Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/532/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110241572 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110241572.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľky: K. D. K., Y. Y. K. Ú. D. K. Č..XXX, XXX XX D. K. zast. JUDr. Dalibor Kiselica, advokát, Nám. Martina Benku 12, 811 07 Bratislava proti odporcovi v prvom rade: Slovenská republika zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom ul. Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, odporcovi v druhom rade: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ul. 13, 975 04 Banská Bystrica, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 10C 134/2010-122 zo dňa 12.09. 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol v celom rozsahu návrh na začatie konania a odporcom v prvom a druhom rade nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.10.2010 žiadal, aby súd zaviazal odporcov na náhradu škody v sume 23 761,92 euro spolu s - 2 - príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je ako správca dane v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. h) zák.č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia, ktoré sa nachádza v zastavanom území obce /navrhovateľa/ alebo jeho časti. Navrhovateľ ako obec sa nachádza v zónach ohrozenia dvoch atómových elektrární a to atómovej elektrárne V1 prevádzkovateľ, ktorej je spoločnosť JAVYS a.s. a atómovej elektrárne V-2, prevádzkovateľom ktorej je spoločnosť SE, a.s. Každý z prevádzkovateľov atómovej elektrárne V-1 a V-2 je držiteľom povolenia na prevádzku príslušného jadrového zariadenia. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 29 ods. 3, veta druhá zákona číslo 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, podľa ktorého za jedno jadrové zariadenie nemožno však považovať viac jadrových zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území, ktorých prevádzkovateľmi sú rôzni držitelia povolenia, aj keď tieto zariadenia na seba technicky nadväzujú. Jadrové elektrárne vyššie uvedené sú z právneho pohľadu dve samostatné jadrové zariadenia a z dikcie ust. § 28 ods. 5 cit. zák. nie je možné pre V-1 a V-2 stanoviť jednu spoločnú oblasť ohrozenia (Úrad jadrového dozoru SR stanovil pre atómové elektrárne dve samostatné oblasti ohrozenia): a) pre V-1 prevádzkovateľa JAVYS a.s. IČO: 35 946 024 rozhodnutím č. 39/2007, pričom stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína JZ JE V-1, b) pre V-2 prevádzkovateľa SE a.s. IČO: 35 829 052 rozhodnutím č. 355/2007, pričom stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína pri hlavnom výrobnom bloku JE V-2. Stredy jednotlivých oblastí ohrozenia sú stanovené rozdielne a teda aj keď sú obe samostatné oblasti ohrozenia z väčšej časti zhodné, nie sú totožné. Jadrové zariadenia V-1 a V-2 predstavujú dve samostatné jadrové zariadenia, prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, pre ktoré ÚJD stanovil dve samostatné oblasti ohrozenia (poukázal na ust. § 73 veta tretia zák.č.582/2004 Z. z. účinného do dňa 30.11.2009). Navrhovateľ sa nachádza v dvoch samostatných oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sú prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi a preto v súlade ustanovením § 2 ods. 1 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov ako aj v súlade s ustanovením § 73 zákona číslo 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009 vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a SE daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške. - 3 - I. Navrhovateľ dňa 31.1.2008 a dňa 28.1.2009 vydal platobné výmery č. 1/2008 a č. 3/2009, ktorými vyrúbil daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-1. Dňa 4.2.2008 a dňa 4.2.2009 daňovník JAVYS podal voči platobným výmerom č. 1/2008, č. 3/2009 zo dňa 31.1.2008 a zo dňa 28.1.2009 odvolanie. Dňa 12.5.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky /odporca v druhom rade/ ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zrušilo platobný výmer č. 1/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Navrhovateľ dňa 28.1.2009 vydal platobný výmer č. 1/2009 voči ktorému podal dňa 4.2.2009 prevádzkovateľ JAVYS a.s. odvolanie. Dňa 7.7.2009 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenilo platobný výmer č. 1/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenia pomerne. Dňa 7.7.2009 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 3/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS a.s. na úhrade dane za jadrové zariadenie pomerne. II. Navrhovateľ dňa 31.1.2008 a dňa 28.1.2009 vydal platobné výmery č.2/2008 a č. 4/2009, ktorými vyrúbil daň prevádzkovateľovi SE a.s. za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-2. Dňa 14.2.2008 a dňa 11.2.2009 daňovník SE podal voči platobným výmerom č. 2/2008 a č. 4/2009 zo dňa 31.1.2008 a zo dňa 28.1.2009 odvolanie. Dňa 2.5.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky /odporca v druhom rade/ ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím zrušilo platobný výmer č. 2/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Následne dňa 28.1.2009 navrhovateľ vydal platobný výmer č. 2/2009, voči ktorému podal dňa 11.2.2009 prevádzkovateľ SE a.s. odvolanie. Dňa 17.7.2009 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenil platobný výmer č. 2 /2009 tak, že zaviazal prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Dňa 17.7.2009 Daňové riaditeľstvo slovenskej republiky ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 4/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Navrhovateľ vyrubil daňovníkom JAVYS a.s. a SE a.s. každému samostatne platobnými výmermi daň za jadrové zariadenie za rok 2007 a 2008 až vo výške 11 881 € za každý rok. Navrhovateľ dospel k záveru, že odporca v druhom rade konal protiprávne v rozpore so zákonom č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a ustanovením § 73 zákona č. - 4 - 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009, keď svojimi rozhodnutiami vyrúbil daň prevádzkovateľom jadrových zariadení pomerne. Konaním odporcu v druhom rade navrhovateľovi ako správcovi dane bolo odňaté právo a aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške tak, ako to stanovuje zákon číslo č.582/2004 Z.z. t.j. a teda odporca v druhom rade navrhovateľovi spôsobil škodu, ktorú predstavujú príjmy z daní, o zaplatenie ktorých bol navrhovateľ ukrátený konaním odporcu v druhom rade v dôsledku vydania rozhodnutí, ktorými zmenil navrhovateľom vydané platobné výmery tak, že zaviazal prevádzkovateľov jadrových zariadení zaplatiť nižšiu daň. Navrhovateľ nárok na náhradu škody si uplatňuje s poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že odporcovia v prvom a druhom rade nie sú schopní preukázať, že neporušili právnu povinnosť a to, že postupovali v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými predpismi, že chránili záujmy obcí a že dbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Odporcovia svojim konaním navrhovateľovi ako prijímateľovi dane spôsobili majetkovú ujmu a to škodu v žalovanej sume 23 761 euro tým, že navrhovateľ tak ako je uvedené vyššie nemohol ako správca dane vyrubiť daň daňovým subjektom v plnej výške, ktorú by boli daňové subjekty navrhovateľovi povinné v zmysle ním vydaných platobných výmerov zaplatiť. Príčinnú súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a ujmou navrhovateľ videl v tom, že by mu škoda nebola spôsobená ak by odporca postupoval v súlad s vtedy platným ustanovením § 73 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009 a potvrdil by navrhovateľom vydané platobné výmery na základe ktorých navrhovateľ daňový subjektom vyrúbil daň v plnej výške. Zavinenie odporcov videl, že je nemysliteľné, že nevedeli respektíve nemohli vedieť, že svojim konaním porušujú platnú legislatívu Slovenskej republiky. Odporca v prvom rade súdu dňa 1.12.2010 doručil písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa, v zmysle ktorého žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť z dôvodu, že návrh považuje za nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, či sa jedná o návrh na vydanie platobného rozkazu alebo o žalobný návrh, nakoľko samotné podanie je formulované ako žaloba, ale žalobný petit je formulovaný tak, že navrhovateľ žiada vydanie platobného rozkazu. Odporca v prvom rade ďalej uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi - 5 - verejnej moci pri výkone verejnej moci upravuje zákon č.514/2003 Z.z. a prípadnú náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné si uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka. Predmetný návrh je neopodstatnený, nakoľko nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (odporcu v druhom rade) od ktorých navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými. Sám navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci. V zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľom nikdy nebol účastníkom konania. Odporca v druhom rade v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa, ktoré súdu doručil dňa 2.12.2010 uviedol, že konanie o uplatnenom nároku navrhovateľom je potrebné zastaviť a to z dôvodu, že konanie navrhovateľa ako správcu dane vo veci vyrubenia miestnej dane v zmysle zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a odporcu v druhom rade ako odvolacieho orgánu v tomto konaní je upravené predpismi daňového práva zák. č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov. Daňové právo je v rámci teórie práva zaradené do oblasti verejného práva, pričom štát je reprezentovaný štátnymi orgánmi vo vzťahu k ostatným subjektom v nadradenej pozícii. Normy verejného práva, medzi ktoré sa zaraďujú aj normy daňového práva viažu vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu na právny akt štátneho orgánu, ktorého právne účinky nastávajú nezávisle od vôle adresátov. Pre akty štátnych orgánov v oblasti verejného práva platí tzv. prezumpcia správnosti to znamená, že na akt štátnych orgánov ako reprezentantov moci sa z hľadiska právnej istoty pozerá ako na akt správny, platný, aj keď má určité vady čo znamená, že má právoplatné účinky až kým nie je zrušený alebo zmenený právom predpísaným spôsobom. Za tým účelom právny poriadok na území Slovenskej republiky poskytuje viacero postupov ako sa možno v rámci verejného práva domáhať zmeny alebo zrušenia rozhodnutia orgánu štátu. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového - 6 - materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd prvého stupňa skúmal predovšetkým pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných odporcov. V zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods.1, písmeno d/ zákona č.514/2003 Z.z. koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. Pasívne vecne legitimovaným účastníkom konania je teda štát zastúpený príslušným ministerstvom respektíve ústredným orgánom štátnej moci. V konaní je vecne pasívne legitimovaný subjektom len odporca v prvom rade v zmysle citovaného ustanovenia § 4 zákona 514/2003 Z. z. . Odporca v druhom rade tak ako je navrhovateľom v konaní označený nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle citovaného ustanovenia § 4 zákona č.514/2003 Z. z. a z tohto dôvodu súd návrh voči tomuto odporcovi zamietol. Súd žalobu navrhovateľa zamietol voči odporcovi v prvom rade zamietol z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky - označený odporca v druhom rade ako správny orgán nesprávne úradne postupoval tým, že vyrubil prevádzkovateľom jadrových zariadení daň pomerne. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle ustanovenia §9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Odporca v druhom rade tak ako vyplynulo z dokazovania pri rozhodovaní o výške vyrubenej dane prevádzkovateľom jadrových zariadení postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 73, veta tretia zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení platnom v rozhodnom období. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutia vydané odporcom v druhom rade od ktorých navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené pre nezákonnosť (posudzovanie zákonnosti rozhodnutia - 7 - štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu je možné len v rámci správneho konania na vecne príslušnom krajskom súde). Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodoval v súlade s citovaným ustanovením §142 ods.1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Súd však úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovia, ktorí v konaní mali plný úspech si náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnili z dôvodu, že im trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli. Voči uvedenému rozsudku, podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom uviedol, že v konaní si neuplatnil nárok na náhradu škody nezákonným rozhodnutím, ale nesprávnym úradným postupom odporcu . Navrhovateľ teda nemusel byť účastníkom konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu odporcu, v dôsledku čoho bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Súd prvého stupňa mal teda nesprávne zhodnotiť skutkový a právny stav, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľ splnil zákonné podmienky pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Súd prvého stupňa mak nesprávne zhodnotiť skutkový a právny stav aj v tom smere, že nie je možné uplatňovať škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa Občianskeho zákonníka , nakoľko túto zodpovednosť upravuje Zákon o zodpovednosti za škodu , teda lex specialis. Uvedený názor súdu prvého stupňa je v rozpore s ustanovením Zákona o zodpovednosti za škodu , nakoľko § 25 ods. 1 uvádza, že ak nie je uvedené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom, pričom týmto osobitným predpisom je práve Občiansky zákonník. Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci je nutné posudzovať , a teda aj uplatňovať podľa Zákona o zodpovednosti za škodu a Občianskeho zákonníka. Súd teda aj v tomto smere podľa názoru navrhovateľa nesprávne zhodnotil právny a skutkový stav, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odporcovia v prvom a druhom rade konali v rozpore so zákonom o správe daní a nepostupovali v súlade so zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a zákonom č. 541/2004 Z.z. o mierovom - 8 - využívaní jadrovej energie. Ako priamy dôsledok takéhoto konania odporcov mala vzniknúť navrhovateľovi škoda. Z uvedených dôvodov navrhovateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v druhom rade. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinností zo strany odporcu v druhom rade, ktoré by bolo možné posúdiť ako nesprávny úradný postup. Má za to, že súd prvého stupňa posúdil vec správne teda, že sa jedná o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nie nesprávnym úradným postupom. Pričom pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Odporca v druhom rade vzhľadom na všetky v odvolaní uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Odvolací súd má za to, rovnako ako súd prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade neboli splnené podmienky na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Odporca v druhom rade tak ako vyplynulo z dokazovania pri rozhodovaní o výške vyrubenej dane prevádzkovateľom jadrových zariadení postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 73, veta tretia zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení platnom v rozhodnom období. Rozhodnutia vydané odporcom v druhom rade od ktorých navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené pre nezákonnosť. V danom prípade nie je možné prisvedčiť názoru navrhovateľa, že si uplatňoval náhradu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom odporcu a nie nezákonným rozhodnutím, nakoľko odporca vydal rozhodnutie na základe ktorého mala vzniknúť navrhovateľovi škoda, toto rozhodnutie nebolo zrušené a pre náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom neboli v prejednávanej veci splnené zákonom predpokladané podmienky. - 9 - Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č. 384/2008 Z. z.). Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.