KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 10. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/467/2011 z 23. 10. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2013, sp. zn. 3Co/467/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1110242824.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/467/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110242824
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110242824.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov
senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci navrhovateľa: Obec Cífer,
Nám. A. Hlinku 31, Cífer, zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Kiselicom, Námestie M. Benku
12, Bratislava proti odporcom: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej
republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, 2/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o náhradu škody, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 7C/222/2010-100, zo dňa 27.6.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konaní vedených
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/160/2010, sp. zn. 10C/139/2010, sp. zn. 10C/134/2010,
sp. zn. 10C/140/2010, sp. zn. 7C/219/2010, sp. zn. 10C/132/2010 a sp. zn. 10C/164/2010 z a m i e t a .

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
39.675,52 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody a odporcom 1/ a 2/ (Daňovému riaditeľstvu
Slovenskej republiky) nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom domáhal na
tom skutkovom základe, že ako správca dane vydal platobné výmery č. 2/2008 a č. 3/2009, ktorými
vyrubil daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS a.s. v plnej výške a platobné výmery č.
1/2008 a č. 4/2009, ktorými vyrubil daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi SE a.s. v plnej výške.
Platobné výmery č. 2/2008 a 1/2008 boli na základe odvolania prevádzkovateľov zrušené odporcom
2/ ako odvolacím orgánom dňa; vec bola zároveň vrátená navrhovateľovi na ďalšie konanie. Následne
navrhovateľ vydal dňa obom prevádzkovateľom nové platobné výmery č. 1/2009 a č. 2/2009. Na
opätovné odvolania prevádzkovateľov odporca 2/ zmenil platobné výmery tak, že prevádzkovateľov
zaviazal na úhradu dane pomerne.

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok podľa § 420 Obč. zák.; súd prvého stupňa tento nárok posudzoval
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj podľa § 420 Obč. zák. Dospel k záveru, že v danom prípade
nie sú splnené podmienky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Rozhodnutia, od ktorých
navrhovateľ odvíja škodu, neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými.



Navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci a podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z.z. má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľ však účastníkom tohto konania nikdy nebol; nie
je tak aktívne vecne legitimovaným subjektom. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ani odporca 2/ nie je
pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko za škodu nezodpovedá konkrétny správny orgán, ale
štát - Slovenská republika, zastúpená príslušným správnym orgánom. Súd je v rozhodovaní o náhrade
škody viazaný právoplatným rozhodnutím, ktoré ku dňu rozhodnutia vo veci samej nebolo zrušené ani
zmenené. Podľa názoru súdu prvého stupňa konanie odporcu 2/ nemožno považovať za porušenie
zákonom stanovenej povinnosti podľa § 420 Obč. zák., keďže neboli splnené zákonom stanovené
podmienky, a to ujma, príčinná súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a ujmou a zavinenie.
Súd prvého stupňa tak nemal danú zodpovednosť odporcu 1/ podľa § 415 a § 420 Obč. zák. Porušenie
prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.; tým je
jedine nesprávny úradný postup alebo zrušenie nezákonného rozhodnutia. Porušenie § 415 Obč. zák.
zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Obč. zák., ktorá je vo vzťahu k štátu vylúčená. Z
uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko úspešní odporcovia 1/ a 2/ náhradu
trov konania nežiadali, náhradu trov konania im nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatnil z titulu nesprávneho úradného postupu, a
preto nemusel byť účastníkom konania, v ktorom k nesprávnemu úradnému postupu došlo. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž-o-KS 25/2005, zo dňa 15.8.2005,
vydanom v konaní o preskúmanie zákonnosti rovnakých rozhodnutí odporcu 2/, aké boli vydané aj vo
vzťahu k navrhovateľovi, kde sa konštatuje, že „dotknutie žalobcu napadnutým rozhodnutím na jeho
právach (i s prihliadnutím na absenciu odôvodnenia rozhodnutia) a následné vylúčenie z preskúmania
súdom vzhľadom na ustanovenie procesnej legitimácie na podanie žaloby v § 250 ods. 2 O.s.p. sú
spôsobilé potencionálne vyvolať kolíziu s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.
Uvedený právny problém nie je riešiteľný v systéme správneho súdnictva.“ Z citovaného je podľa
navrhovateľa zrejmé jeho právo na súdnu ochranu, ktoré však nie je uplatniteľné v systéme správneho
súdnictva. Musí mu preto byť daná možnosť uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom a rozhodnutiami odporcu. Navrhovateľ považoval za nesprávny názor súdu prvého
stupňa, že zodpovednosť štátu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné
uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko túto zodpovednosť upravuje zákon o zodpovednosti
za škodu, teda lex specialis; tento názor je v rozpore s § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a jeho odkazom
na Občiansky zákonník. Zotrval na argumentácii, že odporcovia konali v rozpore s § 2 ods. 1 zák. č.
511/1992 Zb. a nepostupovali v súlade so zák. č. 582/2004 Z.z. a zák. č. 541/2004 Z.z. o mierovom
využívaní jadrovej energie, v dôsledku čoho mu vznikla škoda.

Odporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že
navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu účelovo,
nakoľko pre jeho uplatnenie titulom nezákonného rozhodnutia by nesplnil podmienky (nebol účastníkom
konania a vydané rozhodnutia neboli zrušené); navrhovateľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
ako orgán moci nespokojný s rozhodnutím nadriadeného orgánu.

Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na
to, že z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že mu bola spôsobená škoda rozhodovacou činnosťou odporcu
2/. Žiadnym spôsobom však nepreukázal porušenie povinností zo strany odporcu 2/, ktoré by bolo
možné posúdiť ako nesprávny úradný postup. Súd prvého stupňa tak posúdil vec správne, a teda že
navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci či už nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. a nemožno sa preto domáhať náhrady tejto škody
podľa § 420 Obč. zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že pre uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím neboli splnené zákonom stanovené podmienky, a to zrušenie
rozhodnutia pre jeho nezákonnosť a navrhovateľ nebol účastníkom konania. Poznamenal, že za



škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá v zákonom stanovených
prípadoch Slovenská republika zastúpená ministerstvom alebo iným ústredným orgánom štátnej správy,
ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva ústredného orgánu štátnej správy. Ústredným orgánom
štátnej správy do ktorého pôsobnosti patrí daňová správa je Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené odporca 2/ nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný.

Podaním zo dňa 27.1.2012 navrhovateľ navrhol prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia vo
veciach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 10C/160/2010 - Obec Gáň c/a Ministerstvo
financií SR a spol., sp. zn. 10C/139/2010 - Obec Horné Dubové c/a Ministerstvo financií SR a spol., sp.
zn. 10C/134/2010 - Obec Dolné Orešany c/a Ministerstvo financií SR a spol., sp. zn. 10C/140/2010 -
Obec Častá c/a Ministerstvo financií SR a spol., sp. zn. 7C/219/2010 - Obec Jalšové c/a Ministerstvo
financií SR a spol., sp. zn. 10C/132/2010 - Obec Jaslovské Bohunice c/a Ministerstvo financií SR a spol.,
sp. zn. 10C/164/2010 - Obec Nové Sady c/a Ministerstvo financií SR a spol. s tým, že v uvedených
vecne obdobných veciach bol vydaný rozsudok, v ktorom bol návrh zamietnutý; voči týmto rozsudkom
boli podané odvolania.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej navrhovateľovi Daňovým riaditeľstvom Slovenskej
republiky, ktoré svojimi rozhodnutiami zmenilo platobné výmery navrhovateľa tak, že prevádzkovateľom
jadrových zariadení (Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. a Slovenské elektrárne, a.s.) vyrubilo daň
pomerne a nie v plnej výške. Nakoľko navrhovateľom v označených konaniach vedených Okresným
súdom Bratislava I je vždy iná obec, aj v prípade obdobného predmetu konania (t.j. náhrady škody
spôsobenej Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky) je potrebné zaoberať sa vznikom všetkých
predpokladov zodpovednosti za škodu v každom konaní osobitne. V navrhovateľom označených
konaniach sa teda nerieši otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom
odvolaní.

Na uvedenom základe odvolací súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/160/2010, sp. zn.
10C/139/2010, sp. zn. 10C/134/2010, sp. zn. 10C/140/2010, sp. zn. 7C/219/2010, sp. zn. 10C/132/2010
a sp. zn. 10C/164/2010 v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zamietol.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. októbra 2013
(§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi
v daňovom konaní v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. sú existencia škody (nemajetkovej ujmy),
nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou
(nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nakoľko
navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu s poukazom na
rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorými ako odvolací orgán v daňovom konaní
zmenil platobné výmery navrhovateľa ako správcu dane tak, že zaviazal prevádzkovateľov jadrových
zariadení na zaplatenie dane pomerne, súd prvého stupňa sa správne zaoberal uvedenými základnými
predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu v predmetnej veci.

Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie
rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti a tieto právne
posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri
zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska



zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny
úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán
pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je
ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe
či za iných okolností. Rovnako za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad
zákona, právne posúdenie veci či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu
sú odlišné od tých, aké podľa svojich predstáv očakáva ten, koho práv či právom chránených záujmov
sa má rozhodnutie dotýkať. Vecnú správnosť rozhodnutí daňových orgánov preto nemožno posudzovať
v konaní o náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý mal týmto rozhodnutiam
predchádzať.

Otázku nezákonnosti právoplatného rozhodnutia nemožno riešiť v konaní o náhradu škody titulom
zodpovednosti štátu ako predbežnú bez toho, aby toto rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom; takýmto rozhodnutím by bol súd rozhodujúci o náhrade škody
viazaný (ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Na uvedenom základe nemožno zasahovať do výsledku
daňového konania prehodnocovaním záverov správneho orgánu v tom smere, či mal vyrubiť každému
daňovému subjektu daň za jadrové zariadenie v plnej výške alebo pomerne, teda posudzovať správnosť
aplikácie ust. § 73 zák. č. 582/2004 Z.z. Titulom nesprávneho úradného postupu teda nemožno
uplatňovať také pochybenia v postupe daňových orgánov, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia
vzniku nároku a výšky daňovej povinnosti a nemožno sa dovolávať nezákonnosti ich postupu v daňovom
konaní ako podkladu pre ich rozhodovanie, pretože takéto hmotnoprávne či procesné pochybenia sa
môžu priamo odraziť v ich rozhodnutiach, ktorých nezákonnosť môže byť vyslovená jedine príslušným
orgánom, ktorý by právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušil alebo zmenil pre
nezákonnosť, k čomu však v predmetnej veci nedošlo.

V súvislosti s pochybeniami štátnych orgánov pri výkone ich pôsobnosti ako orgánov verejnej moci sa
navrhovateľ nemôže domáhať náhrady škody podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. (lex generalis), pretože
táto všeobecná zodpovednosť je vylúčená práve osobitnou úpravou zák. č. 514/2003 Z.z. (lex specialis).
V prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci, t.j. pri úradnom postupe a rozhodovaní orgánov
verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb
je potrebné pre posúdenie zodpovednosti za škodu aplikovať práve zák. č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ teda pri
výkone verejnej moci došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci alebo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia, nemožno na zodpovednosť štátu či štátneho orgánu za škodu aplikovať §
420 ods. 1 Obč. zák., ako správne uviedol súd prvého stupňa.

Záverom odvolací súd uvádza, že pasívne legitimovaným pri nárokoch na náhradu škody uplatňovaných
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je vždy štát; pretože škoda mala vzniknúť pri výkone verejnej moci v oblasti
správy daní, za štát v danom prípade koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný
orgán štátnej správy pre oblasť daní. Z uvedeného dôvodu odporca 2/ nie je v predmetnej veci pasívne
legitimovaným.

Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v
zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcov 1/ a 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešní odporcovia 1/ a 2/ by mali právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnili, odvolací súd
im ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 7C/222/2010

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam