Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/332/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111201797 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111201797.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov S. X.F.: L.. V. N., N. D. U. XX, N., S. X.F.: W. N., N. D. U. XX, N., obaja zastúpení JUDr. Alojzom Baránikom, advokátom so sídlom Grősslingová 4, Bratislava, proti odporcovi: Z.É. O. Z..F..P.., P. X, N., L.: XX XXX XXX, zastúpenom IL Legal s.r.o., Bajzova 10, Bratislava, o zaplatenie X.XXX,XX I. Z. A., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného Z. N. L., R. W. XX. M. XXXX, Č.. G.. XXC XX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa XX.M. XXXX Č.. G.. XXC XX/XXXX-XX uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi X.XXX,- I. titulom zmluvnej pokuty s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy X.XXX,- I. P. XX.X.XXXX do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 544 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo odplatné zhotovenie diela - rodinného domu typ V. X S. G.. Ú.. Y. B., U. Č. S. za W. Y. W. S. S. X.XXX.XXX,- Sk vrátane DPH. Bolo nesporné, že dielo podľa uzatvorenej zmluvy o dielo malo byť vyhotovené do 15 mesiacov od účinnosti zmluvy a k odovzdaniu diela došlo dodatkom č. 3 k zmluve o dielo, čo je doložené aj zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa XX.XX.XXXX. Uznal argumentáciu odporcu, že navrhovateľ bol v omeškaní s platením a na základe toho došlo k predĺženiu dokončenia výstavby domu. Dospel tak k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný zčasti a priznal mu zmluvnú pokutu predstavujúcu omeškanie výstavby domu po uplatnení námietky odporcu v počte 115 dní. Napokon uzavrel, že navrhovatelia ako aj odporca svojím konaním porušili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo, odporca sa dostal s termínom dokončenia diela do omeškania 115 dní, a preto priznal zmluvnú pokutu 0,05% z ceny diela vo výške XXXXX,XX I., ktorú považoval za nespornú a zmluvná pokuta tak predstavuje 115 x 42,60 = XXXX,- I. a vo zvyšku návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Ako nedôvodný posúdil návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorí si uplatnili navrhovatelia vo výške XXX,XX I. za spotrebovanú vodu, plyn a elektrinu podľa stavu k odovzdaniu stavby. Za opodstatnenú nepovažoval ani požiadavku odporcu na zníženie výšky dojednanej zmluvnej pokuty v zmysle § 301 Obchodného zákonníka z dôvodu jej neprimeranosti. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď s poukazom na ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka sa súd prvého stupňa nedostatočne zaoberal okolnosťami predmetnej zmluvnej pokuty v súvislosti s posúdením jej neprimeranosti, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že zmluvná pokuta, ktorej sa navrhovatelia v konaní domáhajú, je primeraná. Namietal, že by v prípade moderačného práva súdu išlo o vyslovenie neplatnosti zmluvného ustanovenia, ktorým bola dohodnutá zmluvná pokuta, respektíve vyslovenia neplatnosti časti zmluvnej pokuty, o ktorú sa čiastka znižuje, jedná sa o špecifické ustanovenie, ktoré nesmeruje k neplatnosti zmluvného ustanovenia, a preto nie je možné uplatniť § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka. Za nepodložený považoval názor súdu prvého stupňa, že výška zmluvnej pokuty bola uzavretá na jeho návrh. Namietal, že by primeranosť zmluvnej pokuty bolo možné posudzovať podľa toho, kto vypracoval návrh zmluvy, keď je nutné túto posudzovať objektívne, najmä s ohľadom na jej funkciu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení neuviedol, akým spôsobom posúdil vzťah medzi funkciou zmluvnej pokuty a jej primeranosťou v konkrétnom prípade a v tejto súvislosti namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že nesúhlasia s aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka, stotožňujúc sa v tomto smere s argumentáciou súdu prvého stupňa. Poukázali na to, že výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá medzi oboma zmluvnými stranami, nebola medzi nimi sporná a tvrdenia odporcu o jej neprimeranosti považujú výlučne za účelové. Zmluvnú pokutu považujú za primeranú, spravodlivo určenú v súlade s poctivým obchodným stykom. Z uvedených dôvodov navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti v medziach dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa, nie je možné preskúmať z hľadiska jeho vecnej správnosti v dôsledku tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm.b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v dôsledku absencie náležitostí podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu; ako orgánu verejnej moci; nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám uvedeným v § 157 O.s.p.. Toto ustanovenie vo svojom odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, ktoré má svoj význam z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku, ktorý musí zodpovedať právnemu posúdeniu skutkových zistení nadobudnutých na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku musí predovšetkým vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáhal svojím žalobným návrhom, na základe akých rozhodujúcich skutočností a z akých dôvodov, v čom spočívala obrana a námietky odporcu, aké dôkazy boli vo veci vykonané, resp. prečo neboli vykonané ďalšie navrhované dôkazy, akými úvahami sa súd spravoval pri ich hodnotení, a teda ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, k akým skutkovým zisteniam na tomto základe dospel, podľa akých ustanovení právnych predpisov zistený skutkový stav posúdil a v konečnom dôsledku je potrebné, aby súd vyložil, na základe akých úvah a k akým právnym záverom dospel. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Jednotlivé skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním treba vyhodnotiť z hľadiska ich významu pre posúdenie veci, ich pravdivosti a hodnovernosti, a to aj v ich vzájomných súvislostiach a následne výsledky takéhoto hodnotenia premietnuť do záveru o skutkovom stave veci, rozhodnom pre jej právne posúdenie, ktoré predpokladá úvahy súdu o tom, prečo podriadil zistený skutkový stav práve pod konkrétne ustanovenia zákona, ako tieto vyložil a aké práva a povinnosti účastníkov konania na ich základe vo vzťahu k predmetu konania dovodil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasným, zrozumiteľným a presvedčivým podkladom pre zistenie opodstatnenosti výroku súdneho rozhodnutia. Iba uvedenie všeobecných téz či abstraktných myšlienok nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uloženým v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností v záujme zabezpečenia efektívnej ochrany porušených či ohrozených práv a oprávnených záujmov (§ 1 O.s.p.). Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že súd sa v ňom adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom, vyporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami účastníkov konania, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne odníma mu možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nahrádzať. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že priznania žalovanej istiny titulom zaplatenia zmluvnej pokuty sa spoločne domáhajú navrhovatelia v 1. a 2.rade, ktorí ako manželia uzatvorili s právnym predchodcom odporcu zmluvu o dielo. Súd prvého stupňa však vo výroku rozsudku rozhodol o uplatňovanom nároku len vo vzťahu k jednému z navrhovateľov, pričom nie je zrejmé, voči ktorému z navrhovateľov a či súčasne voči druhému z navrhovateľov návrh zamietol. Uvedené nevyplýva ani z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom označuje účastníkov konania na strane navrhovateľa v rôznych podobách (navrhovateľ, navrhovatelia, navrhovateľ v 1.rade, navrhovateľka v 2.rade). Rozsudok súdu prvého stupňa tak v napadnutej (vyhovujúcej) časti nemožno na základe jeho odôvodnenia preskúmať, a navyše jeho napadnutý výrok je nevykonateľný, a preto je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti, presvedčivosti a vykonateľnosti súdnych rozhodnutí. S poukazom na tieto nedostatky dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým navrhovateľovi priznal žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania, je nevykonateľný a nemá dostatočnú oporu ani v odôvodnení rozhodnutia. Pre túto inú vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa, pre ktorú nie je možné náležite preskúmať výrok jeho rozhodnutia v napadnutej (vyhovujúcej) časti z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti, nemožno považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti za vecne správne. Vzhľadom na túto inú vadu konania, ktorá tak mala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.