Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/149/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245710 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110245710.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmove Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: Q.Ž. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Š. XX, t.č. Q. J., A. D., M. G. XX, E., zast. Advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co. s.r.o., Zámocká 7074/30, Bratislava, proti odporcovi: R.. R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., C. XX, o zaplatenie 14.588,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. októbra .2012, č.k. 5C 252/2010-114, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie istiny 14.588,19 Eur p o t v r d z u j e. V časti príslušenstva a náhrady trov konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a prvostupňovému súdu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 14.588,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 2.000,18 Eur od 24.11.2008 do zaplatenia, 6,5% ročne zo sumy 3.074,65 Eur od 28.11.2008 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 2.278,06 Eur od 16.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 2.300,54 od 17.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 2.319,47 Eur od 18.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 756,61 Eur od 21.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 765,41 od 06.03.2009 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 753,11 Eur od 13.03.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 340,16 Eur od 23.11.2010 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania vo výške 875,-Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.867,21 Eur. Rozhodol tak na zistenom skutkovom základe, že dňa 06.03.2009 udelila navrhovateľka odporcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo všetkých veciach administratívnoprávnych, občianskoprávnych ako aj trestných na území P., ktoré odporca prijal dňa 20.03.2009. Z potvrdení o prevode finančných prostriedkov prostredníctvom Z. E. súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka previedla na účet odporcu finančné prostriedky v celkovej výške 14.588,19 Eur, listom zo dňa 02.07.2010 vypovedala odporcovi všetky plné moci, ako aj zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, žiadala ho zároveň o vystavenie faktúry za poskytnuté právne služby a vrátenie nespotrebovanej časti zálohy, ako aj o zaslanie správy o využití udelených plných mocí a o úkonoch realizovaných na ich základe a informácie o tom, či odporca otvoril v SR účet na jej meno a či na tento účet odovzdal finančné prostriedky od dlžníkov navrhovateľky. Vychádzal tiež zo zistenia, že na Okresnom D. U. Q. I., G. B. U., G. V. B. bolo pod č.k. G.-XX/OEK-Q.-XXXX, vedené trestné konanie vo veci sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, v ktorom navrhovateľka vystupovala v postavení poškodenej a proti odporcovi bolo vznesené obvinenie, následne však uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bolo ako neopodstatnené a nezákonné zrušené uznesením č. X U. XX/XX-XX z 21.11.2011. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 31 ods. 1 Obč. zák., § 33b Obč. zák., § 1 ods. 1 a § 18 ods. 1, 2, 4, § 24 a § 26 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dospel k záveru, že podľa jeho názoru odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil žiadne dôkazy o vykonaní právnych služieb a úkonov, na ktoré bol splnomocnený a žiadne z tvrdení navrhovateľky nerozporoval. Poukázal na nemožnosť odmietnutia výpovede účastníkom konania v občianskom súdnom konaní, o čom bol odporca súdom prvého stupňa poučený. . O povinnosti odporcu vrátiť navrhovateľke ňou poskytnutú zálohu v žalovanej výške rozhodol s poukazom na ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. pre odpadnutie právneho dôvodu na toto navrhovateľkou poskytnuté plnenie po odvolaní plnomocenstva. Ohľadom príslušenstva súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal riadne a včas odvolanie odporca a napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a prvostupňovému súdu vrátiť na ďalšie konanie považujúc ho za nezákonný, nedôveryhodný a vydaný predčasne. Poukázal na to, že v predmetnej veci neexistuje písomná zmluva o právnej pomoci, čo nemá za následok neplatnosť úkonu. V priebehu zastúpenia bola táto nahradená tromi ústnymi dohodami, ktoré presne špecifikovali, napr. výšku dohodnutej odmeny, konkrétny spôsob výkonu poverenia, konkrétne kroky poškodenej k vykonaniu súčinnosti s ním, atď. Považoval za potrebné vykonanie dokazovania výsluchom navrhovateľky a ďalej navrhol dokazovanie výsluchom svedka Q. P., bytom Q., G. X A.. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že odvolanie odporcu považuje za účelové s cieľom oddialiť právoplatnosť rozhodnutia vo veci. Poukázala na skutočnosť, že v rámci konania pred súdom prvého stupňa odporca nespochybnil uzavretie zmluvy o poskytnutí právnych služieb medzi účastníkmi konania a poskytnutie finančných prostriedkov v žalovanej výške. Žiaden úkon po prevzatí právneho zastúpenia navrhovateľky nevykonal, zmluva uzavretá medzi účastník i bola navrhovateľkou platne vypovedaná, resp. zanikla už i na základe straty oprávnenia odporcu poskytovať právne služby, ktorý bol zo zoznamu advokátov vyčiarknutý dňa 28.04.2009, ktorú skutočnosť odporca nespochybnil. V dôsledku tejto skutočnosti bol preto odporca podľa nej povinný vykonať vyúčtovanie platieb prijatých od nej, ktorú povinnosť si odporca nesplnil. Mala za to, že uniesla dôkazné bremeno ohľadom existencie zmluvy, na základe ktorej poskytla odporcovi finančné plnenie v žalovanej výške, ako aj ohľadom zániku uvedenej zmluvy. Naopak odporca nepreukázal vykonanie úkonov v zmysle zmluvy a vznik výdavkov v súvislosti s nimi. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 10 ods. 1 OSP prejednal preskúmavanú vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, pričom dospel k záveru, že odvolaniu odporcu pokiaľ ide o uloženie povinnosti zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 14.588,19 Eur nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa na zistenie skutkového stavu vo veci samej o tejto časti uplatneného nároku vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré náležite uviedol v súlade s § 132 v odôvodnení svojho rozhodnutia, z preukázaných skutočností vyvodil správne právne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu tejto časti návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil, takže odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Pre úspešnosť odporcu v konaní čo do istiny bolo potrebné predloženie listinných či navrhnutie iných dôkazných prostriedkov za účelom preukázanie vykonania jednotlivých úkonov právnej pomoci pre navrhovateľku, keď v danom konaní skutočnosti uvádzané v rámci obrany odporcu ostali len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou o zaplatení žalovanej sumy odporcovi tento nikdy žiadnym spôsobom nespochybnil, išlo teda o účastníkmi konania zhodne tvrdenú skutočnosť (§120 ods. 3 OSP), čím navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno na preukázanie vyplatenia žalovanej sumy odporcovi. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pre občianskoprávne konanie platí zásada prejednávacia, znamenajúca, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou účastníkov, ktorí majú teda jednak povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti, ale rovnako navrhovať pre ne dôkazy je tiež vecou účastníkov konania, ktorí majú teda jednak povinnosť tvrdenia a taktiež povinnosť dôkaznú. Z ustanovenia § 120 OSP sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania, pokiaľ je určovaná výsledkom dokazovania. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva bola preukázaná v konaní tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena účastníkom bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal, t.j. na navrhovateľovi. Dôkazná povinnosť odporcu sa odvíja od dôkazov predložených navrhovateľom. Rozsah dôkazného bremena /okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať) zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno o poskytnutí finančnej zálohy odporcovi v žalovanej výške, oproti neuneseniu dôkazného bremena odporcom na preukázanie svojich tvrdení ohľadom vykonania jednotlivých úkonov právnej pomoci v prospech navrhovateľky a vzniku výdavkov v súvislosti s nimi. Odporca nielenže nenavrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s v tomto smere, odporca ani žiadne skutočnosti v tomto smere netvrdil, nesplnil si teda ani povinnosť dôkaznú, ako ani povinnosť tvrdenia. Odporca až v rámci písomného odvolania proti napadnutému rozsudku navrhuje doplniť dokazovanie dôkazmi, ktoré existovali v čase pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a ktoré odporca na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol. Tu je potrebné uviesť, že súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 § 120 OSP poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia o veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Súd prvého stupňa postupoval presne podľa zákonných požiadaviek ustanovenia § 120 ods. 4 OSP. Z obsahu súdu prvého stupňa totiž vyplýva, že dňa 31.10.2011 odporca osobne prevzal spolu s návrhom na začatie konania a prílohami k nemu i uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12.04.2011, č.k. 5C 252/2010-20 obsahujúce poučenie účastníka o procesných právach a povinnostiach, ktorého súčasťou bolo i poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP. Podľa § 205a, ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého 4stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebo riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Keďže v posudzovanom prípade sa nejedná o prípad podľa § 205a ods. 1 OSP a odporca pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania bol riadne poučený súdom podľa §120 ods. 4 OSP, nemôžu byť dôkazy navrhované odporcom v rámci písomného odvolania proti preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolacím dôvodom. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom zaplatenia istiny vo výške 14.588,19 Eur odvolací súd poukazuje i na ust. § 101 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a nepožiada z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka., prihliadne pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V zmysle uvedeného ustanovenia súd prvého stupňa postupoval na pojednávaniach dňa 06.06.2012 a 17.10.2012. Tu je potrebné uviesť, že účastník má právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Nie je však vylúčené, aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka. Ustanovenie § 115 OSP ukladá súdu, aby na nariadené pojednávanie predvolal účastníkov a všetkých , ktorých prítomnosť je potrebná. Potom je len na účastníkovi, či svoje právo využije, či nevyužije. Neprítomnosť odporcu na pojednávaní a v spojení s tým postup odporcu v rozpore s ust. § 101 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu, sa následne negatívne premietla do rozhodnutia o veci samej. Ohľadom príslušenstva však neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného súdneho rozhodnutia, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti neodôvodnené a na základe toho i nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa v tejto časti odôvodnenia svojho rozhodnutia nepostupoval náležite v zmysle § 132 a § 157 ods. 2 OSP, keďže v ňom neuviedol svoje skutkové zistenia o tejto časti uplatneného nároku navrhovateľkou a svoje rozhodnutie v tomto smere náležite neodôvodnil. Z uvedeného dôvodu ako i s poukazom na nutnosť zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, zmyslom ktorej je i možnosť obrany účastníka konania proti argumentácii súdu prvého stupňa v rámci odvolania, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vrátil ho tomuto súdu na ďalšie konanie, keď úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní o tejto časti uplatneného nároku vykonať potrebné dokazovanie na posúdenie začiatku omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu, svoje zistenia v odôvodnení rozhodnutia náležite uviesť a svoje rozhodnutie o tejto časti nároku náležite odôvodniť. Odvolací súd z dôvodu čiastočného zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to v časti príslušenstva, zrušil i rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania, ktoré je rozhodnutím odvislým od ďalšieho konania o nerozhodnutej časti navrhovateľkou uplatneného nároku. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.