Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/126/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110244413 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110244413.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 31 724 582, zastúpený: Advokát Pirč, s.r.o., kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, IČO: 36 855 910, konajúci prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jána Pirča, proti odporcovi: 1/ Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Gorkého 9, 816 03 Bratislava, zastúpený: JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, Nám. SNP 22, 811 01 Bratislava, 2/ TPC Group, s.r.o., Univerzitná 8498/25, 010 08 Žilina, IČO: 36 737 038, zastúpený: JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, Dolný val 30, 010 01 Žilina, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/147/2010-86 zo dňa 14.03.2013 v časti náhrady trov právneho zastúpenia odprocovi v 1. a 2. rade, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/147/2010-86 zo dňa 14.03.2013 v časti náhrady trov právneho zastúpenia odporcu v 1. rade m e n í tak, že odporcovi v 1. rade sa náhrada trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a . V časti náhrady trov právneho zastúpenia odporcu v 2.rade uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/147/2010-86 zo dňa 14.03.2013 p o t v r d z u j e . Odporcovi v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojím uznesením č.k. 33Cb/147/2010-86 zo dňa 14.03.2013 zastavil konanie v celom rozsahu. Druhým výrokom zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia advokátovi JUDr. Pavlovi Erbenovi, vo výške 162,92 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Tretím výrokom zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia advokátke JUDr. Genovéne Hlásnikovej vo výške 81,46 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že o zastavení konania rozhodol v zmysle § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. na základe späťvzatia návrhu na začatie konania v celom rozsahu zo strany navrhovateľa podaním zo dňa 26.02.2013, a to pred prvým pojednávaním. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporcu. Vzhľadom na navrhovateľom uvedený dôvod späťvzatia návrhu na začatie konania (dôvody aj naliehavý právny záujem na jeho podaní pominuli) mal súd za to, že z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ zastavenie konania, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť nahradiť odprocovi v 1. a 2. rade vzniknuté trovy konania. Odporcovi v 1. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to 1. prevzatie a príprava (plná moc zo dňa 11.03.2013) vo výške 60,07 eur + režijný paušál vo výške 7,81 eur + DPH vo výške 13,58 eur, 2. zastupovanie na pojednávaní dňa 14.03.2013 vo výške 60,07 eur + režijný paušál vo výške 7,81 eur + DPH vo výške 13,58 eur, spolu 162,92 eur. Odporcovi v 1. rade nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhu na začatie konania, ktoré bolo urobené priamo odporcom v 1. rade a nie je ho právnym zástupcom. Odporcovi v 2. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 81,46 eur, a to 1. prevzatie a príprava (plná moc zo dňa 19.02.2013) vo výške 60,07 eur + režijný paušál vo výške 7,81 eur + DPH vo výške 13,58 eur. Súd uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia preskúmal podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. O vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi súd nerozhodoval, pretože ten nebol zo strany navrhovateľa zaplatený. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v časti priznanej náhrady trov právneho zastúpenia odporcovi v 1. a 2. rade. V odvolaní uviedol, že rešpektuje skutočnosť, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý vyplýva z procesného a nie z hmotného práva. Ďalej uviedol, že po obdŕžaní výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku očakával, že súd, nakoľko navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok, v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. konanie zastaví. Preto bolo prekvapujúce, že súd vytýčil vo veci pojednávanie. Na to navrhovateľ reagoval tak, že návrh žaloby vzal späť ešte pred prvým pojednávaním. Späťvzatie návrhu bol doručený súdu dňa 01.03.2013. Napriek tomu sa z rozhodnutia dozvedel, že vo veci sa meritórne konalo, keďže odporcovi v 1. rade bol priznaný úkon za zastupovanie na pojednávaní dňa 14.03.2013. Uvedený postup súdu považuje navrhovateľ za neprijateľný nielen z dôvodu, že procesné účinky späťvzatia nastali dňa 01.03.2013, ale je aj v rozpore s § 115 ods. 1 a 117 ods. 1 O.s.p.. Odporca v 1. rade nikdy nemal spôsobilosť na právne úkony, a teda nemohol udeliť plnú moc komukoľvek. Občianske súdne konanie je tiež vedené zásadou hospodárnosti. Prirodzeným následkom späťvzatia zo dňa 26.02.2013 malo byť to, že súd vykoná administratívny úkon tak, aby sa účastníci konania zbytočne nezúčastňovali pojednávania. V tomto smere bol súd nečinný. Ak zástupca na údajnom pojednávaní dňa 14.03.2013 predložil plnú moc udelenú minimálne 10 dní po doručení späťvzatia, tak odporcovi nevznikli žiadne trovy konania spôsobené navrhovateľom. Nestotožňuje sa ani s priznaním náhrady úkonu právnej služby odporcovi v 2. rade aj s prihliadnutím na nesprávne poučenie súdu o zastavení konania v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, ale aj preto, že návrh podali v očakávaní, že im bude poskytnutá rýchla a účinná ochrana zo strany súdu. Súd nedostatočne prihliadol na možnosť uplatnenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania zmenil tak, že tieto sa účastníkom konania nepriznávajú. Pre prípad odvolacieho dôvodu o nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania u odporcu v 1. rade navrhuje napadnuté uznesnie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov právneho zastúpenia odporcovu v 1. rade je potrebné zmeniť a v časti náhrady trov právneho zastúpenia odporcu v 2. rade potvrdiť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 96 ods. 1 navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ods. 3 nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. Podľa § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie: a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené; d) začalo na návrh prokurátora. Podľa ods. 2, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odvolací súd v súvislosti s náhradou trov konania poznamenáva, že podľa všeobecnej teórie práva a tiež podľa ustálenej judikatúry súdov v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. O náhrade trov konania medzi účastníkmi sa rozhoduje podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p. so zreteľom na úspech toho ktorého účastníka v konaní; toto zákonné ustanovenie teda vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania. Výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci predstavuje ustanovenie § 146 O.s.p.. Ak došlo k zastaveniu konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p., teda v prípade, keď navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania (ako to bolo v prejednávanej veci), podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že len výnimočne možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť zaplatiť trovy zastaveného konania. Podľa prvej vety tohto ustanovenia možno náhradu trov uložiť tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Podľa druhej vety tohto ustanovenia - ktorá je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 prvá veta - odporcovi možno uložiť náhradu trov v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ vzal podaním doručeným súdu dňa 01.03.2003 svoj návrh späť, nakoľko dôvody ako aj naliehavý právny záujem na jeho podaní pominuli. Nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej, súd prvého stupňa správne s poukazom na § 96 ods. 2, 3 O.s.p. konanie v celom rozsahu zastavil. Ustanovenie § 146 ods. 2 vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Ak navrhovateľ vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa druhej vety citovaného ustanovenia, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť žalovanému jeho trovy. Zo skutočností, uvádzaných navrhovateľom, nemožno vyvodiť záver, že k späťvzatiu žaloby voči odporcovi v 1. a 2. rade došlo následkom ich správania. Na skutočnosti, že navrhovateľ zavinil späťvzatie návrhu a musí znášať náklady trov konania, nič nemení ani to, že súd prvého stupňa nezrušil pojednávanie z dôvodu späťvzatia návrhu. Ide totiž o spôsob vedenia konania, ktoré je v dispozícii súdu, aj keď súd musí prihliadať na účelnosť a hospodárnosť konania. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní o trovách konania dôvodne postupoval podľa prvej vety ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. a správne zaviazal navrhovateľa na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu v 2. rade JUDr. Genovéve Hlásnikovej, advokátke, v celkovej výške 81,46 eur, a to 1. prevzatie a príprava (plná moc zo dňa 19.02.2013) vo výške 60,07 eur + režijný paušál vo výške 7,81 eur + DPH vo výške 13,58 eur. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd v časti náhrady trov právneho zastúpenia odporcu v.2. rade JUDr. Genovéve Hlásnikovej, advokátke, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd k tvrdeniu navrhovateľa, že odporca v 1. rade nikdy nemal spôsobilosť na právne úkony, a teda ani procesnú spôsobilosť, a preto nemohol platne udeliť plnú moc komukoľvek, dodáva, že jednou z podmienok konania je aj spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná subjektivita). Ust. § 19 O.s.p. stanovuje, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 18 ods. 1 Obč. zák. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby uvedené v § 18 ods. 2 Obč. zák.. Z ust. § 12 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, vyplýva, že právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. V prejednávanej veci Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Gorkého 9, 816 03 Bratislava, nie je právnickou osobou, nakoľko zákon mu nepriznáva právnu subjektivitu, ktorú má len zriaďovateľ (v tomto prípade Slovenská obchodná a priemyselná komora), ktorý rozhodcovský súd na vlastné náklady zriadil a udržiava. Tento nedostatok právnej subjektivity odporcu v 1. rade spôsobuje, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Gorkého 9, 816 03 Bratislava, nemohol udeliť platne plnú moc akémukoľvek zástupcovi. Preto právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade nemohol súd priznať trovy právneho zastúpenia. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zmenil tak, že náhrady trov právneho zastúpenia odporcovi v 1. rade nepriznal. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní tak, že ich náhradu odporcom v 1. a 2. rade nepriznal, nakoľko v tomto štádiu odporcovi v 1. rade žiadne trovy nevznikli a odporca v 1. rade nemá procesnú spôsobilosť.. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.