Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/375/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110236516 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110236516.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: C.. Š. Z., R. G. Č.. XX proti odporcovi: Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, IČO : XX XXX XXX, Bratislava, Odborárske nám. č. 3, o vzájomnom návrhu, vypratanie nebytových priestorov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 16 C 147/2010 - 137 zo dňa 14.2.2013 rozhodol r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi vypratať garážové státie nachádzajúce sa v suteréne obytného domu G. - D., súpisné číslo XXXXXX v Bratislave, na pozemku parcela č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území E. G., O. R. - m. č. Staré mesto, okres Bratislava I, vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu ako nebytový priestor č. X-I., vchod D. XX a odovzdať odporcovi súčasne s diaľkovým ovládačom od garážových brán domu zn. W. X A. v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur, taktiež do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia, že výpoveď z nájmu nebytových priestorov zo dňa 29.6.2010 daná odporcom je neplatná. Konanie o tomto žalobnom návrhu bolo uznesením zo dňa 31.8.2011 zastavené z dôvodu, že navrhovateľ za návrh nezaplatil a to ani dodatočne po výzve súdny poplatok. Rozhodnutie súdu prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 29.2.2012 potvrdil odvolací súd. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 9.9.2010, doručené súdu dňa 13.9.2010 konaní vzniesol protinávrh, ktorým sa domáhal vypratania sporných priestorov. Súd prvého stupňa nemal preukázané, že odporca listom zn. 900/2010-OB zo dňa 29.6.2010 dal navrhovateľovi výpoveď z nájmu nebytových priestorov - garážového státia na ul. moskovská - Poľná v Bratislave, evidované č. 13. Výpoveď z nájmu bola navrhovateľovi doručená dňa 6.7.2010. Výpoveď začala plynúť dňa 1.8.2010 a uplynula dňa 31.8.2010. V konaní nebolo preukázané, že daním výpovede z nájmu nebytových priestorov išlo o výkon práva odporcu v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku ktorého výpoveď z nebytových priestorov by mala byť podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov súd mal preukázané, že tieto priestory boli prenechané na dočasné užívanie navrhovateľovi ako nájomcovi. Nájom skončil ku dňu 31.8.2010, preto zaviazal navrhovateľa nebytové priestory vypratať. K námietke navrhovateľa, že odporca nemal aktívnu legitimáciu na podanie vzájomného návrhu poukázal na kolaudačné rozhodnutie na stavbu „XXX R.. C.. G. - D. č. Výst.: XXX/XX-N.-XX zo dňa 1.4.1983, z ktorého vyplynulo, že právnemu predchodcovi odporcu bolo povolené užívanie stavby, pričom novostavba pozostávala z obytnej časti XXX b. j. občianskej vybavenosti, podzemný parking - garáže a dvor včítane X výťahov. Poukázal tiež na výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. R. E. G., z ktorého vyplýva, že vlastníkom nebytového priestoru č. X - I. je odporca. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vzájomný návrh odporcu zamietne. Domáhal sa aj trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že sa domáhal, aby súd pripojil k spisu spis vedený na katastrálnom úrade, z ktorého by bolo možné zistiť, či údaje vedené na liste vlastníctva č. 7920 zodpovedajú relevantným dokladom, na základe ktorých boli údaje o nebytových priestorov na list vlastníctva zapísané. Navrhovateľ nemá a nemá aktívnu žalobnú legitimáciu na to, aby sa domáhal zmeny v zapísaných údajoch. Údaj o počte nebytových priestorov, ich druhu, označení, atď. nie je záväzným údajom katastra podľa § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a preto ani súd nie je takýmto údajom viazaný a bol povinný sa s tvrdením navrhovateľa zaoberať. Spôsob, akým sa konajúci súd s tvrdením a návrhom navrhovateľa vysporiadal, či skôr nevysporiadal, navrhovateľ nepovažuje za zákonný. Súd sa nedostatočne vysporiadal aj s tvrdením navrhovateľa, že v danom prípade - danie výpovede z nájmu - bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže v skutočnosti išlo o „pomstu“ zo strany odporcu za to, že ako právny zástupca Spoločenstva G. - D. vypracoval analýzu, podľa ktorej odporcovi prináleží nižší počet hlasov - o 16 - na zhromaždeniach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na Moskovskej - Poľná v Bratislave, súpisné číslo XXXXXX. Akceptovaním predmetnej analýzy vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome odporca stratil svoje majoritné postavenie pri hlasovaniach na zhromaždeniach Spoločenstva G. - D.. Navrhovateľ tiež úspešne zastupoval Spoločenstvo G. - D. v súdnych sporoch, ktoré odporca viedol proti Spoločenstvu G. - D. a v ktorých bol odporca neúspešný. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 8 C 161/2007, ktorým bola žaloba odporcu zamietnutá potvrdil i Krajský súd v Bratislave a je právoplatný. Ďalší rozsudok Okresného súdu Bratislava I, ktorým bola ďalšia žaloba odporcu proti Spoločenstvu G. - D. zamietnutá nie je zatiaľ právoplatný. Podľa navrhovateľovi známych a informácií odporca doteraz nepodal počas existencie domu žiadnu výpoveď z nájmu garážových státí a to ani v období, keď spravoval celý obytný dom, t. j. ani predtým, než bol nútený predať byty v inkriminovanom obytnom dome, ani do 29.6.2010 a ani po 29.6.2010. Ide teda o jednu jedinú výpoveď za viac ako tridsaťročné obdobie. Ak došlo k zmene nájomcom, došlo tak na základe dohody alebo výpovede zo strany nájomcov. Neobstojí tvrdenie, že predmetné parkovacie miesto, či garážové státie, potreboval pre svojich zamestnancov (pán G., pán E.). Parkovacie miesto, ktoré užíval navrhovateľ bolo a je natoľko malé, že služobné vozidlo pána G. by sa tam nezmestilo. Pán G. a pán E. dlhodobo parkujú na iných miestach. Je teda evidentné, že skutočným dôvodom výpovede z nájmu bola navrhovateľom udávaná pomsta. Ide o zneužitie práva - dať výpoveď - zo strany odporcu, ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže odporca požívať dobrodenie ochrany zákonom. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v danom prípade bolo konanie začaté na návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy. Odporca podal vzájomný návrh. Navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok vo výške 16,50 Eur. Krajský súd uznesením zo dňa 29.2.2012 odvolacie konanie vo veci (ne)zaplatenia súdneho poplatku zastavil, pretože súdny poplatok nebol zaplatený v zákonom stanovenej výške 99,50 Eur. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že náhradu trov odvolacieho konania nikomu nepriznal, keďže žiadne nevznikli. Nerozhodol však o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 16,50 Eur za podanie žalobného návrhu. V danom prípade však bol povinný o vrátení súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur rozhodnúť súd prvého stupňa. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd toto pochybenie súdu prvého stupňa napravil tým, že pokiaľ potvrdí meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa, zároveň rozhodne o vrátení sumy 16,50 Eur navrhovateľovi. Pokiaľ napádaný rozsudok zmení domáhal sa zároveň rozhodnutia o vrátení sumy 16,50 Eur a pokiaľ zruší a vráti rozhodnutie na opätovné prejednanie súdu prvého stupňa, vysloví povinnosť prvostupňovému súdu rozhodnúť o vrátení sumy 16,50 Eur. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo podľa zákona č. 116/1990 Zb. dňa 22.11.2007 k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Odporca ako prenajímateľ a výlučný vlastník nebytového priestoru na ul. G. - D. H. R. prenechal na dočasné užívanie nájomcovi - navrhovateľovi garážové státie evidované pod č. 13. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a to od 1.1.2008. V zmysle tohto ustanovenia Zmluvy zmluvný vzťah bolo možné ukončiť dohodou zmluvných strán ku ktorémukoľvek dňu, alebo výpoveďou jednej alebo druhej zmluvnej strany bez uvedenia dôvodu. Vzájomne dohodnutá výpovedná doba je jeden mesiac a začína plynúť od prvého dňa mesiaca, nasledujúcom po doručení výpovede. Listom zo dňa 29.6.2010 navrhovateľ dal odporcovi v zmysle bodu 3) Zmluvy o nájme nebytových priestorov výpoveď z nebytových priestorov. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. Podľa § 2 zákona č. 116/1990 Zb. s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len "nebytové priestory") nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, 2) ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ"). Podľa § 10 zákona č. 116/1990 Zb. ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. Podľa § 12 zákona č. 116/1990 Zb. výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnenie nároku neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi upravuje § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide aj v tom prípade, ak sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje (na rozdiel o relatívnej neplatnosti) ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Súd (tiež iný štátny orgán) musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu. V dôsledku toho, že rozpornosť s dobrými mravmi má za následok tak závažnú ujmu, akou je absolútna neplatnosť právneho úkonu, má skúmanie a ujasnenie problematiky dobrých mravov rovnaký význam, ako skúmanie pozitívneho práva. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na Nález Ústavného súdu I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010, kde v odôvodnení udáva : „Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta.“. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korigovaná opačnou aktivitou druhej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom spore, ovládanou zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu dostačujúceho materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom. Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácii v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží len na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo preukázané, že prenájom nebytového priestoru bolo na dobu neurčitú od 1.1.2008. V súlade so zákonom č. 116/1990 Zb. účastníci sa dohodli na tom, že zmluvný vzťah je možné ukončiť výpoveďou jednej alebo druhej strany bez uvedenia dôvodu. Zároveň sa dohodli aj na dĺžke výpovednej doby. Samotným dôvodom neplatnosti právneho úkonu je jeho rozpor s dobrými mravmi. Za úkon v rozpore s dobrými mravmi treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Aby právny úkon bol podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, musí ísť o určitý kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Tvrdenie navrhovateľa, že výpoveď mu bola daná z dôvodu „pomsty“, lebo ako zástupca Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhral spory, ktoré voči spoločenstvu viedol navrhovateľ vyhral voči nemu spory žiadnym spôsobom nepreukázal. Tieto tvrdenia zostali iba v polohe tvrdení. Navrhovateľ bol ten, na ktorom leží dôkazné bremeno preukázania, že v danej výpovedi, ktorá bola daná bez určenia dôvodu, je kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľ nepreukázal, že právny úkon - výpoveď z nájmu nebytového priestoru je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Poukázanie navrhovateľa na to, že odporca potrebuje parkovacie miesto pre svojich zamestnancov je zavádzajúce, je pre posúdenie výpovede z nájmu nebytových priestorov bez výpovedného dôvodu, ktorú si účastníci zmluvne dohodli, právne irelevantné. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že na základe výpovede zanikol navrhovateľovi nájom k nebytovému priestoru ku dňu 31.8.2010. Od 1.9.2010 navrhovateľ garážové státie užíva bez právneho dôvodu. Odvolací súd po preskúmaní veci, ale aj vzhľadom na uvedené vyššie dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil. K námietke navrhovateľa, že odporca nemal aktívnu legitimáciu na podanie vzájomného návrhu, ako aj k tomu, že súd prvého stupňa si nezadovážil katastrálny spis, z ktorého by bolo možné zistiť, či údaje na liste vlastníctva sú súladné s údajmi v katastrálnom spise, odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie vlastníctva k tej ktorej nehnuteľnosti je list vlastníctva. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Doteraz nebolo preukázané, že by údaje na liste vlastníctva neboli správne. Toto posúdenie nie je možné však len porovnaním údajov katastrálneho spisu a listu vlastníctva. Pre určenie, kto je vlastníkom by musel v konečnom dôsledku rozhodnúť súd v osobitnom konaní. Takéto konanie však navrhovateľ nepreukázal. Odvolací súd k tomuto podotýka, že ak navrhovateľ tvrdí, že odporca nemá aktívnu legitimáciu na vzájomný návrh, tak v takomto prípade by nemal ani legitimáciu na uzavretie Zmluvy o nájme nebytových priestorov. V danom prípade by takáto zmluva bola absolútne neplatná. Preto tvrdenie navrhovateľa na jednej strane, že výpoveď je neplatná (v tomto prípade uznáva legitímnosť uzavretia Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ako aj akceptuje danosť výpovede) a na druhej strane, že odporca nie je aktívne legitimovaný na podanie vzájomného návrhu, je rozporné. Ak odporca bol oprávnený Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavrieť, mal oprávnenie ako zmluvná strana ukončiť nájom výpoveďou a aj je tu daná oprávnenosť na podanie vzájomného návrhu. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca mal v odvolacom konaní úspech. Trovy odvolacieho konania mu nevznikli, odvolací súd preto vyslovil, že odporcovi sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú. Na záver k návrhu navrhovateľa, aby odvolací súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, ktoré odporca v konaní zaplatil, prípadne, aby vyslovil povinnosť súdu prvého stupňa rozhodnúť o vrátení tejto sumy, odvolací súd udáva, že týmto odvolacím návrhom navrhovateľa sa odvolací súd nemohol zaoberať z dôvodu, že absentuje rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutia. Ak súd prvého stupňa o prípadnom niektorom nároku navrhovateľa nerozhodol, nemôže takéto rozhodnutia nahradiť odvolací súd svojim rozhodnutím. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.