1.8.2009. Súd preto priznal navrhovateľovi spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 1.8.2009 (výška diskontnej sadzby NBS bola k uvedenému dátumu 1%); a vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., keď výška priznanej istiny závisela od úvahy súdu. Priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 146,58 Eur, ktoré spočívajú v uhradenom súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa v celkovej výške 130,08 Eur, Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 11.7.2011. Namietol, že podmienky účasti na zájazdoch odporcu a vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi sú okrem Zmluvy o obstaraní zájazdu upravené aj Všeobecnými zmluvnými podmienkami (ďalej len „VZP“). Podľa čl. 5 VZP je odporca oprávnený uskutočňovať operatívne zmeny programu a poskytnutých služieb počas zájazdu, pokiaľ nie je možné z mimoriadnych dôvodov zabezpečiť pôvodne dohodnutý program a služby. V týchto prípadoch je povinný zabezpečiť program a služby v rozsahu čo najviac porovnateľnom a zodpovedajúcom charakteru pôvodných služieb, pričom v prípade zabezpečenia služieb na minimálne rovnakej úrovni sú ďalšie nároky objednávateľa vylúčené. Alternatívne odporca vráti objednávateľovi zaplatenú cenu za neposkytnuté, resp. náhradným plnením nekompenzované služby. Alebo poskytne zľavu zo zaplatenej ceny služieb, ktoré neboli poskytnuté v plnom rozsahu. V danom prípade odporca z dôvodov preobsadenia objednaného hotela poskytol navrhovateľovi a jeho rodinným príslušníkom náhradné ubytovanie v novom hotely ALBA ROYAL 5* a navrhovateľ túto operatívnu zmenu prijal. Išlo o službu v rovnakej kvalite, pretože navrhovateľovi poskytol vhodné ubytovanie v cenovo vyššej kategórii so službami all inclusive ultra, náhradný aquapark, vodné tobogány s animačným programom priamo v hotely. Rozdiel bol výlučne v Animačnom programe Klubu Markíza, za čo poskytol navrhovateľovi cenový rozdiel, ale ten ho neprijal. Odporca tak poskytol navrhovateľovi plnenie v súlade so Zmluvou o obstaraní zájazdu. Prvostupňový súd vyčíslil, že navrhovateľovi sa poskytla služba nižšej kvality ako bola objednaná o 15 %, pričom to nezdôvodnil. Súd nezohľadnil, že navrhovateľovi a jeho manželke odporca poskytol službu v hodnote 1 151,02 Eur, t.j. každému službu o 185,39 Eur vyššiu ako objednaná služba. Taktiež navrhovateľovi odporca ponúkol vrátenie čiastky 2 x 200,- Sk z dôvodu nezabezpečenia Klubu Markíza, čo odmietol len preto, že sa mu zdala nízka. Nie je pravdou, že nenamietal nárok na náhradu škody 90,50 Eur za telefonické hovory. Všetky hovory označil za nedôvodné. Pri vybavovaní reklamácie navrhovateľa postupoval v súlade s VZP, o rodinu navrhovateľa sa postaral a zabezpečil im služby vyššej kvality. Odporca nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu do priznaného úroku z omeškania. Súd prekvalifikoval nárok navrhovateľa z finančnej kompenzácie na nárok na náhradu škody. Rozhodol tak o inom nároku, ako bol žalovaný a odporca sa nemohol dostať do omeškania. Domáha sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa. Alternatívne ho zmenil, návrh navrhovateľa zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa § 156 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.). K dôvodom napadnutého rozsudku v súvislosti s odvolacími námietkami odporcu odvolací súd zdôrazňuje, že kritérium pre uplatnenie zodpovednosti cestovnej kancelárie podľa § 741k OZ je nielen poskytnutie služieb nižšej kvality ako boli objednané a zaplatené objednávateľom, ale aj samotný fakt neposkytnutia objednaných služieb, ktorých absenciu objednávateľ môže pociťovať ako podstatnú podmienku zájazdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ si zájazd objednal pre seba, svoju manželku a ich maloleté dieťa, pričom pri výbere bola rozhodujúca skutočnosť, či v hotelovom komplexe je voľne dostupný detský aquapark a animačné služby Klubu Markíza. Tieto služby náhradný hotel neposkytoval a ak chceli využiť detský aquapark vo vedľajšom hotely, museli sa ako rodina rozdeliť, pričom počas návštevy aquaparku nemohli využívať stravovacie služby all inclusive ultra, ktoré im poskytoval len domovský hotel. Navyše náhradný detský aquapark mali možnosť užívať len po dobu 5 dní z celkovej doby zájazdu. Animačné služby Klubu Markíza im neboli poskytnuté vôbec. Súd prvého stupňa tieto okolnosti správne vyhodnotil ako podstatné, a neprihliadal na to, že ubytovanie a strava v náhradnom hotely boli na vyššej, a teda aj drahšej úrovni. Odvolací súd považuje za dôležitú aj okolnosť, že navrhovateľ mal záujem o zájazd v Turecku, v oblasti mesta Alanya, pričom náhradný hotel im bol poskytnutý na úplne inom mieste v oblasti Side. Po zistení zmeny ubytovania sa pritom navrhovateľ domáhal ubytovania do iného hotelu v oblasti mesta Alanya. Je teda zjavné, že navrhovateľovi nevyhovovala ani zmena miesta ubytovania oproti objednanému a zaplatenému hotelu. Zľavu z ceny zájazdu, ktorú za uvedené nedostatky uznal a zdôvodnil súd prvého stupňa, v rozsahu 15 % z hodnoty objednaných služieb, považuje za primeranú aj súd prvého stupňa. Odvolací súd nezistil pochybenie ani v rozhodnutí prvostupňového súdu pokiaľ ide o uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu vznikla za vynútené telefonické hovory v súvislosti s reklamáciou služieb zájazdu. Tento nárok súd správne posúdil podľa ustanovenia § 420 OZ ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu poskytnúť mu objednané a zaplatené služby. Priznanú výšku v čiastke 46,80 Eur, prvostupňový súd riadne zdôvodnil, pričom uskutočnenie hovorov odporca nerozporoval (len ich účelnosť a dôvodnosť). Nedôvodná je aj odvolacia námietka odporcu, ktorou napadol výrok o priznaní úroku z omeškania s odôvodnením, že v dôsledku inej právnej kvalifikácie nároku, nejde o totožný nárok a odporca sa nemohol dostať do omeškania. Súd je viazaný žalobným návrhom len do skutkového vymedzenia uplatneného nároku, nie však jeho právnou kvalifikáciou podľa zásady „iura novit curia“ (súd pozná právo). Je nesporné, že nedošlo k zámene žalovaného nároku, ktorý je predmetom žalobného návrhu, za iný nárok. Priznanie úroku z omeškania je preto v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. Navrhovateľ bol plne úspešný aj v odvolacom konaní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má nárok na náhradu trov konania. Keďže si takýto nárok neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.