Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239748 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110239748.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: R. C., F. Na Ú. Č..XX, F., zastúpenom JUDr. Jánom Florián Gajniakom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 2, proti odporcovi: Q. Y. L. C. F., L. L. T. W. Č.. X, F., I. A. M. T. U. U. XXX,XX X. (F.) L. príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného L. F. K., A. H. XX.L. XXXX, Č..V.. XC XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XX. T. U. U. XXX,XX X. brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške X,X %. C.Č. I. XX. XX. XXXX H. XX. XX. XXXX, U. U. XX,X %. C. I. X. X. XXXX H. XX. X. XXXX, U. U. X %. C.W. I. X. X. XXXX H. A. E. trovy V. U. U. XX,XX X. predstavujúce zaplatený súdny poplatok za podaný návrh a XX,XX X. predstavujúce náhradu ušlej mzdy a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX X.. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX ako policajt mestskej polície Q.Q. Y. L. C. F., podľa platového výmeru zo dňa X. X. XXXX F.I. R. S. T. XX XXX,-Sk (XXX,XX X., W. XXX,XX X.), pričom pracovný pomer navrhovateľ skončil výpoveďou z jeho strany, bez uvedenia dôvodu, ku dňu XX. X. XXXX, čím k tomuto dňu skončenia pracovného pomeru jeho pracovný pomer u odporcu v roku XXXX M. X Y., súvisle, bez prerušenia. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XX. T. za C. XXXX, bez ohľadu na to, či vo výplatnom termíne XX. T. podľa kolektívnej zmluvy (výplata mzdy za mesiac W.) bol alebo nebol zamestnancom odporcu, nakoľko navrhovateľ splnil obe podmienky potrebné pre úspešné uplatnenie si tohto nároku uvedené v ustanovení článku 17 ods. 1 písm. a/, b/ kolektívnej zmluvy. Pokiaľ sa mal vyplatiť XX. T. so zúčtovaním miezd za mesiac W., toto nepovažovala za jednu z podmienok pre úspešné nárokovanie si XX. T., ale za ustálenie momentu, času a spôsobu výplaty tohto XX. T.. O trovách konania rozhodol v súlade so zásadou úspešnosti a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podľa článku 17 kolektívnej zmluvy platnej v roku XXXX sa zamestnávateľ zaviazal vyplatiť zamestnancom XX. T. vo výške funkčného platu so zúčtovaním miezd za mesiac november za predpokladu, že pracovný pomer trval v príslušnom roku aspoň 8 mesiacov bez prerušenia za podmienky, že zamestnanec nebol dlhodobo (viac ako 8 týždňov) práceneschopný a že mu nebolo udelené pracovné voľno bez náhrady funkčného platu dlhšie ako 2 mesiace. XX. T. sa potom mal vyplatiť vo výplatnom termíne v nasledujúcom mesiaci, a to XX. XX. XXXX spolu so zúčtovaním mzdy za mesiac november. Namietal, že navrhovateľ sa domáha vyplatenia XX. T. napriek tomu, že sa jeho pracovný pomer skončil ku dňu XX. X. XXXX, teda ku dňu XX. W. XXXX už nebol dva mesiace zamestnancom mestskej polície. Je toho názoru, že slovné spojenie „so zúčtovaním miezd za mesiac W. znamená, že navrhovateľ musel byť zamestnancom mestskej polície najmenej do XX. W. XXXX, E. M. A. M. H.U., E. Y. XX. XX. XXXX Y. F. U. XX. T. L. zúčtovaním jeho mzdy za mesiac W. XXXX. Zdôraznil, že ustanovenie článku 17 kolektívnej zmluvy nemožno posudzovať izolovane od ostatných článkov, konkrétne od článku 1, ktorý okrem iného stanovuje, že kolektívna zmluva upravuje pracovné podmienky a podmienky zamestnávania zamestnancov Q. Y. L. F., ktorých pracoviskom je mestská polícia, ako aj nároky vyplývajúce z pracovného pomeru a článok 2, ktorý stanovuje, že zamestnancom mestskej polície každá osoba, ktorá je v pracovnom pomere s Q. Y. L. C. F.. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľ nebol od XX. X. XXXX v pracovnom pomere s Q.Y. Y. L. C. F., a teda nebol ani zamestnancom mestskej polície, nemohla mu byť preto vyplatená mzda za Y. W. XXXX, s ktorou by mu bol zúčtovaný aj XX. T.. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že ho považuje za bezpredmetné a dôvody v ňom uvedené za účelové a nesprávne. XX. T. mu v zmysle článku 17 kolektívnej zmluvy jednoznačne prináleží, nakoľko splnil všetky dohodnuté podmienky, ktoré zmluvné strany na vyplatenie XX. T. viazali v zmysle kolektívnej zmluvy s tým, že moment jeho splatnosti bol upravený slovným spojením, ktoré sa bežne používa v oblasti účtovníctva ako „zúčtovať nejakú platbu". Aj v prípade, ak by bol výklad ustanovenia článku 17 ods. 1 kolektívnej zmluvy nejednoznačný, v zmysle § 15 Zákonníka práce je potrebné toto ustanovenie vykladať v jeho prospech. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na vyplatenie trinásteho platu, ako aj z hľadiska tvrdení uvádzaných odporcom na jeho obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom o tom, že navrhovateľ odpracoval u odporcu v roku XXXX H. mesiacov bez prerušenia a na tomto základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenie kolektívnej zmluvy (čl.17 ods. 1), ktoré aj správne vyložil tak, že použité slovné spojenie "so zúčtovaním za mesiac W. vyjadruje dobu splatnosti mzdového nároku a svoje dôvody vedúce k priznaniu trinásteho platu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Odvolací súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že mu nárok na vyplatenie trinásteho platu vznikol pokiaľ ku dňu skončenia pracovného pomeru XX.X.XXXX odpracoval u odporcu v roku XXXX H. Y., tento nárok mu tak vznikol za trvania pracovného pomeru, a to už k XX.X.XXXX, kedy jeho pracovný pomer trval U. C. XXXX aspoň osem mesiacov potrebných pre vznik nároku na vyplatenie trinásteho platu. Z uvedených dôvodov je neopodstatnená argumentácia odporcu, že kolektívna zmluva sa vzťahuje len na jeho zamestnancov. Trvanie pracovného pomeru v dobe zúčtovania miezd za mesiac november, ako podmienka pre vznik nároku na trinásty plat, z doslovného znenia článku 17 ods. 1 kolektívnej zmluvy v žiadnom prípade nevyplýva a ani jeho výkladom ju nemožno dovodiť, nakoľko je nepochybné, že ide o vyjadrenie splatnosti trinásteho platu, na ktorý zamestnancovi za trvania jeho pracovného pomeru vznikol nárok, pričom je už právne irelevantné, či v čase zúčtovania miezd za november XXXX G. odporcu, V. H. XX.XX.XXXX, bol či nebol navrhovateľ v pracovnom pomere. Odporca vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v konaní. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.