Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/23/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110240413 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110240413.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: W. T., trvalým pobytom P., S. X/XX, právne zastúpený: JUDr. Ľubicou Bakovou, advokátkou, so sídlom Cintorínska 21, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom v Bratislave, Námestie Slobody č. 6, o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 12227/2010/SCL VD-z.36673 zo dňa 8.9.2010 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. D2010/02946 zo dňa 8.7.2010, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12227/2010/SCL VD-z.36673 zo dňa 8.9.2010, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Štátnej plavebnej správy (ďalej len ŠPS) č. D2010/02946 zo dňa 8.7.2010, ktorým mu bola uložená podľa § 40a ods. 3 písm. a), g) a j) zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 338/2000 Z.z.) pokuta vo výške 500,- € za to, že ním prevádzkované malé plavidlo (pontón) - plávajúce zariadenie, umiestnené na vodnej ceste Váh r.km 4,02 na pravom brehu, GPS koordinátori: 47°;46'56.290''S, 18°; 07', 56.243''V, nemalo lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla, nemalo povolenie na státie, nebolo dostatočne vyviazané a bolo bez poznávacích znakov a bez registrácie v Registri plavidiel SR, čím porušil ustanovenia § 28 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a c), § 23 ods. 2 a § 24 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z.z.. Žalobca uviedol, že vo veci získania lodného osvedčenia mal iba obmedzený prístup k informáciám, preto sa vo veci riadil pokynmi pracovníkov pobočky ŠPS - Komárno. Nimi bol usmernený tak, že najprv musí byť pontón na vode a až tak mu bude vydané lodné osvedčenie, pretože na suchu nebude vidno, či je pontón plavby schopný. Následne po umiestnení pontónu na vodu, mu pracovníci pobočky udelili blokovú pokutu, pričom nebol informovaný o dôvode takéhoto postupu. Voči postupu pracovníkov pobočky podal sťažnosť na riaditeľstvo ŠPS, ktorý ho následne upovedomili o začatí správneho konania, čo považoval za pomstu. Žalobca tvrdí, že jeho plavidlo v čase zadokumentovania nebolo plavidlom, pretože v tom čase mu zo strany ŠPS nebolo vydané ešte lodné osvedčenie. O plavidlo by šlo až po vydaní lodného osvedčenia. Podľa žalobcu ŠPS nebola v danej veci príslušná konať, keďže sa nejednalo o plavidlo, príslušný na konanie bol orgán Štátnej vodnej správy. Žalobca kládol otázku, či je možné ho sankcionovať za to, že postupoval presne podľa pokynov správneho orgánu, ktorý mu dával príkazy smerujúce k osadeniu pontónu bez porušenia akýchkoľvek právnych noriem. V tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že rozhodnutia správneho orgánu je v rozpore s podkladmi, ktoré sú založené v spise, pričom neboli skúmané jeho argumenty a tak rozhodnutie považuje za jednostranné. Na základe týchto skutočností žiada zrušiť napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na doterajších rozhodnutiach, pričom poukazoval na zistený skutkový stav. Uviedol, že s námietkami žalobcu sa v priebehu správneho konania dostatočne vyporiadal, čo je zrejmé aj zo spisového materiálu. Mal za spoľahlivo zistené tú skutočnosť, že plavidlo, ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom je žalobca, bolo dňa 1.10.2009 o 10,30 hod. prevádzkované na vodnej ceste Váh na určenom mieste bez toho, aby malo lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla, bez povolenia na státie, bez dostatočného vyviazania bez poznávacích znakov a bez toho aby bolo evidované v Registri plavidiel SR, čím porušil zákon tak ako to už uviedli správne orgány vo výrokoch svojich rozhodnutí. Zdôraznil, že žalobca neumiestnil svoje plávajúce zariadenie na vodnú cestu za účelom vykonania overenia jeho technickej a prevádzkovej spôsobilosti na vode, teda v rámci správneho konania o vydávaní lodného osvedčenia, ale umiestnil ho ako aj sám uviedol vo svojej žalobe, nakoľko sa domnieval, že so súhlasom správcu vodného toku sa stal oprávnením na užívanie určeného úseku rieky Váh a priľahlého brehu na účely zriadenia plávajúceho zariadenia pozostávajúceho z pontónu, osadeného na určenom úseku vody a na ňom zriadenej rekreačnej chatky. Podľa žalovaného žalobca neakceptuje tú okolnosť, že v prípade umiestnenia plávajúceho zariadenia na vodnú cestu je potrebné mať pre dané plavidlo vydané lodné osvedčenie a rozhodnutie Štátnej plavebnej správy o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste. Zdôraznil, že ako v čase zadokumentovania daného skutku tak aj v súčasnosti povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste podľa zákona o vnútrozemskej plavbe vydáva len Štátna plavebná správa a nie správca toku a je oprávnená ukladať aj sankcie. V rámci správneho konania žalovaný taktiež zistil, že počas zadokumentovania daného skutku bola na plávajúcom zariadení vykonávaná činnosť, ktorá si taktiež vyžadovala podľa § 4 ods. 4 zákona o vnútrozemskej plavbe súhlas Štátnej plavebnej správy. Na základe týchto skutočností, ale najmä s dôrazom na to, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní svojich tvrdení, žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľné (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnym ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Orgánom štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy podľa § 37 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 338/2000 Z.z. sú Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre vnútrozemskú plavbu a prístavy a Štátna plavebná správa, ktorá je podriadená ministerstvu. Podľa odseku 3/ Štátnu plavebnú správu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ Štátnej plavebnej správy, ktorého vymenováva a odvoláva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Štátna plavebná správa podľa § 39 zákona č. 338/2000 Z.z.: a) vykonáva štátny odborný dozor nad 1. správou a údržbou vodných ciest a prístavov, 2. prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch, 3. odbornou spôsobilosťou členov posádok plavidiel a obsluhy plavebných komôr, 4. spôsobilosťou plavidiel s výnimkou ťažobných zariadení podľa osobitného predpisu; v prípade plavidiel trvalo vyradených z prevádzky podľa § 23 ods. 4 vykonáva dozor nad ich odstránením, 5. dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby, b) vydáva osvedčenie podľa § 5a ods. 5, c) rozhoduje o 1. odstránení plavidla z vodnej cesty alebo prístavu, 2. zriadení a zrušení požičovní plavidiel, 3. povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch, d) dáva súhlas na 1. výkon činností na vodnej ceste (§ 4), 2. zriadenie odstavných miest na vodnej ceste pre plavidlá vyradené z prevádzky, 3. individuálnu stavbu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, 4. výstavbu vodných ciest a prístavov, e) schvaľuje technickú a typovú dokumentáciu na individuálnu stavbu a rekonštrukciu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, f) vydáva typové osvedčenie malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, g) vydáva záväzné stanoviská 1. v územnoplánovacích činnostiach, ak ide o umiestnenie prístavov a stavieb, ktoré sú súčasťou vodnej cesty alebo ju križujú, a o vymedzenie ochranného pásma vodnej cesty, 2. v konaniach, v ktorých je príslušným stavebný úrad, ak ide o stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo sú súčasťou vodnej cesty alebo prístavu, h) určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch podľa potreby môže povoliť len obmedzenú prevádzku, i) povoľuje zaradenie plavidiel do prevádzky, j) vydáva a odníma 1. lodné osvedčenia, osobitné povolenia na prevádzku plavidiel, dočasné lodné osvedčenia a doplnkové lodné osvedčenia, 2. preukazy odbornej spôsobilosti členov posádok plavidiel (§ 30), 3. preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malých plavidiel (§ 31), 4. ciachové preukazy, 5. služobné lodnícke knižky pre členov posádok plavidiel, k) vedie 1. evidenciu vodných ciest, 2. evidenciu plavidiel, 3. evidenciu lodných listín a dokladov podľa písmena j) so súhlasom dotknutej osoby, 4. register vydaných lodných osvedčení, dočasných lodných osvedčení a doplnkových lodných osvedčení, 5. evidenciu zápisníc z overenia technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla alebo kópií vydaných lodných osvedčení spolu so záznamami o zrušených a vymenených lodných osvedčeniach, 6. evidenciu požičovní plavidiel, 7. evidenciu o povoľovaní státia plávajúcich zariadení, 8. evidenciu plavebných inšpektorov, l) ukladá sankcie za porušenie tohto zákona a prejednáva priestupky podľa tohto zákona, m) vykonáva 1. odborné vyšetrovanie plavebných nehôd, 2. ciachovanie plavidiel, n) ukladá plavebné opatrenia, ktorými 1. určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a v prístavoch, 2. zaisťuje bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky, 3. nariaďuje zastavenie plavby, o) nariaďuje okamžité zastavenie plavby a bezodkladne o tom informuje ministerstvo a správcu vodného toku v prípade 1. povodňových prietokov na žiadosť povodňových orgánov, 2. ľadochodov alebo 3. bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavebnej prevádzky. Podľa § 2 zákona č. 338/2000 Z.z. (Vymedzenie niektorých pojmov): Podľa tohto zákona sa rozumie: podľa písm. e) plavidlom loď vnútrozemskej plavby, malé plavidlo, prievozná loď, plávajúci stroj alebo plávajúce zariadenie, podľa písm. i) plávajúcim zariadením plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie, ako napríklad plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, hausbót. Povinnosti prevádzkovateľa plavidla sú podľa § 23 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 338/2000 Z.z. Státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. O povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia. Štátna plavebná správa v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave upraví podmienky a miesto státia plávajúceho zariadenia. Povolenie státia plávajúceho zariadenia sa vydáva na dobu určitú, najviac na dobu platnosti lodného osvedčenia plávajúceho zariadenia. Prevádzkovateľ plavidla je v záujme bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla a zachovania poriadku vo vnútrozemskej plavbe na vodných cestách a v prístavoch povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla, prístavný poriadok pre verejné prístavy a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov. Podľa § 24 ods. 2 a 3 citovaného zákona č. 338/2000 Z.z. (Register plavidiel) (1) Register plavidiel je verejne prístupný zoznam obsahujúci súbor údajov o plavidlách, ktorý vedie Štátna plavebná správa. Do registra plavidiel sa o plavidle zapisujú tieto údaje: a) vlastník plavidla alebo spoluvlastníci, b) osoba, ktorá vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla, prípadne všetky osoby, s ktorými vlastník plavidla uzavrel zmluvu o prevádzke plavidla, c) evidenčné označenie plavidla, d) druh plavidla, oblasť jeho prevádzky na vodnej ceste a účel, na ktorý je plavidlo určené, e) technické údaje o plavidle, rok a miesto stavby plavidla, f) dátum zápisu alebo výmazu plavidla z registra plavidiel, g) záložné právo a pohľadávky na plavidlo zabezpečené záložným právom, h) plomby o zmene práva k plavidlu na základe doručenia verejnej listiny. (2) Na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla Štátna plavebná správa zapíše plavidlo do registra plavidiel a pridelí mu evidenčné označenie; za označenie plavidla evidenčným označením zodpovedá prevádzkovateľ plavidla. (3) Do registra plavidiel sa zapisujú plavidlá, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej užitočnej hmotnosti presahuje 1 000 kg alebo výkon pohonného strojového zariadenia je väčší ako 4 kW alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m2. Podľa § 40a ods. 3 písm. a), g) a j) zákona č. 338/2000 Z.z. Štátna plavebná správa uloží pokutu od 330 € do 6 635 € a) prevádzkovateľovi plavidla, ak porušil povinnosti ustanovené v tomto zákone (§ 22 a 23, § 26 až 28), g) prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia, ktoré stojí na vodnej ceste alebo v prístave bez rozhodnutia Štátnej plavebnej správy o povolení státia, j) prevádzkovateľovi plavidla, ak porušil povinnosti týkajúce sa zápisu a zmeny údajov v registri plavidiel. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 338/2000 Z.z. Pred uvedením plavidla, ktoré podlieha registrácii, do prevádzky sa vykoná overenie technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla na žiadosť prevádzkovateľa plavidla. Štátna plavebná správa vydá na základe výsledkov overenia lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla. Podľa § 28 ods. 1 a 8 zákona č. 338/2000 Z.z. (Lodné listiny) (1) Plavidlo musí mať počas prevádzky lodné listiny, ktoré sú verejnými listinami. (8) Lodné osvedčenie je lodná listina, ktorou sa preukazuje spôsobilosť plavidla na plavbu. Vydáva ho Štátna plavebná správa. Lodné osvedčenie a doplnkové lodné osvedčenie sa vydávajú na dobu určitú. Doba platnosti lodného osvedčenia nového plavidla je najviac päť rokov, ak ide o osobnú loď, alebo desať rokov, ak ide o ostatné plavidlá. Doba platnosti lodného osvedčenia plavidla, ktoré je už v prevádzke, sa určí na základe overených výsledkov technickej prehliadky a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla; v tom prípade doba platnosti nesmie prekročiť doby platnosti podľa štvrtej vety. Výnos Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja č. 1740/M-2001 v článku 1 písm. c) jednoznačne definuje plávajúce teleso ako plť, konštrukciu, objekt alebo pevné zoskupenie predmetov schopných plavby, ktoré nie je plavidlom, pričom odkazuje na výklad pojmu plavidlo podľa § 2 písm. e) zákona č. 338/2000 Z.z.. Plávajúce zariadenie zároveň definuje v § 2 písm. i) zákona č. 338/2000 Z.z. ako plavidlo používané na vodných cestách alebo prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie ako napríklad plávajúce plaváreň, plávajúci dok, pristávajúci pontón, plávajúca garáž, botel, hausebót. Krajský súd v Bratislave z administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že tento začal dňa 16.11.2009 správne konanie proti žalobcovi podľa § 40a ods. 3 písm. a), g) a j) zákona č. 338/2000 Z.z. o uložení sankcie za protiprávne prevádzkovanie plavidla, plávajúceho zariadenia (pontónu) umiestneného na vodnej ceste Váh r. km 4,02. Následne začala aj správne konanie podľa § 39 písm. c) bod 1 citovaného zákona o odstránení vyššie uvedeného plavidla z vodnej cesty. Štátna plavebná správa vydala dňa 26.3.2010 rozhodnutie č. 731/450-A110/2010, ktoré na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 04879/2010/SCL VD-z.23268 dňa 28.5.2010 zrušil a vec vrátil Štátnej plavebnej správe na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto rozhodnutia správneho orgánu bolo, že spojil dve správne konania do jedného konania o uložení sankcie spolu s konaním o odstránení plavidla z daného miesta vodnej cesty a následne vydal iba jedno rozhodnutie. Po ďalšom postupe v konaní ( list č.1900/874-A110/2010 zo dňa 10.6.2010, č.1978/900-A110/2010 zo dňa 16.6.2010, č. 1979/901- A110/2010 zo dňa 18.6.2010, vyjadrenie pod číslom D2010/02762 zo dňa 1.7.2010, zápisnica z výkonu štátneho odborného dozoru č. D2010/03219-EC2/KN), ŠPS vydala rozhodnutie č. D2010/03403 zo dňa 26.7.2010 o zastavení konania a taktiež rozhodnutie č. D2010/02946 zo dňa 8.7.2010, ktorým uložila už vyššie uvedenú pokutu vo výške 500,- €. Na odvolanie žalobcu toto rozhodnutie žalovaný rozhodnutím č. 12227/2010/SCL VD-z.36673 zo dňa 8.9.2010 potvrdil a odvolanie zamietol. Z doložených listín mal súd preukázaný skutkový stav, na ktorý správne orgány poukazovali a teda, že skúmané plavidlo nebolo vyviazané v súlade s článkom 114 ods. 3 výnosu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR číslo 1740/N-2001, ktorým sa vydávajú pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách SR (ďalej len výnos), pretože toto plavidlo nebolo vyviazané tak aby nemohlo zmeniť svoju polohu a tým vytvárať nebezpečenstvo pre iné plavidlá alebo prekážať im. Na základe zistení bolo plavidlo vyviazané jedným predným a jedným zadným lanom, prechodovou lávkou a jednou vzperou. Vzpera a prechodová lávka neboli ukotvené ku brehu, čo správny orgán vyhodnotil ako dôvod, ktorý by mohol v prípade prudkého zvýšenia vodnej hladiny spôsobiť zmenu polohy plavidla a vytvoriť nebezpečenstvo pre iné plavidlá alebo prekážku pre iné plavidlá. Uvedené vlastnosti plavidla mohli podľa správneho orgánu ohroziť bezpečnosť prevádzky plavidla prípade bezpečnosť a plynulosť prevádzky iných plavidiel na vodnej ceste Váh. Ďalej bolo zistené, že uvedené plavidlo bolo prevádzkované v skúmanom čase na danom mieste bez lodného osvedčenia alebo osobitného povolenia na prevádzku plavidla, čo bolo v súlade s citovanými ustanoveniami vo výroku rozhodnutí. Z administratívneho spisu nevyplývalo, že ŠPS by vydalo povolenie na státie; podľa § 23 ods. 2 zákona č. 338/2000 Z.z. státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možný iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. O týchto skutočnostiach rozhoduje podľa § 39 písm. c) bod 3 zákona o vnútrozemskej plavbe ŠPS v správnom konaní. Rovnako bolo vytknuté žalobcovi, že skúmané plavidlo nebolo evidované v registri plavidiel SR a nemalo ani evidenčné označenie napriek tomu, že takého plavidlo podlieha evidenčnej povinnosti. Navyše za označenie plavidla evidenčným označením zodpovedá prevádzkovateľ plavidla. Zo zápisníc z ústnych prejednaní vecí súdu bolo preukázané, že v relevantnom čase dozorný orgán zistil, že na plavidle bola vykonávaná činnosť a to zhotovenie podlahy, pričom táto činnosť bola vykonávaná bez predchádzajúceho súhlasu ŠPS vydaného podľa § 39 písm. d) bod 1 zákona č. 338/2000 Z.z.. Takáto činnosť mohla byť vykonávaná len po predchádzajúcom súhlase ŠPS § 4 ods. 4 zákona č. 338/2000 Z.z., čo žalobca v tom čase nemal, túto skutočnosť žalobca v priebehu správneho konania ani nevyvrátil. Z administratívneho spisu je ďalej preukázané, že dňa 16.11.2009 ŠPS upovedomila o začatí správneho konania a predvolala žalobcu na ústne pojednávanie ako vlastníka a prevádzkovateľa predmetného plavidla, vo veci uloženia pokuty podľa § 40a ods. 3 písm. a), g) a j) zákona č. 338/2000 Z.z.. Žalobca vzápätí žiadal správny orgán dňa 30.11.2009 o odloženie ústneho pojednávania z dôvodov poskytnutia primeranej lehoty na prípravu ochrany svojich práv v danom konaní. Následne sa k veci písomne vyjadroval ako aj sťažnosti podával, ktoré boli správnymi orgánmi vyhodnocované a zároveň aj evidované a rovnako bolo na ne aj odpovedané. Dňa 7.1.2010 sa uskutočnilo ústne pojednávanie z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 112-2.202/2010. V uvedených súvislostiach žalobca vytýkal žalovanému prejudikovanie priestupku nesprávnu klasifikáciu plavidla a plávajúceho zariadenia a vytýkal aj nedostatok pôsobnosti a kompetencie Štátnej plavebnej správy k právomoci iného orgánu štátnej správy. Na otázku správneho orgánu žalobca potvrdil, že naďalej prevadzkuje predmetné plavidlo na danom mieste vodnej cesty. Dňa 22.1.2010 sa v danej veci konalo ďalšie ústne pojednávanie z ktorého bola spísaná zápisnica č. 205-2.202/2010. Vo veci bol vypočutý svedok ku ktorému žalobca nemal žiadne otázky a nenavrhol ani ďalších svedkov do konania pribrať. Na základe všetkých vyhodnotených skutočností a podkladov tvoriacich obsah spisového materiálu pod číslom 93-A110/2010 správny orgán vyhodnotil prípad ako súbeh viacerých správnych deliktov, kde dochádza k absorbovaniu sadzieb a preto ich postihol iba jedným trestom určeným pre najťažší z nich. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok kompetencií ŠPS v danej veci konať súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia §§ 37 a 39 zákona č. 338/2000 Z.z. v zmysle ktorých žalovaný mohol a aj mal postupovať. Tvrdenie žalobcu, že pobočka ŠPS Komárno ho nesprávne a nepravdivo informovala o spôsobe získania lodného osvedčenia a následného povolenia na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave nijako žalobca nepreukázal. Je potrebné konštatovať, že v danej veci aj keby tvrdenie žalobcu bolo v tomto smere pravdivé, táto okolnosť by pre dané posúdenie nemalo zásadný význam, pretože tak ako aj správny orgán poznamenal, neznalosť zákona by žalobcu nemohlo z nelegálnej činnosti vyviniť. Tvrdenie žalobcu, že kontrola plávajúceho zariadenia bola zo strany pobočky Komárno vykonaná bez jeho prítomnosti a bez toho aby bol oboznámený s jej výsledkom tak isto nie je relevantná, pretože bola vykonaná v rámci výkonu štátneho odborného dozoru na ktorú činnosť je ŠPS oprávnená podľa § 39d a § 39e zákona č. 338/2000 Z.z.. Na základe uvedených ustanovení plavebný inšpektori vykonávajúci štátny odborný dozor postupovali v rámci svojich oprávnení uvedených v § 39e ods. 1 zákona č. 338/2000 Z.z.. Ako správne uviedol aj žalovaný, prítomnosť účastníka konania nebola potrebná, pretože podľa § 39e ods. 2 zákona č. 338/2000 Z.z. nie je potrebná prítomnosť priamo vlastníka a prevádzkovateľa plavidla pri výkone štátneho odborného dozoru vykonávaného plavebnými inšpektormi. Podľa § 39e ods. 2 písm. h) zákona č. 338/2000 Z.z. posádka plavidla, osoby nachádzajúce sa na plavidle alebo v prístavoch a ďalšie osoby sú povinné umožniť plavebným inšpektorom vstup na plavidlo, do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu. Z výkonu štátneho odborného dozoru bola taktiež spísaná zápisnica s fotodokumentáciou, ktorá je založená v administratívnom spise. Predmetná zápisnica (keďže bola získaná legálne) sa mohla v celom rozsahu stať podkladom pre začatie správneho konania vo veci udelenia pokuty za správny delikt. Žalobca bol riadne oboznámený s výsledkami štátneho odborného dozoru o čom svedčí skutočnosť, že všetky procedurálne postupy ako aj práva mu boli poskytnuté v plnom rozsahu a v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. V danej veci boli uskutočnené ústne pojednávania, žalobca bol s každým jedným pojednávaním oboznámený, riadne poučený o svojich právach, preto v tejto súvislosti súd nezistil žiadne nedostatky alebo vady, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť v postupe žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Z administratívneho spisu bolo tiež dostatočne preukázané, že žalobcovi pôvodne chcela pobočka Komárno uložiť blokovú pokutu avšak potom čo ju odmietol zaplatiť mu nemohla táto pokuta v blokovom konaní ani byť uložená. Správne postupovala ŠPS pobočka Komárno, keď vec zadokumentovala a predložila na ďalšie konanie právnemu odboru Štátnej plavebnej správy, ktorý vec kvalifikoval ako priestupok podľa § 40 písm. k) zákona č. 338/2000 Z.z.. Navyše vyhodnotil činnosť žalobcu ako porušenie všeobecných záväzných právnych predpisov na úseku vnútrozemskej plavby, ktoré zadokumentoval a bolo to vyhodnotenie ako naplnenie skutkovej podstaty správnych deliktov podľa § 40a ods. 3 písm. a), g) a j) zákona č. 338/2000 Z.z.. Odvolací orgán sa zaoberal aj s otázkou možnosti súbehu priestupkov s iným správnym deliktom, pristúpil preto k princípu konzumpcie, čiže začal správne konanie voči účastníkovi konania iba podľa § 40a ods. 3 písm. a), g) a j) citovaného zákona. Ďalej poukázal a vysvetlil dôvod uloženia pokuty a jej výšky, kde sa s touto otázkou tiež riadne vyporiadal. Pochybenie v postupe správneho orgánu nebolo zistené, dôkazy zodpovedajú skutočnému stavu, keďže žalobca žiadne dôkazy v priebehu konania opačného charakteru neprodukoval a súd nemá pochybnosti, že boli zadovážené riadnym procesným postupom, preto súd nemôže z tých istých skutočností vyvodzovať iné závery, pretože by tým zasiahol do voľnej úvahy (správneho uváženia) príslušného správneho orgánu. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.