Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoKR/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237953 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110237953.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu: JUDr. Heleny Kosorinovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: P. B., P.. V. X/X, XXX XX W., zast.: JUDr. Jozef Námešný, advokát, Nábrežie sv. Cyrila 47, 971 01 Prievidza, proti odporcovi: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v konkurze, Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 31 718 761, vo veci žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, na odvolanie odporcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 865 265, správcu konkurznej podstaty úpadcu: T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v konkurze, Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 31 718 761, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 25.06.2012, v konaní pod sp. zn. 2Cbi/72/2010-41, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2Cbi/72/2010-41 zo dňa 25.06.2012 vo výroku, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v prihláške do konkurzného konania sp. zn. 2R 3/2010 na Okresnom súde Bratislava I pod č. 68 v časti B vo výške 17.261,- Eur je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky, p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2Cbi/72/2010-41 zo dňa 25.06.2012 o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I, v konaní pod sp. zn. 2Cbi/72/2010-41 vydal dňa 25.06.2012 rozsudok, ktorým určil, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v prihláške do konkurzného konania sp. zn. 2R 3/2010 na Okresnom súde Bratislava I pod č. 68 v časti B vo výške 17.261,- Eur je nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky. Súd prvého stupňa zároveň zaviazal odporcu k náhrade trov konania vo výške 2.072,15 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že navrhovateľ sa v návrhu doručeným súdu dňa 16.09.2010 domáhal určenia, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v prihláške do konkurzného konania sp. zn. 2R 3/2010 na Okresnom súde Bratislava I pod č. 68 v časti B vo výške 17.261,- Eur je nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil tým, že v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu T.E. TEPELNÁ ENERGIA s.r.o. v konkurze, ktorého správcom konkurznej podstaty je spoločnosť I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., pričom uviedol, že menovaný správca konkurznej podstaty prihlášku navrhovateľa poprel z dôvodu neexistencie právneho vzťahu s úpadcom a absolútne neplatného uznania dlhu. Súd prvého stupňa ďalej právne konštatoval, že plnenie zmluvne dohodnutej zálohy zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou GRUNTY, s.r.o., na účet úpadcu bez vedomia navrhovateľa je bezdôvodným obohatením úpadcu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ním úpadca získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Sám odporca sa totiž vyjadril, že mu nie je známy žiadny právny titul, na základe ktorého navrhovateľ ako objednávateľ diela plnil na účet úpadcu. Súd zároveň konštatoval, že k uvedeniu účtu úpadcu v zmluve medzi navrhovateľom a spoločnosťou GRUNTY s.r.o. bolo úmyselným konaním, nakoľko medzi účastníkmi konania bolo nesporné personálne prepojenie úpadcu a spoločnosti GRUNTY, s.r.o. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu o tom, že účet úpadcu bol v zmluve dohodnutý len ako miesto plnenia a táto skutočnosť nezakladá právny vzťah medzi navrhovateľom a úpadcom. Táto argumentácia odporcu by bola zmysluplnou len v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že navrhovateľ plnil na účet iného subjektu vedome. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ plnil na účet úpadcu uvedený v zmluve v dobrej viere, že plní na účet spoločnosti GRUNTY, s.r.o. Tento záver súdu potvrdzuje aj skutočnosť, že pohľadávku navrhovateľa poprel aj konkurzný správca GRUNTY, s.r.o. s odôvodnením, že táto bola navrhovateľom uhradená na účet úpadcu. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že po tom, ako sa navrhovateľ dozvedel o tom, že platil na účet iného subjektu, odstúpil od zmluvy a úpadca následne bez akýchkoľvek výhrad uznal svoj dlh voči navrhovateľovi a zaviazal ho v celom rozsahu uhradiť, pričom tvrdenie odporcu o tom, že úpadca dohodou uznal neexistujúci dlh, prvostupňový súd vyhodnotil ako účelové, nakoľko právnym dôvodom uznania dlhu podľa názoru súdu a vyjadrenia navrhovateľa bolo práve bezdôvodné obohatenie na strane úpadcu bez právneho dôvodu. Súd súčasne skonštatoval nespornú dobromyseľnosť navrhovateľa, ktorý plnil na účet úpadcu v dobrej viere, že plní zhotoviteľovi v zmysle zmluvy o budúcej zmluve GRUNTY, s.r.o. a súd poskytol tejto dobromyseľnosti navrhovateľa ako spotrebiteľa ochranu v zmysle príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu odporca nepreukázal dôvodnosť popretia pohľadávky navrhovateľa, na základe toho prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti podaného návrhu v celej časti a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zároveň podľa ustanovenia § 142 O.s.p. navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, a to v celkovej sume 2.075,15 Eur za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, príprava a podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012 a účasť na pojednávaní dňa 25.06.2012), náhradu za stratu času a cestovné náklady, ktoré súd vyhodnotil ako oprávnené a priznal ich navrhovateľovi v uplatnenej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené, prvostupňový súd o návrhu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspešnosti v konaní. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.06.2012 podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Odvolanie bolo doručené prvostupňovému súdu dňa 13.08.2012, teda včas. Odporca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci a súčasne, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie odporca odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vychádzal z mylného predpokladu o tom, že záväzok vo výške 17.271,- Eur, ktorý úpadca uznal, bol jeho záväzkom, na základe čoho súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil. Súčasné tvrdenia navrhovateľa a jeho konanie považuje za výlučne účelové s cieľom zvýšiť šancu pri uspokojení pohľadávky aj prostredníctvom konkurzu na majetok úpadcu. Účet dojednaný v zmluve bol dohodou zmluvných strán o mieste platenia, to znamená dohodou žalobcu a spoločnosti GRUNTY, s.r.o. s plnením navrhovateľa o mieste plnenia, to znamená dohodou navrhovateľa a spoločnosti GRUNTY, s.r.o. Z ustanovenia § 336 Obchodného zákonníka vyplýva, že dohoda o mieste plnenia podľa ustanovenia § 335 Obchodného zákonníka má prednosť pred ostatnými pravidlami upravujúcimi miesto plnenia (§ 336 až 339 Obchodného zákonníka) a tieto sa uplatnia výlučne subsidiárne v prípade absencie zmluvnej dohody o mieste plnenia. Navrhovateľ plnil svoj obligačný záväzok z predmetnej zmluvy v rámci synalagmatického vzťahu so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o., v ktorej príčinnej súvislosti mu vznikol nárok na uzatvorenie budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu typu 4C v dome č. 8. Uvedené skutočnosti potvrdil aj žalobca, ktorý na základe zmluvy aj plnil spoločnosti GRUNTY, s.r.o., a ktorý z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok odstúpil od zmluvy, ktoré bolo adresované spoločnosti GRUNTY, s.r.o. V súlade s uvedeným spoločnosť GRUNTY, s.r.o. uznala dňa 15.05.2009 svoj dlh voči navrhovateľovi. Navrhovateľ si však totožnú pohľadávku prihlásil aj do konkurzu na majetok úpadcu, pričom uviedol, že pohľadávka vznikla zo zmluvy medzi ním a spoločnosťou GRUNTY, s.r.o., kde uviedol, že úpadca uznal dlh dlžníka GRUNTY, s.r.o. ako svoj vlastný, v ktorom navrhovateľ uviedol, že zaplatil úpadcovi zálohy za plnenie budúcej zmluvy, čo nie je pravda, pretože navrhovateľ zaplatil zálohy spoločnosti GRUNTY, s.r.o. Iná situácia by nastala, ak by navrhovateľ nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu a finančné prostriedky poslal na účet úpadcu, keďže vtedy by vznikol vzťah medzi žalobcom a úpadcom. V tomto prípade však tomu tak nie je a nie je medzi navrhovateľom a úpadcom žiadny právny vzťah, t.j. žiadny nevznikol. Podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka možno uznať len vlastný dlh. Odporca je presvedčený, že dostatočne nepreukázal, že uznanie dlhu úpadcom bolo neplatné, pretože ak je uznanie dlhu len abstraktným sľubom bez právneho dôvodu, nemôže sa jednať o platné uznanie dlhu. V danom prípade absentoval predchádzajúci prejav vôle, ktorý by založil právny vzťah medzi navrhovateľom a úpadcom. Súd prvého stupňa náležite nezistil skutkový stav, pretože keby tak učinil, zistil by, že navrhovateľ uplatnil predmetnú sumu vo výške 17.261,- Eur na dva rozdielne účty, z ktorých jeden bol účtom GRUNTY, s.r.o. a druhý úpadcu. Odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k personálnemu prepojeniu úpadcu a spoločnosti GRUNTY, s.r.o. je neudržateľné. Nepresvedčivo pôsobí aj záver súdu, že navrhovateľ nemohol vedieť o tom, že komu účet, na ktorý plnil, skutočne patril, pretože aj keby navrhovateľ túto skutočnosť preukázal, nemení to nič na platnom dojednaní o mieste plnenia medzi ním a spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. Jedine správca konkurznej podstaty GRUNTY, s.r.o. mohol z titulu bezdôvodného obohatenia prihlásiť pohľadávku vo výške rovnajúcej sa sume 17.261,- Eur, v žiadnom prípade navrhovateľ. Súd jednoznačne náležite nezistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem toho je formálne nepreskúmateľný. Dobrá viera vyslovená súdom prvého stupňa neobstojí, pretože je právne irelevantné, kto bol vlastníkom účtu, pretože navrhovateľ sa so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. zmluvne dohodli o mieste plnenia, ktoré môže byť akékoľvek. Odporcovi nie je zrejmé, prečo a na základe čoho súd poskytol navrhovateľovi „ochranu spotrebiteľa“ a čo táto znamená. Prvostupňový súd nesprávne aplikoval normy spotrebiteľského práva na konkurzný spor. S poukazom na tieto skutočnosti odporca je toho názoru, že rozsudok jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky otázky, nepresvedčivo a nedostatočne odôvodňuje svoje rozhodnutie a nevysporiadava sa so všetkými námietkami účastníkov, odôvodnenie vyznieva nekonzistentne, nelogicky a zmätočne, trpí nedostatkom skutkových a právnych záverov, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v dôsledku čoho vykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia a nezákonnosti. Podľa názoru odporcu nie je dostatočne zdôvodnený ani výrok súdu o trovách právneho zastúpenia, ich výšku súd nijak nezdôvodnil a nesprávne právne posúdil vec aj v tomto prípade, pretože nie je evidentné, že vychádzal z tarifnej hodnoty veci, pretože v danom prípade mal súd postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z., pretože nie je možné v tomto konaní vyjadriť hodnotu sporu alebo práva v peniazoch. Odvolanie odporcu bolo dňa 23.08.2012 zo strany prvostupňového súdu doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ sa k doručenému písomnému odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodné. V časti prvého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. v časti výroku, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v prihláške do konkurzného konania sp. zn. 2R 3/2010 na Okresnom súde Bratislava I pod č. 68 v časti B vo výške 17.261,- Eur je nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že plnenie zmluvne dohodnutej zálohy zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. na účet úpadcu bez vedomia navrhovateľa je bezdôvodným obohatením úpadcu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ním úpadca získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Podstata inštitútu bezdôvodného obohatenia spočíva v odstránení právne neakceptovateľných hospodárskych a právne nepodložených zásahov do majetkových sfér fyzických a právnických osôb, ktorých výsledkom je majetkový zisk jedného subjektu na úkor druhého subjektu, teda obohatenie sa jedného subjektu na úkor druhého subjektu. Občiansky zákonník uznáva vo všeobecnosti dva spôsoby vydania bezdôvodného obohatenia, pri ktorých je ale nutné dodržať postupnosť ich aplikovania. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Základnou úlohou bezdôvodného obohatenia ako takého je teda zabezpečenie obnovy pôvodného stavu pre oprávnenú osobu a prostredníctvom naplnenia uhradzovacej funkcie poskytnutie všetkého, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil povinný subjekt. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov). Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak navrhovateľka plnila (v danom prípade zálohu na byt) na účet niekoho iného (úpadcu v danom prípade), došlo v danom prípade bezdôvodnému obohateniu podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, konkrétne k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa úpadcu spočívajúcim v získaní majetkového prospechu bez právneho dôvodu. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že námietka odporcu spočívajúca v tvrdení, že medzi navrhovateľkou a úpadcom (odporcom) nie je žiadny kauzálny vzťah odvolací súd uvádza, že v prípade ak je naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia, nie je rozhodujúce, či medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou je alebo nie je pôvodný kauzálny vzťah, pretože právo vydania bezdôvodného obohatenia vzniká priamo zo zákona. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. V danom prípade odvolací súd mal za preukázané plnenie navrhovateľky práve odporcovi (úpadcovi), ktorý nárok na takéto plnenie nikdy ani nemal (resp. v konaní to nebolo preukázané). Je preto logické a v tomto smere aj správne, ak prvostupňový súd určil, že pohľadávka navrhovateľky prihlásená do konkurzu úpadcu bola určená ako nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky. Vzhľadom na takto uvedené preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu, že medzi navrhovateľkou a odporcom (úpadcom) nevznikol žiadny právny vzťah. Ani k námietke odporcu spočívajúcej v tom, že ak by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu, práve správca úpadcu GRUNTY, s.r.o. si mal a mohol prihlásiť pohľadávku do konkurzu úpadcu T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v konkurze. Uvedenému však odporuje skutočnosť, že práve medzi týmito dvomi účastníkmi kauzálny vzťah v kontexte plnenia zálohy navrhovateľkou úpadcovi, nikdy nevznikol. Skutočnosť, že navrhovateľka od zmluvy o budúcej zmluve odstúpila vo vzťahu k nerealizácii rezervovaného bytu v danom prípade sama o sebe nemala za následok nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože GRUNTY, s.r.o. sa na jej úkor neobohatili, na rozdiel od odporcu (úpadcu), ktorému bolo navrhovateľkou plnenie poskytnuté. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že je logikou veci, ak teda došlo k obohateniu sa odporcu (úpadcu) na úkor navrhovateľky, aby toto plnenie vydal, pričom je treba prihliadnuť na to, že práve plnenie navrhovateľky (pokiaľ už nebolo spotrebované pred vyhlásením konkurzu ) tvorí konkurznú podstatu odporcu (úpadcu) T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v konkurze. Je potrebné zároveň poukázať na to, že bez ohľadu, či zo strany odporcu (úpadcu) T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v konkurze došlo alebo nedošlo k uznaniu dlhu nie je v tomto kontexte rozhodujúce, pretože nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje odvolací súd za nesporný a tento vznikol ex lege, teda priamo zo zákona. V časti výroku súdu prvého stupňa odvolací súd však považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny, zároveň odôvodnenie v časti priznanej náhrady trov konania považuje odvolací súd nedostatočným spôsobom zdôvodnený. V tejto časti odvolací súd vyhovel odvolaniu odporcu, ktorý poukázal na nejasnosť, že nie je zrejmé, či prvostupňový súd pri priznaní trov právneho zastúpenia navrhovateľke vychádzal z výpočtu podľa § 10 alebo § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z. v platnom znení. V tomto smere odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, ak pre ustálenie výšky priznaných trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia súd prvého stupňa pri ich priznaní vychádzal z tarifnej hodnoty veci (hodnota sporu v sume 2.072,15 Eur), pretože v danom prípade mal súd postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z., pretože v konaniach o určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky nie je možné hodnotu sporu vyjadriť v peniazoch. V časti uplatneného nároku Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd teda dospel k názoru, že odvolanie je dôvodné len čiastočne vo výroku o náhrade trov súdu prvého stupňa, ktorý zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v časti priznania náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia zrušil a vec vrátil späť na nové konanie a rozhodnutie, aby sa týmto nárokom zaoberal v súlade s právnymi predpismi. V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne sa vysporiadať s trovami konania uplatnených zo strany právneho zástupcu navrhovateľky a opätovne s prihliadnutím na vyššie uvedené rozhodnúť. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.