Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/150/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110203777 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110203777.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľky: X. L., X., I. Č.. XX, zastúpená JUDr. Dagmar Forbakovou, advokátkou, Bratislava, Veternicova č. 25 proti odporcom: 1) Československá obchodná banka, a. s., Bratislava, Michalská č. 18, X) H. X., X., L. Č.. X, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 10 C 17/2010 - 148 zo dňa 21.11.2012 rozhodol r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcom 1) a 2) sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že Zmluva o poskytnutí úveru číslo XXXXXX uzavretá dňa 20.2.2008 je neplatná. Odporcom v prvom a druhom rade náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania uzavreli platný právny úkon a to zmluvu o poskytnutí úveru číslo XXXXXX dňa 20.2.2008. Navrhovateľka bola zmluvnou stranou označená ako dlžník, pred uzavretím zmluvy bola riadne informovaná o jej zmluvnom záväzku tak, že navrhovateľka v zmluve o úvere je účastníkom zmluvy ako spoludlžník. Nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že zmluvu o úvere neuzavrela slobodne a zrozumiteľne. Pred podpísaním zmluvy o úvere podpisovala tri listiny a to žiadosť o uzavretie zmluvy o úvere, návrh na uzavretie zmluvy o úvere a vyhlásenie žiadateľa. V každej listine je definovaný právny úkon, ktorý následne zmluvné strany uzavreli a to zmluva o úvere, postavenie zmluvných strán a predmet zmluvy. Z obsahu zmluvy o úvere nevyplýva, že by bola nezrozumiteľná, že bola uzavretá v rozpore so zákonom tak, že by neboli riadne definované práva a povinnosti zmluvných strán, že by nebola dohodnutá výška úveru, úroková sadzba, čerpanie úveru, podmienky čerpania úveru, spôsob splácania úveru dlžníkom, spôsob zabezpečenia úveru. Nebolo tiež preukázané tvrdenie navrhovateľky, že Zmluva o úvere bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, lebo odporca svojvoľne nezmenil jej postavenie z ručiteľa záväzku na dlžníka. Úver bol poskytnutý v zmysle odporúčania schvaľovateľa úveru po doručení žiadosti o čerpanie hypotekárneho úveru zo dňa 25.2.2008. Navrhovateľka ešte pred uzavretím zmluvy bola oboznámená s jej zmluvným zaradením. Skutočnosť, že sa navrhovateľka s obsahom zmluvy o úvere pred jej podpisom neoboznámila, čo sama uviedla aj na pojednávaní konanom dňa 19.3.2012, nespôsobuje neplatnosť časti zmluvy, ktorého určenia sa domáhala. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporcovia 1) a 2) si trovy konania neuplatnili. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právnej zástupkyne podala včas odvolanie navrhovateľka. V odvolaní zotrvala na nároku určenia neplatnosti právneho úkonu - úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa jej osoby z dôvodu, že v uvedenom vzťahu mala vystupovať ako ručiteľka, pričom bola odporkyňou v II. rade ako aj zamestnancom banky uvedená do omylu, pričom v banke nedostala žiadne vyhotovenie úverovej zmluvy s odôvodnením, že jej zmluva bude zaslaná neskôr. Z napadnutej úverovej zmluvy navrhovateľke nevznikli žiadne práva, iba povinnosti. Úverová zmluva bola uzatvorená za pre ňu maximálne nevýhodných podmienok a čo považuje za podstatné v danej veci. Odporkyňa v I. rade poskytla úver napriek tomu, že nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech tretej fyzickej osoby I. B.V., čo odporkyňa v I. rade riešila formou Žiadosti záložného veriteľa I. B. o výmaz záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na ktoré poskytovala odporkyňa v I. rade úver. Podmienkou výmazu záložného práva bolo vyplatenie pohľadávky záložného veriteľa. Uvedená žiadosť bola podaná dňa 25.2.2008, následne došlo k čerpaniu celého úveru, avšak následne 28.2.2008 I. B. Žiadosť o výmaz stiahol, čím zostal zapísaný v KN naďalej ako záložný veriteľ. Finančné prostriedky boli poukázané na základe žiadosti o čerpanie úveru zo strany odporkyne v II. rade na účet I. B. v sume 1.600.000 Sk a na účet N. Š. v sume 600.000 Sk, takže finančné prostriedky poskytla odporkyňa v I. rade v rozpore s návrhom záložného veriteľa na výmaz záložného práva k nehnuteľnostiam. Z dokazovania vyplynulo, že sa jednalo už vopred o právny úkon s úmyslom ukrátiť veriteľa - odporkyňu v I. rade, o čom však navrhovateľka nemala vedomosť. Predmetný právny úkon čo sa týka osoby navrhovateľky vykazuje podľa jej názoru znaky neplatnosti právneho úkonu. Vecné nedostatky napadnutej zmluvy spočívajú v neurčitom vyjadrení. Právny úkon obsahom odporuje zákonu - § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko prijímateľom úveru, resp. disponentom s peniazmi z úveru bola výlučne odporkyňa v II. rade. Celý proces uzatvorenia predmetného právneho úkonu je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a to v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s § 37 Občianskeho zákonníka zo strany navrhovateľky nebol urobený slobodne a zrozumiteľne, nakoľko nemala možnosť sa s úverovou zmluvou riadne oboznámiť, konala pod vplyvom odporkyne v II. rade a zamestnanca banky. Navrhovateľka nemala vedomosť, že sa jedná o právny úkon s úmyslom poškodiť veriteľa - odporkyni v I. rade a teda, že celý proces úverového konania a poskytnutia úveru bol v rozpore s dobrými mravmi. Tiež z výpovede odporkyne v II. rade v trestnom konaní vyplýva, že odporkyňa v II. rade neurobila právny úkon vážne, ale Zmluvu o poskytnutí úveru uzavrela na základe žiadosti tretej osoby - U. J., ktorá odporkyňu v II. rade požiadala o to, aby si úver zobrala v jej mene, pričom sa zaviazala úver u odporcu v I. rade vybaviť a splácať na základe dohody medzi ňou a odporkyňou v II. rade. Odporkyňa v II. rade teda neurobila právny úkon vážne s úmyslom kúpy nehnuteľnosti a splácania úveru. Navrhovateľka o týchto skutočnostiach nemala žiadnu vedomosť. Navrhovateľka bola uvedená do omylu vyjadrením odporkyne v II. rade, že za úver bude ručiť len ako ručiteľ, nakoľko ho bude splácať odporkyňa v II. rade, ako aj tretia osoba Silvia Danielová, ktorá celý úverový podvod zorganizovala. Navrhovateľka podpisovala Zmluvu o úvere v omyle, že bude vystupovať ako ručiteľ, neprejavila vôľu byť dlžníkom, z tohto dôvodu ňou urobený právny úkon nie je z jej strany urobený vážne, slobodne ani určito v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo napadnutý rozsudok zmenil v prospech navrhovateľky. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca 1). Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, z listinných a svedeckých dôkazov, že odporca 1) neuzatvára zmluvy o poskytnutí úveru tak, že jednou zo strán je ručiteľ. Postavenie navrhovateľky ako dlžníka vyplývalo zo samotnej zmluvy o poskytnutí úveru, keď postavenie zmluvných strán je zrejmé z hlavičky zmluvy aj zo záveru zmluvy, ako aj z ďalších dokumentov, ktoré vlastnoručne podpisovala. K podpísaniu zmluvy nebola nikým nútená. Súčasťou zmluvy je vyhlásenie zmluvných strán, že zmluvu spísali podľa ich slobodnej a vážnej vôle. Z výpovede samotnej navrhovateľky je zrejmé, že s obsahom zmluvy mala možnosť oboznámiť sa, túto však podpísala bez prečítania, za čo odporca 1) nemôže niesť zodpovednosť. K námietke navrhovateľky, že úver nečerpala, finančné prostriedky boli poskytnuté výlučne odporkyni 2) poukázal na § 501 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tento predpis a ani iný právny predpis neukladá povinnosť použiť poskytnutý úver na kúpu nehnuteľnosti do vlastníka dlžníka, resp. všetkých dlžníkov z úverovej zmluvy. Je prípustné a zákonom nie je zakázané použiť poskytnutý úver aj na účel kúpy nehnuteľnosti v prospech len niektorého zo solidárnych dlžníkov alebo aj v prospech tretej osoby. Odporca 1) pri schválení čerpania úveru postupoval v súlade s čl. V Zmluvy o poskytnutí úveru. Po predložení kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. Š.?.?Z. ako predávajúcou a odporkyňou 2) ako kupujúcou vyplatil čiastku 1.600.000,- Sk v prospech účtu I. B. a čiastku 600.000,- Sk v prospech účtu N. Š.?.?Z.. Navrhovateľka je solidárnou dlžníčkou spoločne s odporkyňou 2), preto je povinná spoločne a nerozdielne splatiť poskytnutý úver. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odporkyňa 2) sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že neboli podmienky pre zmenu rozsudku. Predmetom odvolacieho konania bol nárok navrhovateľky na určenie, že Zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 064092 uzavretá dňa 20.2.2008 je v časti týkajúcej sa X. L., B.. X.X.XXXX neplatná. Navrhovateľka aj v odvolacom konaní zotrvala na svojich tvrdeniach, že v Zmluve o poskytnutí úveru nemala byť uvedená ako Dlžník nakoľko nebola príjemcom úveru a mala pri poskytnutom úvere pôsobiť ako ručiteľ. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa konštatuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa a predložených listinných dôkazov nevyplýva skutočnosť, že by navrhovateľka uzavrela zmluvu o úvere ako ručiteľ, prípadne, že by bola či už odporkyňou 1), prípadne odporkyňou 2) uvedená do omylu, čo sa týka jej postavenia ako účastníčky spornej zmluvy. Z dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľka si obsah zmluvy pred ich podpisom vôbec neprečítala, čo sama potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 19.3.2012 pred súdom prvého stupňa. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedkov, ale aj listinných dôkazov nie je možné konštatovať, že by zmluva o poskytnutí úveru nebola platná. Navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie o neplatnosti zmluvy, skutočnosť, že by pri uzavretí zmluvy chýbala niektorá podstatná zložka - sloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Neboli preukázané jej tvrdenia, že odporkyňa 2), ale aj pracovník odporcu 1) jej uviedli, že má postavenie ručiteľa. Skutočnosť, že si zmluvu pred jej podpisom vôbec neprečítala nie je možné dať na ťarchu odporcom. Ak by navrhovateľka riadne využila svoje práva, z obsahu spornej zmluvy by zistila v akom je postavení ako účastníčka zmluvy. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutej časti prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 O. s. p. ho potvrdil. K odvolacej námietke navrhovateľky, že ide o podvod o ktorom nemala vedomosti odvolací súd podotýka, že toto tvrdenie pred súdom prvého stupňa nepreukázala, čo vyplýva aj z výsledkov v trestnom konaní, najmä z rozhodnutí Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-1108/OEK-B1-2008 BM zo dňa 29.5.2009 a Okresného riaditeľstva Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality ČVS: ORP-614/OEK- B1-2009 KV. Zo samotného odvolania, ale aj z výpovede navrhovateľky pred súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 19.3.2012 vyplynulo, že navrhovateľka mala vedomosť už pri žiadosti o úver, že je v hre aj U. J.. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla : “Ja som bola požiadaná odporkyňou v 2. rade, L. X., aby som šla ručiť pani J. do banky, ktorá si chcela požičať peniaze.“ V odvolaní uvádza : „Navrhovateľka bola uvedená do omylu vyjadrením odporkyne v II. rade, že za úver bude ručiť len ako ručiteľ, nakoľko ho bude splácať odporkyňa v II. rade, ako aj tretia osoba U. J., ktorá celý úverový podvod zorganizovala.“ Z tohto vyplýva, že navrhovateľka od samého počiatku mala určité vedomosti o úvere, musela mať vedomosti, kto všetko mal byť účastníkom pri žiadosti o úver, kto bol účastníkom, prítomný, pri podpisovaní zmluvy o úvere. Ak by si listiny, ktoré jej boli predložené na podpis riadne prečítala, mala by vedomosti o obsahu všetkých listín a mala by aj možnosť namietať tvrdenia uvedené odporkyňou 2) voči nej. Na základe rozdielnych informácií, ktoré jej poskytla odporkyňa 2) a obsahom listín mala možnosť prípadne uzavretiu žiadosti o úver, ako aj uzavretie zmluvy o úvere odmietnuť. Uplatnenie nároku neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi upravuje § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide aj v tom prípade, ak sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva). Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by v danom prípade došlo ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Neoboznámenie sa s obsahom zmluvy niektorého z účastníkov konania nie je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi ďalších účastníkov zmluvy a na základe toho, že jeden z účastníkov nerealizoval svoje práva (neprečítal si zmluvu) kvalifikovať zmluvu ako neplatný právny úkon. Taktiež nie je možné na základe uvedených skutočností konštatovať, že by navrhovateľka bola uvedená do omylu. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporcovia mali v odvolacom konaní úspech, trovy odvolacieho konania si neuplatnili, preto odvolací súd rozhodol, že sa im trovy odvolacieho konania nepriznávajú. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.