Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/434/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110240664 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110240664.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Z. v senáte zloženom z predsedníčky senátu V.. N. V. a členiek senátu V.. S. M. a W.. Z. Z., v právnej veci navrhovateľa: T. V. Z., so sídlom I.. Sv. W. XX/XXA, V. Z., právne zast.: V.. X. N., advokátom, I.. W. Z. XX, Z., proti odporcom: 1. M. republika zastúpená W. financií M. republiky, so sídlom O. 5, Z., 2. Daňové riaditeľstvo M. republiky, so sídlom I. ul. XX, Z. Z., o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku T. súdu Z. I v Z. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Z. rozsudok Okresného súdu Z. I v Z. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, v znení opravného uznesenia zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX p o t v r d z u j e . Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom domáhal náhrady škody v sume 159.989,64 eura spolu s príslušenstvom, v celom rozsahu zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ sa náhrady škody domáha na tom skutkovom základe, že je ako správca dane v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. h) zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie obce (navrhovateľa) alebo jeho časť. Navrhovateľ ako obec sa nachádza v zónach ohrozenia dvoch atómových elektrární, a to atómovej elektrárne O prevádzkovateľom ktorej je spoločnosť V. a.s., a atómovej elektrárne V-2, prevádzkovateľom ktorej je spoločnosť SE, a.s.. V. zariadenia V-X a V-X predstavujú dve samostatné jadrové zariadenia, prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, pre ktoré P. (P. jadrového dozoru SR) stanovil dve samostatné oblasti ohrozenia. Pretože sa navrhovateľ nachádza v dvoch samostatných oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sú prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, vyrubil daňovníkom V. a.s. a SE a.s. platobnými výmermi daň za jadrové zariadenie za rok XXXX a XXXX, a to každému samostatne v plnej výške. Tieto platobné výmery odvolací orgán (odporca v 2. rade) zrušil, resp. zmenil tak, že prevádzkovatelia jadrových zariadení boli zaviazaní na úhradu dane za jadrové zariadenia pomerne. Odporca v 1. rade v súčinnosti s odporcom v 2. rade porušili svoje právne povinnosti uvedené v zákone o správe daní, a navrhovateľovi ako správcovi dane bolo odňaté právo a aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške tak, ako to stanovuje zákon o miestnych daniach. Navrhovateľovi tak vznikla škoda, ktorú predstavujú príjmy z daní, o ktoré bol ukrátený, a ktoré by mu inak prináležali. K vzniku škody došlo v dôsledku rozhodnutia - konania odporcov v rozpore so zákonom (s § 73 zákona č. 582/2004 Z.z.) tým, že odporca v 2. rade zaviazal prevádzkovateľov zaplatiť nižšiu daň. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ ako správca dane dňa X.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX vydal platobné výmery č. X/XXXX a č. X/XXXX, ktorými vyrubil daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi V. a.s. (daňovníkovi) za rok XXXX v sume 2,409.923,- Sk a za rok XXXX v sume 79.994,78 eura za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-1. Na jeho odvolanie odporca v 2. rade ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX zrušil platobný výmer č. X/ XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ dňa XX.X.XXXX vydal platobný výmer č. XA/XXXX, ktorým prevádzkovateľovi V. a.s. vyrubil daň za zdaňovacie obdobie - rok XXXX v sume 79.994,78 eura. Na odvolanie daňovníka odporca v 2. rade ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX zmenil platobný výmer č. XA/XXXX tak, že zaviazal prevádzkovateľa V. a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie za rok XXXX vo výške 39.997,37 eura. X. X.X.XXXX odporca v 2. rade ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenil aj platobný výmer č. X/XXXX tak, že zaviazal prevádzkovateľa V. a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Súd mal tiež za zistené, že navrhovateľ dňa X.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX vydal platobné výmery č. X/XXXX a č. X/XXXX, ktorými vyrubil daň prevádzkovateľovi SE a.s. za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-X za rok XXXX v sume 2,409.923,- Sk a za rok XXXX v sume 79.994,78 eura. Na odvolanie daňovníka SE a.s. odporca v 2. rade ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX zrušil platobný výmer č. X/XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa XX.X.XXXX navrhovateľ vydal platobný výmer č. XA/XXXX, ktorým prevádzkovateľovi SE a.s. vyrubil daň za zdaňovacie obdobie - rok XXXX v sume 79.994,78 eura. Na odvolanie tohto daňovníka odporca v 2. rade ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX zmenil platobný výmer č. XA/XXXX tak, že zaviazal prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane pomerne. Dňa XX.X.XXXX odporca v 2. rade ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenil aj platobný výmer č. X/XXXX tak, že zaviazal prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie za rok XXXX vo výške 39.997,37 eura (pomerne). Súd tiež zistil, že odporca v 2. rade pri rozhodnutí daňovej povinnosti postupoval v zmysle stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo odporcovi v 2. rade odporučené pri posudzovaní vyrubenia dane prevádzkovateľom jadrového zariadenia v V. Z. zohľadniť ustanovenie tretej vety § 73 zákona č. 582/2004Z.z.. Odporca v 2. rade v zmysle citovaného písomného odporúčania postupoval pri vyrubení dane v súlade ust. § 73, veta tretia zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, v znení platnom v rozhodnom období, podľa ktorého daň za jadrové zariadenie vyrubí správca dane do XX. januára zdaňovacieho obdobia za predchádzajúci kalendárny rok. Daň za jadrové zariadenie sa vypočíta ako súčin základu dane podľa § 69 a sadzby dane podľa § 70. Ak je daňovníkov v jednej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením niekoľko, správca dane vyrubí pomernú časť dane za jadrové zariadenie každému daňovníkovi. Pomerná časť dane za jadrové zariadenie sa určí ako podiel dane pripadajúci na jednotlivých daňovníkov. Súd mal tiež za zistené, že zmeňujúce rozhodnutia vydané odporcom v 2. rade, ktorým vyrubil daňovým subjektom daň za prevádzkovanie jadrových zariadení pomerne, neboli zrušené pre nezákonnosť súdom v správnom konaní. S poukazom na ust. § 2, § 3 ods.1, 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Dospel k záveru, že v konaní je vecne pasívne legitimovaným subjektom len odporca v 1. rade (štát zastúpený príslušným ministerstvom), a preto voči odporcovi v 2. rade návrh zamietol pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Voči odporcovi v 1. rade súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporca v 2. rade postupoval úradne nesprávne tým, že prevádzkovateľom vyrubil daň len pomerne. Jednoznačne postupoval podľa § 73, veta tretia zákona č. 582/2004 Z.z., pričom rozhodnutia odporcu v 2. rade neboli nikdy zrušené pre nezákonnosť (posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu je možné len v rámci správneho konania na vecne príslušnom krajskom súde). Navrhovateľ bol sám v správnom konaní vykonávateľom verejnej moci, pričom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorým navrhovateľ nikdy nebol. Rozhodnutia odporcu v 2. rade sú pre navrhovateľa záväzné až dovtedy, pokiaľ neboli pre nezákonnosť zrušené, a navrhovateľ je týmito rozhodnutiami ako prvostupňový orgán viazaný. Zodpovednosť odporcu v 1. rade nie je daná ani podľa § 415 OZ, lebo toto ustanovenie zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa ust. § 420 OZ, ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu (odporcovi v 1. rade) z dôvodu existencie osobitnej úpravy v zákone č. 514/2003 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že nakoľko si odporcovia náhradu trov konania neuplatnili, súd im ju nepriznal. Opravným uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p. opravil záhlavie rozsudku v označení odporcu v 1. rade, pretože pri jeho písaní nesprávne ako odporcu uviedol M. republika zastúpená W. vnútra M. republiky. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namieta, že súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu, že nebol účastníkom správneho konania, a že samotné rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené, teda nezákonné. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení tohto zákona upravujúcich právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Navrhovateľ si však uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom odporcu, a nie nezákonným rozhodnutím (§ 9 ods. 2). Navrhovateľ teda nemusel byť účastníkom konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu odporcu, v dôsledku čoho bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Navrhovateľ upozornil súd, že jeho nárok na náhradu škody vychádza z právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto mal súd hodnotiť nárok navrhovateľa podľa príslušných ustanovení zákona. Súd teda nesprávne zhodnotil skutkový a právny stav, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ ďalej poukázal na ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že ústava výslovne nevylučuje z práva na náhradu škody právnické osoby. Navrhovateľovi teda musí byť daná možnosť uplatniť svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X.XXXX, sp.zn. XSž-o- KS XX/ XXXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rovnakých rozhodnutí odporcu v 2. rade, aké boli vydané aj vo vzťahu k navrhovateľovi, kde Najvyšší súd SR skonštatoval: „Dotknutie žalobcu napadnutým rozhodnutím na jeho právach (i s prihliadnutím na absenciu odôvodnenia rozhodnutia) a následné vylúčenie z preskúmania súdom vzhľadom na ustanovenie procesnej legitimácie na podanie žaloby v § 250 ods. 2 O.s.p. sú spôsobilé potencionálne vyvolať kolíziu s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Uvedený právny problém nie je riešiteľný v systéme správneho súdnictva.“ Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ má právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, no toto právo nie je uplatniteľné v systéme správneho súdnictva. Musí mu byť teda súdom daná možnosť uplatniť svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a rozhodnutiami odporcu. Namietol tiež, že súd dospel k nesprávnemu záveru, že zodpovednosť štátu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné uplatňovať podľa OZ, nakoľko túto zodpovednosť upravuje zákon o zodpovednosti za škodu, teda lex specialis. Tento názor súdu je v rozpore s § 25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, pričom v odkaze pod čiarou je uvedený práve OZ. Pokiaľ sa týka porušenia povinnosti odporcu, t. j. nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, je uvedený iba demonštratívny výpočet prípadov, ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. X H. XX/XXXX, podľa ktorého je nesprávny úradný postup: „Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie a cieľov tejto činnosti.“, teda aj porušenie § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ktorý zakotvuje zásady daňového konania a zároveň daňovým orgánom ukladá povinnosti. Podľa navrhovateľa odporcovia konali v rozpore s uvedeným ustanovením zákona o správe daní, a nepostupovali v súlade so zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a so zákonom č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon). Ako priamy dôsledok takéhoto konania odporcov vznikla navrhovateľovi škoda. Súd sa však vôbec nezaoberal otázkou nesprávneho úradného postupu. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa. K odvolaniu navrhovateľa zaujali písomne stanovisko odporcovia. Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že aj keď § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. len demonštratívne vymedzuje, čo sa považuje za nesprávny úradný postup, je zrejmé, že rieši len tie prípady vzniku škody, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou. Navrhovateľ sa však podaným návrhom domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená tým, že X. riaditeľstvo SR ako odvolací orgán svojimi rozhodnutiami zmenilo platobný výmer č. XA/XXXX, X/XXXX, XA/ XXXX a X/XXXX, ktoré tak navrhovateľovi ako správcovi dane odňalo právo aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že podľa tvrdení navrhovateľa mu bola v uvedenom prípade škoda spôsobená rozhodovacou činnosťou X. riaditeľstva SR. Navrhovateľ zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinností zo strany odporcu v 2. rade, ktoré by bolo možné posúdiť ako nesprávny úradný postup. Súd teda správne posúdil, že sa jedná o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a nie nesprávnym úradným postupom. Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, či už nezákonným rozhodnutím, ako aj nesprávnym úradným postupom, nie je možné domáhať sa náhrady tejto škody podľa § 420 OZ. Preto tvrdenie navrhovateľa o odkaze pod čiarou k § 25 ods. 1 zákona č. 514 /2003 Z.z. o aplikácii Občianskeho zákonníka na tieto právne vzťahy považuje za právne irelevantné. Odporca sa stotožňuje s názorom súdu, že v uvedenom prípade vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti je potrebné uplatnený nárok navrhovateľa posúdiť ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Pre jej uplatnenie však neboli splnené zákonom stanovené podmienky - zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, navrhovateľ nebol účastníkom konania, a teda náhradu škody v uvedenom prípade nie je možné podľa platnej právnej úpravy priznať. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa X.XX.XXXX uviedol, že tvrdenia navrhovateľa v jeho odvolaní sú neopodstatnené, a nezakladajú sa na skutočnostiach a dôkazoch zistených a preukázaných v rámci prvostupňového konania. V danej právnej veci sa jedná o rozhodovaciu činnosť štátneho orgánu v zmysle § 1 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že pojem nesprávneho úradného postupu možno vymedziť ako akékoľvek konanie orgánu štátu pri výkone svojich právomocí, výstupom alebo záverom ktorého nie je rozhodnutie (Rc XX/XX). Aj z ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že „nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však vydanie rozhodnutia samo)..“ (X H. XX/XXXX). Navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu účelovo. V prípade, že by svoj nárok uplatnil titulom nezákonného rozhodnutia, nesplnil by podmienky na náhradu škody vyplývajúce zo zákona č. 514/2003 Z.z., a to byť účastníkom konania (navrhovateľ nikdy nebol a nemohol byť účastníkom konania), a rozhodnutia, ktoré boli vydané v rámci správneho konania, neboli nikdy zrušené. Navrhovateľ sa nárokov na náhradu škody domáha ako orgán verejnej moci, ktorý konal a rozhodoval ako orgán prvého stupňa v rámci správneho konania. Jeho nadriadený orgán verejnej moci - X. riaditeľstvo SR zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Navrhovateľ si škodu uplatňuje z titulu zmeny rozhodnutia nadriadeným orgánom, pričom poukazuje na nesprávny úradný postup X. riaditeľstva SR. Je paradoxné, že práve navrhovateľ predložil ako dôkaz uznesenie I. súdu SR zo dňa XX.X.XXXX, sp.zn. XSž-o- KS XX/XXXX, ktoré potvrdilo uznesenie N. súdu v G. č.k. XX S XXX/XXXX - XX, kde sa jednoznačne konštatuje, že: „Súd dospel k záveru, že u uvedených skutkových okolností vyplýva, že obec V. Z. nebola účastníkom odvolacieho správneho konania a postupom správneho orgánu - žalovaného nebola ukrátená na svojich právach (§ 250 ods. 2 O.s.p.), keďže predmetom preskúmania bol platobný výmer, ktorý vydala ako orgán štátnej správy v zmysle § 1 ods. 1 písm. i) zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v prvom stupni. Súd poukázal na ust. § 48 ods. 5 zákona č. 511 /1992 Zb. o správe daní a poplatkov, v zmysle ktorého je pre prvostupňový správny orgán - obec V. Z. právny názor žalovaného ako odvolacieho orgánu, vyslovený v žalobou napadnutom rozhodnutí právne záväzný.“ Aj z uvedeného právneho názoru N. súdu v G., potvrdeného názorom I. súdu SR, je zrejmé, že je neprípustné, aby si správny orgán (orgánu verejnej moci) nižšieho stupňa nárokoval náhradu škody z titulu odlišného rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu. Pretože prvostupňový súd dostatočným spôsobom preskúmal danú vec, vykonal potrebné dokazovanie, a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. N. súd v Z. ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným a dostatočne zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil (§ 157 O.s.p.) a s odôvodnením napadnutého rozsudku sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Obrana navrhovateľa spočívajúca v tvrdení, že v konaní namietal nesprávny úradný postup, a nie existenciu nezákonného rozhodnutia, je nedôvodná. V tomto smere súd prvého stupňa správne zhodnotil zistený skutkový stav. Navrhovateľ jednoznačne svoju škodu odvodzuje od skutočnosti, že rozhodnutiami odporcu v 2. rade ako odvolacieho orgánu boli „krátené“ vyrubené dane prevádzkovateľom jadrových zariadení tak, že títo boli zaviazaní na ich zaplatenie pomernou časťou dane, a nie každý z nich v plnej výške tak, ako im daň vyrubil navrhovateľ. Navrhovateľ teda nenamietal nesprávny úradný postup odporcu v 2. rade (postup znamená inú ako rozhodovaciu činnosť), ale nezákonnosť jeho rozhodnutí, pričom škoda mala navrhovateľovi vzniknúť ako následok rozhodnutí odporcu v 2. rade ako odvolacieho orgánu navrhovateľa. Preto, aby súd mohol navrhovateľovi priznať náhradu škody, treba vychádzať z § 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.. Pre nesplnenie zákonných podmienok však navrhovateľ nemá nárok na náhradu škody - jednoznačne nebol účastníkom konania, ktorého výsledkom bolo vydanie údajne nezákonného rozhodnutia (sám vo veci rozhodoval ako prvostupňový orgán), a taktiež rozhodnutia odporcu v 2. rade sú stále právoplatné, účinné a nikdy neboli zrušené v rámci správneho súdnictva. Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že odporca v 2. rade nie je vo veci pasívne legitimovaný, pretože v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. pasívna legitimácia v tomto prípade svedčí len M. republike zastúpenej W. financií M. republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v daňovej oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odporcom, úspešným aj v odvolacom konaní, neboli trovy odvolacieho konania priznané, pretože návrh na ich náhradu nepodali (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.