Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/467/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110242824 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110242824.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci navrhovateľa: Obec Cífer, Nám. A. Hlinku 31, Cífer, zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Kiselicom, Námestie M. Benku 12, Bratislava proti odporcom: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, 2/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o náhradu škody, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 7C/222/2010-100, zo dňa 27.6.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/160/2010, sp. zn. 10C/139/2010, sp. zn. 10C/134/2010, sp. zn. 10C/140/2010, sp. zn. 7C/219/2010, sp. zn. 10C/132/2010 a sp. zn. 10C/164/2010 z a m i e t a . Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 39.675,52 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody a odporcom 1/ a 2/ (Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky) nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom domáhal na tom skutkovom základe, že ako správca dane vydal platobné výmery č. 2/2008 a č. 3/2009, ktorými vyrubil daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS a.s. v plnej výške a platobné výmery č. 1/2008 a č. 4/2009, ktorými vyrubil daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi SE a.s. v plnej výške. Platobné výmery č. 2/2008 a 1/2008 boli na základe odvolania prevádzkovateľov zrušené odporcom 2/ ako odvolacím orgánom dňa; vec bola zároveň vrátená navrhovateľovi na ďalšie konanie. Následne navrhovateľ vydal dňa obom prevádzkovateľom nové platobné výmery č. 1/2009 a č. 2/2009. Na opätovné odvolania prevádzkovateľov odporca 2/ zmenil platobné výmery tak, že prevádzkovateľov zaviazal na úhradu dane pomerne. Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok podľa § 420 Obč. zák.; súd prvého stupňa tento nárok posudzoval podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj podľa § 420 Obč. zák. Dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Rozhodnutia, od ktorých navrhovateľ odvíja škodu, neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými. Navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci a podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z.z. má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľ však účastníkom tohto konania nikdy nebol; nie je tak aktívne vecne legitimovaným subjektom. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ani odporca 2/ nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko za škodu nezodpovedá konkrétny správny orgán, ale štát - Slovenská republika, zastúpená príslušným správnym orgánom. Súd je v rozhodovaní o náhrade škody viazaný právoplatným rozhodnutím, ktoré ku dňu rozhodnutia vo veci samej nebolo zrušené ani zmenené. Podľa názoru súdu prvého stupňa konanie odporcu 2/ nemožno považovať za porušenie zákonom stanovenej povinnosti podľa § 420 Obč. zák., keďže neboli splnené zákonom stanovené podmienky, a to ujma, príčinná súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a ujmou a zavinenie. Súd prvého stupňa tak nemal danú zodpovednosť odporcu 1/ podľa § 415 a § 420 Obč. zák. Porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.; tým je jedine nesprávny úradný postup alebo zrušenie nezákonného rozhodnutia. Porušenie § 415 Obč. zák. zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Obč. zák., ktorá je vo vzťahu k štátu vylúčená. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko úspešní odporcovia 1/ a 2/ náhradu trov konania nežiadali, náhradu trov konania im nepriznal. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatnil z titulu nesprávneho úradného postupu, a preto nemusel byť účastníkom konania, v ktorom k nesprávnemu úradnému postupu došlo. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž-o-KS 25/2005, zo dňa 15.8.2005, vydanom v konaní o preskúmanie zákonnosti rovnakých rozhodnutí odporcu 2/, aké boli vydané aj vo vzťahu k navrhovateľovi, kde sa konštatuje, že „dotknutie žalobcu napadnutým rozhodnutím na jeho právach (i s prihliadnutím na absenciu odôvodnenia rozhodnutia) a následné vylúčenie z preskúmania súdom vzhľadom na ustanovenie procesnej legitimácie na podanie žaloby v § 250 ods. 2 O.s.p. sú spôsobilé potencionálne vyvolať kolíziu s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Uvedený právny problém nie je riešiteľný v systéme správneho súdnictva.“ Z citovaného je podľa navrhovateľa zrejmé jeho právo na súdnu ochranu, ktoré však nie je uplatniteľné v systéme správneho súdnictva. Musí mu preto byť daná možnosť uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom a rozhodnutiami odporcu. Navrhovateľ považoval za nesprávny názor súdu prvého stupňa, že zodpovednosť štátu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko túto zodpovednosť upravuje zákon o zodpovednosti za škodu, teda lex specialis; tento názor je v rozpore s § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a jeho odkazom na Občiansky zákonník. Zotrval na argumentácii, že odporcovia konali v rozpore s § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a nepostupovali v súlade so zák. č. 582/2004 Z.z. a zák. č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie, v dôsledku čoho mu vznikla škoda. Odporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu účelovo, nakoľko pre jeho uplatnenie titulom nezákonného rozhodnutia by nesplnil podmienky (nebol účastníkom konania a vydané rozhodnutia neboli zrušené); navrhovateľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody ako orgán moci nespokojný s rozhodnutím nadriadeného orgánu. Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že mu bola spôsobená škoda rozhodovacou činnosťou odporcu 2/. Žiadnym spôsobom však nepreukázal porušenie povinností zo strany odporcu 2/, ktoré by bolo možné posúdiť ako nesprávny úradný postup. Súd prvého stupňa tak posúdil vec správne, a teda že navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci či už nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. a nemožno sa preto domáhať náhrady tejto škody podľa § 420 Obč. zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím neboli splnené zákonom stanovené podmienky, a to zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť a navrhovateľ nebol účastníkom konania. Poznamenal, že za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá v zákonom stanovených prípadoch Slovenská republika zastúpená ministerstvom alebo iným ústredným orgánom štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva ústredného orgánu štátnej správy. Ústredným orgánom štátnej správy do ktorého pôsobnosti patrí daňová správa je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené odporca 2/ nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Podaním zo dňa 27.1.2012 navrhovateľ navrhol prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia vo veciach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 10C/160/2010 - Obec Gáň c/a Ministerstvo financií SR a spol., sp. zn. 10C/139/2010 - Obec Horné Dubové c/a Ministerstvo financií SR a spol., sp. zn. 10C/134/2010 - Obec Dolné Orešany c/a Ministerstvo financií SR a spol., sp. zn. 10C/140/2010 - Obec Častá c/a Ministerstvo financií SR a spol., sp. zn. 7C/219/2010 - Obec Jalšové c/a Ministerstvo financií SR a spol., sp. zn. 10C/132/2010 - Obec Jaslovské Bohunice c/a Ministerstvo financií SR a spol., sp. zn. 10C/164/2010 - Obec Nové Sady c/a Ministerstvo financií SR a spol. s tým, že v uvedených vecne obdobných veciach bol vydaný rozsudok, v ktorom bol návrh zamietnutý; voči týmto rozsudkom boli podané odvolania. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej navrhovateľovi Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky, ktoré svojimi rozhodnutiami zmenilo platobné výmery navrhovateľa tak, že prevádzkovateľom jadrových zariadení (Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. a Slovenské elektrárne, a.s.) vyrubilo daň pomerne a nie v plnej výške. Nakoľko navrhovateľom v označených konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I je vždy iná obec, aj v prípade obdobného predmetu konania (t.j. náhrady škody spôsobenej Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky) je potrebné zaoberať sa vznikom všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu v každom konaní osobitne. V navrhovateľom označených konaniach sa teda nerieši otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní. Na uvedenom základe odvolací súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/160/2010, sp. zn. 10C/139/2010, sp. zn. 10C/134/2010, sp. zn. 10C/140/2010, sp. zn. 7C/219/2010, sp. zn. 10C/132/2010 a sp. zn. 10C/164/2010 v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zamietol. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. októbra 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v daňovom konaní v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. sú existencia škody (nemajetkovej ujmy), nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nakoľko navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu s poukazom na rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorými ako odvolací orgán v daňovom konaní zmenil platobné výmery navrhovateľa ako správcu dane tak, že zaviazal prevádzkovateľov jadrových zariadení na zaplatenie dane pomerne, súd prvého stupňa sa správne zaoberal uvedenými základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu v predmetnej veci. Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti a tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. Rovnako za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké podľa svojich predstáv očakáva ten, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. Vecnú správnosť rozhodnutí daňových orgánov preto nemožno posudzovať v konaní o náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý mal týmto rozhodnutiam predchádzať. Otázku nezákonnosti právoplatného rozhodnutia nemožno riešiť v konaní o náhradu škody titulom zodpovednosti štátu ako predbežnú bez toho, aby toto rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom; takýmto rozhodnutím by bol súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný (ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Na uvedenom základe nemožno zasahovať do výsledku daňového konania prehodnocovaním záverov správneho orgánu v tom smere, či mal vyrubiť každému daňovému subjektu daň za jadrové zariadenie v plnej výške alebo pomerne, teda posudzovať správnosť aplikácie ust. § 73 zák. č. 582/2004 Z.z. Titulom nesprávneho úradného postupu teda nemožno uplatňovať také pochybenia v postupe daňových orgánov, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia vzniku nároku a výšky daňovej povinnosti a nemožno sa dovolávať nezákonnosti ich postupu v daňovom konaní ako podkladu pre ich rozhodovanie, pretože takéto hmotnoprávne či procesné pochybenia sa môžu priamo odraziť v ich rozhodnutiach, ktorých nezákonnosť môže byť vyslovená jedine príslušným orgánom, ktorý by právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušil alebo zmenil pre nezákonnosť, k čomu však v predmetnej veci nedošlo. V súvislosti s pochybeniami štátnych orgánov pri výkone ich pôsobnosti ako orgánov verejnej moci sa navrhovateľ nemôže domáhať náhrady škody podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. (lex generalis), pretože táto všeobecná zodpovednosť je vylúčená práve osobitnou úpravou zák. č. 514/2003 Z.z. (lex specialis). V prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci, t.j. pri úradnom postupe a rozhodovaní orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb je potrebné pre posúdenie zodpovednosti za škodu aplikovať práve zák. č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ teda pri výkone verejnej moci došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci alebo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nemožno na zodpovednosť štátu či štátneho orgánu za škodu aplikovať § 420 ods. 1 Obč. zák., ako správne uviedol súd prvého stupňa. Záverom odvolací súd uvádza, že pasívne legitimovaným pri nárokoch na náhradu škody uplatňovaných podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je vždy štát; pretože škoda mala vzniknúť pri výkone verejnej moci v oblasti správy daní, za štát v danom prípade koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť daní. Z uvedeného dôvodu odporca 2/ nie je v predmetnej veci pasívne legitimovaným. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odporcov 1/ a 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešní odporcovia 1/ a 2/ by mali právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnili, odvolací súd im ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.