Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/48/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110240853 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110240853.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Márie Šramkovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Obec Zeleneč, Školská 5, Zeleneč, zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Kiselicom, Nám. Martina Benku 12, Bratislava, proti odporcom: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, 2/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/159/2010-105, zo dňa 24. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 15.595 eura s prísl. titulom náhrady škody a odporcom 1/ a 2/ (Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky) nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa zaplatenia žalovanej sumy s prísl. domáhal na tom skutkovom základe, že ako správca dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. h) zák. č. 582/2004 Z.z. vydal a) v dňoch 11.1.2008 a 22.1.2009 platobné výmery č. 1/2008 a č. 3/2009, ktorými vyrubil daň prevádzkovateľovi JAVYS a.s. za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-1. Dňa 14.1.2008 a dňa 6.2.2009 daňovník JAVYS a.s. podal voči uvedeným platobným výmerom odvolanie. Odporca 2/ ako odvolací orgán dňa 18.6.2008 svojim rozhodnutím zrušil platobný výmer č. 1/2008 a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ dňa 22.1.2009 vydal platobný výmer č. 1/2009, voči ktorému podal dňa 6.2.2009 prevádzkovateľ JAVYS a.s. odvolanie. Odporca 2/ ako odvolací orgán svojimi rozhodnutiami zo dňa 28.7.2009 a 22.7.2009 zmenil platobný výmer č. 1/2009 i č. 3/2009 tak, že zaviazal prevádzkovateľa JAVYS a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenia pomerne; b) v dňoch 11.1.2008 a 22.1.2009 platobné výmery č. 2/2008 a č. 4/2009, ktorými vyrubil daň prevádzkovateľovi SE a.s. za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-2. Dňa 22.1.2008 a dňa 13.2.2009 daňovník SE a.s. podal voči uvedeným platobným výmerom odvolanie. Odporca 2/ ako odvolací orgán dňa 28.4.2008 svojim rozhodnutím zrušil platobný výmer č. 2/2008 a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ následne dňa 22.1.2009 vydal platobný výmer č. 2/2009, voči ktorému podal dňa 13.2.2009 prevádzkovateľ SE a.s. odvolanie. Odporca 2/ ako odvolací orgán svojimi rozhodnutiami zo dňa 27.7.2009 zmenil platobný výmer č. 2/2009 i č. 4/2009 tak, že zaviazal prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Navrhovateľ mal za to, že odporca 2/ pomerným vyrubením dane konal v rozpore so zák. č. 511/1992 Zb. a § 73 zák. č. 582/2004 Z.z., čím mu ako správcovi dane bolo odňaté právo a aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške podľa zák. č. 582/2004 Z.z. Odporca 2/ mu spôsobil škodu predstavujúcu príjmy z daní, o zaplatenie ktorých bol navrhovateľ ukrátený jeho konaním v dôsledku vydania rozhodnutí, ktorými zmenil navrhovateľom vydané platobné výmery. Navrhovateľ ako správca dane tak nemohol vyrubiť daň daňovým subjektom v plnej výške, ktorú by mu daňové subjekty boli povinné v zmysle platobných výmerov zaplatiť. Navrhovateľ nárok na náhradu škody odôvodnil poukazom na § 420 Obč. zák. s tým, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú schopní preukázať neporušenie právnej povinnosti, t.j. že postupovali v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými predpismi, že chránili záujmy obcí a že dbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ ako správca dane je v zmysle § 2 ods. 1 písm. h) zák. č. 582/2004 Z.z. oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie alebo jeho časť. Navrhovateľ vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a.s. a SE a.s. daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške. Odporca 2/ na základe podaných opravných prostriedkov rozhodnutia navrhovateľa zmenil tak, že zaviazal prevádzkovateľov jadrových zariadení na zaplatenie dane pomerne; postupoval pritom v zmysle stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 17.3.2008, ktorým bolo odporcovi 2/ odporučené pri posudzovaní vyrubenia dane prevádzkovateľom jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach zohľadniť ustanovenie tretej vety § 73 zák. č. 582/2004 Z.z. Vo vzťahu k odporcovi 2/ súd prvého stupňa zamietol návrh pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z., keď pasívne vecne legitimovaným účastníkom konania je štát zastúpený príslušným ministerstvom, respektíve ústredným orgánom štátnej moci. Zodpovednosť odporcu 2/ nie je možné posudzovať v zmysle § 420 Obč. zák., keď konal v rámci daňového konania ako správny orgán, ktorého rozhodnutia sú pre orgány nižšieho stupňa záväzné. Vo vzťahu k odporcovi 1/ súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., keď navrhovateľ nepreukázal, že by odporca 2/ ako správny orgán nesprávne úradne postupoval tým, že vyrubil prevádzkovateľom jadrových zariadení daň pomerne. Odporca 2/ pri rozhodovaní o výške vyrubenej dane prevádzkovateľom jadrových zariadení postupoval v súlade s § 73 veta tretia zák. č. 582/2004 Z.z. Rozhodnutia odporcu 2/ neboli zrušené pre nezákonnosť (posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu je možné len v rámci správneho konania na vecne príslušnom krajskom súde); navrhovateľ je týmito rozhodnutiami ako prvostupňový správny orgán viazaný. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má v zmysle § 5 zák. č. 514/2003 Z.z. účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní; navrhovateľ však nebol účastníkom konania, ale vykonávateľom verejnej moci. Súd prvého stupňa návrh zamietol ako nedôvodný aj z toho dôvodu, že nie je daná zodpovednosť odporcu 1/ podľa § 415 Obč. zák., nakoľko porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.; tým je jedine nesprávny úradný postup, respektíve zrušenie nezákonného rozhodnutia, pričom porušenie § 415 Obč. zák. zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Obč. zák., ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu (odporcovi 1/) práve pre osobitnú úpravu zák. č. 514/2003 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.; úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo si ju neuplatnili. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatnil z titulu nesprávneho úradného postupu, a preto nemusel byť účastníkom konania, v ktorom k nesprávnemu úradnému postupu došlo. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž-o-KS 25/2005, zo dňa 15.8.2005, vydanom v konaní o preskúmanie zákonnosti rovnakých rozhodnutí odporcu 2/, aké boli vydané aj vo vzťahu k navrhovateľovi, kde sa konštatuje, že „dotknutie žalobcu napadnutým rozhodnutím na jeho právach (i s prihliadnutím na absenciu odôvodnenia rozhodnutia) a následné vylúčenie z preskúmania súdom vzhľadom na ustanovenie procesnej legitimácie na podanie žaloby v § 250 ods. 2 O.s.p. sú spôsobilé potencionálne vyvolať kolíziu s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Uvedený právny problém nie je riešiteľný v systéme správneho súdnictva.“ Z citovaného je podľa navrhovateľa zrejmé jeho právo na súdnu ochranu, ktoré však nie je uplatniteľné v systéme správneho súdnictva. Musí mu preto byť daná možnosť uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom a rozhodnutiami odporcu. Navrhovateľ považoval za nesprávny názor súdu prvého stupňa, že zodpovednosť štátu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko túto zodpovednosť upravuje zákon o zodpovednosti za škodu, teda lex specialis; tento názor je v rozpore s § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a jeho odkazom na Občiansky zákonník. Zotrval na argumentácii, že odporcovia konali v rozpore s § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a nepostupovali v súlade so zák. č. 582/2004 Z.z. a zák. č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie, v dôsledku čoho mu vznikla škoda. Odporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu účelovo, nakoľko pre jeho uplatnenie titulom nezákonného rozhodnutia by nesplnil podmienky (nebol účastníkom konania a vydané rozhodnutia neboli zrušené). Mal za neprípustné, aby si správny orgán nižšieho stupňa nárokoval náhradu škody z titulu odlišného rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu. Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom; rieši len tie prípady vzniku škody, ktorá vznikla inou ako rozhodovacou činnosťou. Navrhovateľ sa však domáha náhrady škody spôsobenej tým, že odporca 2/ svojimi rozhodnutiami zmenil platobný výmer č. 2/2009 a 4/2009, čím navrhovateľovi odňal právo i povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške; podľa navrhovateľa mu teda bola škoda spôsobená rozhodovacou činnosťou odporcu 2/. Navrhovateľ nepreukázal porušenie povinností odporcu 2/, ktoré by bolo možné posúdiť ako nesprávny úradný postup. Súd prvého stupňa preto vec posúdil správne tak, že sa jedná o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nie nesprávnym úradným postupom, a že pre jej uplatnenie neboli splnené zákonné podmienky. Vzhľadom na to, že ústredným orgánom štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí daňová správa ako odvetvie štátnej správy, je Ministerstvo financií SR, nie je odporca 2/ pasívne legitimovaný v predmetnom konaní. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v daňovom konaní v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. sú existencia škody (nemajetkovej ujmy), nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nakoľko navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu s poukazom na rozhodnutia pôvodného odporcu 2/, ktorými ako odvolací orgán v daňovom konaní zmenil platobné výmery navrhovateľa ako správcu dane tak, že zaviazal prevádzkovateľov jadrových zariadení na zaplatenie dane pomerne, súd prvého stupňa sa správne zaoberal uvedenými základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu v predmetnej veci. Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti a tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. Rovnako za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké podľa svojich predstáv očakáva ten, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. Vecnú správnosť rozhodnutí daňových orgánov preto nemožno posudzovať v konaní o náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý mal týmto rozhodnutiam predchádzať. Otázku nezákonnosti právoplatného rozhodnutia nemožno riešiť v konaní o náhradu škody titulom zodpovednosti štátu ako predbežnú bez toho, aby toto rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom; takýmto rozhodnutím by bol súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Na uvedenom základe nemožno zasahovať do výsledku daňového konania prehodnocovaním záverov správneho orgánu v tom smere, či mal vyrubiť každému daňovému subjektu daň za jadrové zariadenie v plnej výške alebo pomerne, teda posudzovať správnosť aplikácie § 73 zák. č. 582/2004 Z.z. Titulom nesprávneho úradného postupu teda nemožno uplatňovať také pochybenia v postupe daňových orgánov, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia vzniku nároku a výšky daňovej povinnosti a nemožno sa dovolávať nezákonnosti ich postupu v daňovom konaní ako podkladu pre ich rozhodovanie, pretože takéto hmotnoprávne či procesné pochybenia sa môžu priamo odraziť v ich rozhodnutiach, ktorých nezákonnosť môže byť vyslovená jedine príslušným orgánom, ktorý by právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušil alebo zmenil pre nezákonnosť, k čomu však v predmetnej veci nedošlo. V súvislosti s pochybeniami štátnych orgánov pri výkone ich pôsobnosti ako orgánov verejnej moci sa navrhovateľ nemôže domáhať náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. (lex generalis), pretože táto všeobecná zodpovednosť je vylúčená práve osobitnou úpravou zák. č. 514/2003 Z.z. (lex specialis). V prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci, t.j. pri úradnom postupe a rozhodovaní orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb je potrebné pre posúdenie zodpovednosti za škodu aplikovať práve zák. č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ teda pri výkone verejnej moci došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci alebo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nemožno na zodpovednosť štátu či štátneho orgánu za škodu aplikovať § 420 ods. 1 Obč. zák., ako správne uviedol súd prvého stupňa. Správny je aj záver o nedostatku pasívnej legitimácie pôvodného odporcu 2/, keď pasívne legitimovaným pri nárokoch na náhradu škody uplatňovaných podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je vždy štát; pretože škoda mala vzniknúť pri výkone verejnej moci v oblasti správy daní, za štát v danom prípade koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť daní. Nakoľko súd prvého stupňa zamietol návrh voči pôvodnému odporcovi 2/ pre nedostatok pasívnej legitimácie a voči odporcovi 1/ pre nepreukázanie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., rozhodol vecne správne a odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odporcov 1/ a 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešní odporcovia 1/ a 2/ by mali právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnili, odvolací súd im ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.