Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/169/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110201628 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110201628.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 75 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 525,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/143/2010-102 zo dňa 26.1.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/143/2010-102 zo dňa 26.01.2012 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 525,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dľžnej sumy 525,30 Eur od 04.04.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 31,50 Eur. V odôvodnení súd uviedol, že návrh na zaplatenie žalovanej sumy 525,30 Eur s príslušenstvom bol odôvodnený tým, že 09.07.2007 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: BA 605 BO na komunikácii I/11 km: 428,800. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k porušeniu dopravnej značky s príslušenstvom. Nehodou bol poškodený majetok žalobcu vo výške 907,10 €. (dopravná značka s príslušenstvom). Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca si uplatnil náhradu celej škody u žalovaného. Žalovaný však žalobcovi nepriznal celú vzniknutú škodu ale túto podľa tvrdenia v žalobnom návrhu neoprávnene znížil o amortizáciu (11.462,- Sk) a odpočítal aj DPH vo výške 4.363,- Sk z poistného plnenia. Celkový rozdiel medzi vyčíslenou škodou a neoprávnene zníženým poistným plnením tak predstavuje sumu 525,28 €. ( 15.825,25,- Sk ). Súd vo veci vydal dňa 09.02.2010 platobný rozkaz sp. zn. 35 Rob/6/2010, voči ktorému podal žalovaný v zákonne lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by bol od výšky škody odpočítal DPH. V liste adresovanom žalobcovi sa vyskytla chyba a informácia o odpočítateľnej DPH tak nie je pravdivá. Poukazuje na znenie Cestného zákona, v zmysle ktorého ten, kto škodu spôsobil je povinný uhradiť správcovi náklady spojené s uvedením do pôvodného stavu. Odporca pri výpočte zohľadnil opotrebenie, čím škoda vypočítaná žalovaným odzrkadľuje náklady spojené s uvedením do pôvodného stavu. V prípade, že by odporca pri výpočte plnenia opotrebenie neodpočítal, došlo by k zhodnoteniu veci a tým aj k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že medzi účastníkmi konania je nesporné a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 09.07.2007 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: BA 605 BO na komunikácii I/11 km: 428,800. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k porušeniu dopravnej značky s príslušenstvom. Nehodou bol poškodený majetok žalobcu vo výške 907,10 €. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla a žalobca si uplatnil náhradu celej škody u žalovaného. Súd poukázal na ust. § 420 ods. 2 § 427, § 442, § 443 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca vynaložil náklady na opravu dopravnej značky vo výške 27.327,25 Sk. Z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca preukázal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že pri výpočte plnenia opotrebenie neodpočítal, došlo by k zhodnoteniu veci a tým aj k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Nemožno od žalobcu požadovať, aby on ako správca komunikácie doplácal na dopravnú nehodu. Nahradenie poškodenej dopravnej značky a jej nahradenie novou, nemožno považovať za „zhodnotenie“ veci a bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Právo nie je iba súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované súdom bez ohľadu na zmysel a účel chráneného záujmu. V danom prípade je potrebné žalobcovi kompenzovať jeho majetkovú ujmu. Súd preto návrhu vyhovel. O trovách z omeškania rozhodol podľa § 517 Obč. zák. v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec ak určil, že výklad osobitného zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách má vo vzťahu všeobecnému zákonu (Občiansky zákonník) prednosť, nakoľko predstavuje lex specialis, v dôsledku čoho je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi náklady s uvedením do pôvodného stavu do 100%. Žalovaný nesúhlasí ani s výkladom § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb., pretože akékoľvek poškodenie na zariadení nachádzajúce sa na pozemnej komunikácii bez ohľadu na jeho stav v čase poškodenia by v plnej výške znášal škodca. Žalovaný trvá na tom, že pre určenie výšky škody je záväzné ust. § 442 a násl. Obč. zák., ktoré vôbec nie je v rozpore s cestným zákonom. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri starších veciach sa prihliada na opotrebovanie veci, vek a pod. Návrh na plnú výšku náhrady škody má poškodený vtedy, ak došlo k absolútnej škode, teda zostala nulová hodnota veci. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade poskytnutá náhrada vo výške 381,80 Eur predstavuje skutočnú škodu vzniknutú žalobcovi a pri výške škody žalovaný odrátal opotrebenie, a to amortizáciu značky v súlade s § 420 a § 442 a násl. Obč. zák. Správnosť jeho postupu potvrdzujú aj rozsudky KS v Nitre, KS v Trnave, OS v Trnave a NS SR, ktoré priložil k odvolaniu. Žalovaný taktiež vzniesol v odvolaní námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody s poukazom na § 101 a § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. K dopravnej nehode došlo dňa 09.07.2007, preto k uplynutiu objektívnej 3- ročnej premlčacej lehoty došlo dňa 09.07.2010. Z dokladov, ktoré žalobca zaslal žalovanému, a ktoré sú obsahom spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa o škodcovi dozvedel najneskôr dňa 19.07.2007 a o výške škody sa žalobca preukázateľne dozvedel najneskôr dňa 27.09.2007, keď z listín, zaslaných žalovanému vyplýva, že k odstraňovaniu škôd na majetku žalobcu došlo v dňoch 19.07. až 27.09.2007. S poukazom na § 106 ods. 1 Obč. zák. uplynula subjektívna premlčacia lehota najneskôr dňa 27.09.2009. Žalobný návrh bol podaný na súd až dňa 13.01.2010. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.04.2012 navrhol rozsudok potvrdiť. Žalobca s poukazom na § 9 ods. 6 cestného zákona, vyhlášku MV SR č. 158/2004 Z.z. a Technický predpis TP 7/2000 je povinný uviesť poškodenú dopravnú značku do pôvodného, t.j. 100% stavu v súlade s STN, preto v danom prípade výmenou dopravnej značky nedošlo k zhodnoteniu značky, ale k uvedeniu značky do pôvodného stavu. Žalobca opätovne poukázal na to, že § 9 ods. 6 cest. Zák. predstavuje lex specialis k ustanoveniam § 442 a § 443 Obč. zák., pričom z ust. § 9 ods. 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu nahradiť správcovi komunikácie škodu, spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Uvedený výklad používa i súdna prax a žalobca poukázal na iné rozhodnutia KS v Trnave, KS v Bratislave, ktoré prekonali rozhodovaciu činnosť v rozhodnutiach, uvádzaných v odvolaní žalovaného. Navyše, uvedené rozhodnutia 6Co44/2007, 19C57/2008, 9Co234/2009 a 10Co/221/2006-90 tvoria nové skutočnosti, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní, preto na ne nemožno prihliadnuť. Obdobne to platí i o námietke premlčania, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa. Navyše, výška žalovanej sumy bola zrejmá až dňa 03.04.2008, kedy žalovaný uhradil žalobcovi sumu 907,10 Eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 08.07.2013. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania žalovaného ako i s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. V danej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 525,30 Eur s príslušenstvom titulom neoprávnene zníženého poistného plnenia, a to s poukazom na § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. a § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. V konaní nebolo sporné, že žalobca vynaložil náklady na odstránenie poškodenia dopravnej značky vo výške 27.327,25 Sk, pričom žalovaný vyplatil žalobcovi titulom poistnej udalosti len sumu vo výške 11.502,- Sk(381,80 Eur), keď pri výpočte odpočítal amortizáciu. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikáciách sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Podľa § 9 ods. 6 citovaného zákona pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Podľa § 4 ods. 2 písm. b), d) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradiť poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, a ušlého zisku. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca si uplatnil náhradu celej škody u žalovaného. Z ust. § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedeným komunikácie do pôvodného stavu bez obmedzenia. Súd prvého stupňa správne vec posudzoval podľa cestného zákona (§ 9 ods. 6) Námietka odvolateľa, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci, je nedôvodná, pretože zákon č. 135/1961 je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Správca komunikácie je povinný uviesť dopravnú značku do pôvodného stavu, t.j. zabezpečiť výmenu v zmysle Technického predpisu TP 7/2000, teda z ust. § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. vyplýva povinnosť uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú ani námietku premlčania, vznesenú žalovaným podľa § 101 a § 106 ods. 1 Obč. zák. v odvolaní. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa , keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri začatí plynutia subjektívnej premlčacej lehoty treba vždy rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti), ako o určitej majetkovej ujme určitého rozsahu a druhu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti. Z obsahu spisu je preukázané, že žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 13.01.2010, pričom o výške škody v žalovanej sume sa žalobca dozvedel až z listu žalovaného zo dňa 01.04.2008 - oznámenia o poukázaní náhrady škody, t.j. žaloba bola podaná v rámci plynutia dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.