Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/262/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203505 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111203505.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: S. C. H., Z..G.., B. O... Č.. X, H., zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9-C1, proti odporcovi: V.. C. Ď., H. H., R. XX, B. F. XX,XX J., na odvolanie odporcu proti rozsudku OkresnéR. G. H. V., F. S. XX.Z. XXXX, Č..Y.. XXC XX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX J. Y. M. N.. D. Y.na, advokáta so sídlom v Bratislave, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume XX,XX J. a náhradu trov konania v sume XXX,XX J.. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa XX.X.XXXX zistil, že odporca dňa XX.X.XXXX cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka Č..XX, Č.. D. XXXX/X, B. XX,XX R.., kedy bol kontrolovaný revízorom navrhovateľa. Preukázal sa SMS lístkom, s časom o XX,XX, Č.. XXXX a bol vyzvaný na zaplatenie postihu vo výške XX,- J. a cestovného vo výške X,XX J.. Po právnej stránke takto zistený skutkový stav posúdil podľa § 760 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o preprave osôb, na základe ktorej vznikla odporcovi ako cestujúcemu povinnosť zaplatiť cestovné a navrhovateľovi povinnosť prepraviť ho do miesta určenia riadne a včas. Ďalej vychádzal z § 5 ods. 1, § 9 písm. b/, § 14 ods. 2, zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, z čl. 16, ods. 1, písm. b/, čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku navrhovateľa platného v čase vykonanej kontroly a z tarify I. D. H. účinnej od 1.6.2010 (čl. 2 bod 1, čl. 13 bod 2, bod 9, bod 11). Poukázal na to, že podľa tarify I. D. H., účinnej od 1.6.2010, cestujúci má pri výbere cestovného lístka alternatívne možnosti voľby, a to či použije klasický cestovný lístok (papierový cestovný lístok) alebo SMS cestovný lístok, pričom výberom SMS cestovného lístka pristupuje dobrovoľne na stanovené podmienky jeho použitia, teda aj na podmienky upravené v tarife I. D. H. - čl. 13 bod. 9, podľa ktorého je cestujúci povinný nastúpiť do vozidla s už prijatým platným SMS cestovným lístkom na mobilnom komunikačnom zariadení, ako aj na podmienky upravené v tarife I. D. H. - čl.13 bod 11, podľa ktorého je SMS cestovný lístok neplatný, ak nenastala doba jeho platnosti. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca tieto podmienky nesplnil, do vozidla MHD W. Č.. XX S.Z. XX.X.XXXX nastúpil bez potvrdenia o platnosti SMS cestovného lístka, pretože spätnú SMS od operátora potvrdzujúcu platnosť SMS lístka obdržal až v čase o 16,05 hod., teda vo vozidle MHD, čo vyplýva z toho, že kontrolný cestovný lístok revízor vo vozidle MHD označil skôr, o XX,XX R.. Podľa tarify I. D. H., účinnej od 1.6.2010, čl. 13 bod. 11, bol cestovný lístok odporcu v čase kontroly neplatný z dôvodu, že nenastala doba jeho platnosti. S ohľadom na uvedené uzavrel, že podľa čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku MHD v H. vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cestovné X,XX J. a úhradu vo výške sto-násobku základného cestovného, t.j. XX,- J.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške XXX,XX J., ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške XX,XX J. a z trov právneho zastúpenia vo výške XX,XX J.. Trovy právneho zastúpenia priznal v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Zb. za 3 úkony právnej služby po XX,XX J. (príprava a prevzatie zastúpenia dňa X.X.XXXX, podanie žaloby dňa X.X.XXXX, vyjadrenie k odporu zo dňa XX.X.XXXX), U..N.. XX,XX J. + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 vo výške 1 x 7,21 eur Z. Xx X,XX J. + XX %. S. F. X Ú. C. G. Z. C. T. D.S. X,XX J. D. D. X,XX J. + XX% S. F. X Ú. C. G. Z. X C. T. po X,XX J. D. D. X,XX J., U..N.. G. XX,XX J.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s jeho námietkami v konaní, ktorá vada konania mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že navrhovateľ nezabezpečil zverejnenie výňatku z Prepravného poriadku na zastávkach MHD, na ktorých sú na to vytvorené podmienky, čím porušil svoju povinnosť podľa § 8 ods. 1 písm. h/ zákona číslo 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v spojení s ustanovením článku 1 bodu 3/ Prepravného poriadku a žiadnym spôsobom nevyhodnotil ním predložené dôkazy v podobe fotografií dvoch náhodne vybraných zastávok, na ktorých boli vytvorené podmienky pre zverejnenie výňatku z Prepravného poriadku, avšak navrhovateľ si túto svoju povinnosť nesplnil. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s jeho námietkou, že navrhovateľ si nesplnil povinnosť podľa § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave stanoviť výšku úhrady v Prepravnom poriadku, ale ju stanovil v tarife, hoci na základe článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky možno občanovi ukladať povinnosti jedine zákonom a na základe zákona. Súd prvého stupňa sa tiež nevysporiadal s jeho námietkou, že v zmysle § 14 ods. 1 zákona o cestnej doprave nie je oprávnený dopravca v tarife ukladať cestujúcemu povinnosti, tie sú mu uložené v § 11 uvedeného zákona a ich rozsah môže byť upravený v Prepravnom poriadku na základe § 5 ods. 1 písm. c/ uvedeného zákona, a preto stanovenie povinnosti cestujúceho tarifou je v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, že súd prvého stupňa nevyhodnotil ním predložený dôkaz - fotografiu vozidla dopravcu s nalepeným informačným letákom o používaní SMS cestovných lístkov, z ktorého nie zrejmá povinnosť cestujúceho nastúpiť do dopravného prostriedku už s prijatým platným SMS cestovným lístkom. Namietal, že by medzi ním a navrhovateľom vznikla zmluva o preprave, keď podľa neho ide o bezzmluvný vzťah, s prípadným právom dopravcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia, nie však práva na úhradu takzvanej úhrady a v tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľ nevyužil zákonné splnomocnenie v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej doprave a neupravil podmienky vzniku zmluvy o preprave v Prepravnom poriadku. Mal za to, že od neho nebolo možné spravodlivo očakávať, že si mal plniť povinnosti, o ktorých nebol informovaný v dôsledku porušenia povinnosti navrhovateľa zverejniť výňatky z Prepravného poriadku a tarify dopravcu na zastávkach, kde sú na to vytvorené podmienky. Podľa neho preto nedošlo medzi ním a navrhovateľom k uzatvorenie takej zmluvy o preprave, z ktorej by vyplývala jeho povinnosť nastúpiť do dopravného prostriedku s prijatým platným SMS lístkom, nakoľko nebol s takouto povinnosťou navrhovateľom oboznámený, rovnako nebol oboznámený prostredníctvom informačných panelov na zastávkach ani o následkoch porušenia povinnosti nastúpiť do dopravného prostriedku už s prijatým platným SMS lístkom a ani o definícii neplatnosti SMS cestovného lístka. S poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 a 53 ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka argumentoval tým, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sa mal možnosť oboznámiť so spornými podmienkami zmluvy o preprave, keď naopak on v konaní preukázal, že navrhovateľ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť umiestniť výňatky z prepravného poriadku na zastávkach, na ktorých sú na to vytvorené podmienky, a teda nevytvoril predpoklady pre riadne a platné uzatvorenie zmluvy. Podľa jeho názoru rozhodujúcim momentom pre posúdenie platnosti SMS cestovného lístka je moment jeho doručenia na mobilné komunikačné zariadenie, a preto sa nemohol preukázať revízorovi neplatným cestovným lístkom, keďže v čase kontroly predložil revízorovi svoje mobilné komunikačné zariadenie s údajom o prijatí SMS cestovného lístka. Nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania, keď súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi výšku trov právneho zastúpenia na základe tarify, bez preukázania ich skutočného vynaloženia (bez predloženia zmluvy o právnom zastúpení, čiastkových faktúr či dokladov o úhrade). Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na článok 3 ods. 2 a na článok 1 ods. 3 Prepravného poriadku, z ktorých vyplýva, že bolo povinnosťou odporcu oboznámiť sa s podmienkami cestovania v dopravných prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy v H. ešte pred nástupom do týchto dopravných prostriedkov, pričom informácie ohľadne povinností cestujúcich sú k dispozícii nielen na zastávkach, ale v prípade, že na zástavke nie sú vytvorené podmienky na ich zverejnenie, odporca mal možnosť oboznámiť sa s nimi v predajniach cestovných lístkov dopravcu alebo v sídle dopravcu. Poukázal na to, že informácie ohľadom ceny, zakúpenia a ostatných povinností týkajúcich sa cestovných lístkov, vrátane SMS cestovných lístkov, obsahuje tarifa a bolo povinnosťou odporcu oboznámiť sa s podmienkami zakúpenia a overovania si platnosti cestovného lístka z príslušnej tarify MHD a na tento účel neslúžil informačný leták o používaní SMS cestovných lístkov, ktorého účelom bolo oboznámenie širokej verejnosti o možnosti zakúpenia si cestovného lístka aj formou SMS cestovného lístka. Podľa neho sa súd prvého stupňa správne vysporiadal s otázkou vzniku zmluvy o preprave, ktorá vznikla konkludentne nástupom odporcu do vozidla mestskej hromadnej dopravy s poukazom na článok 1 Prepravného poriadku. Zotrval na svojej argumentácii, že SMS lístok odporcu nebol v čase kontroly o XX: XX R.. platný, nakoľko spätnú SMS od operátora potvrdzujúcu platnosť SMS lístka obdržal odporca až v čase o XX:XX R.. Odporcove tvrdenia považoval za bezpredmetné, účelové a špekulatívne, v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX J.. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal, v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania, náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie cestovného a postihu za cestovanie odporcom bez platného cestovného lístka v mestskom hromadnom prostriedku navrhovateľa, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu, z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania listinnými dokladmi a výsluchom odporcu, a s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo inak najavo, v súlade s § 132 O.s.p., súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým záverom o tom, že odporca dňa XX.X.XXXX cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, W. Č..XX, pričom nastúpil do vozidla MHD bez potvrdenia o prijatí SMS cestovného lístka, keďže spätnú SMS od operátora potvrdzujúcu platnosť SMS lístka obdržal až vo vozidle MHD. Následne zo správnych skutkových záverov vyvodil aj správny právny záver, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie cestovného vo výške X,XX J. a postihu vo výške XX,-J. predstavujúceho sto-násobok základného cestovného, z dôvodu cestovania odporcom na základe neplatného cestovného lístka, pričom svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľa aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvádzaných, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave upravuje prepravný poriadok. V prepravnom poriadku sa uvedie, najmä a) za akých podmienok možno s dopravcom uzavrieť zmluvu o preprave osôb alebo zmluvu o preprave vecí, b) rozsah prepravnej povinnosti, c) rozsah práv a povinností cestujúcich, odosielateľov a príjemcov vecí pri preprave, d) podmienky prepravy detí, telesne postihnutých osôb a zrakovo postihnutých osôb, e) podmienky prepravy príručnej a cestovnej batožiny a domácich zvierat, f) rozsah zodpovednosti dopravcu pri nedodržaní podmienok prepravy a z toho vyplývajúce nároky cestujúcich, odosielateľov a príjemcov vecí, najmä náhrada škody, vrátenie cestovného a zľavy na cestovnom, g) požiadavky na odosielateľov vecí (zásielok). Podľa § 9 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, dopravca prostredníctvom vodiča, alebo iného člena osádky autobusu alebo revízora môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo môže žiadať od cestujúceho, aby sa preukázal osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady. Podľa § 11 ods. 1, písm. d/ zákona č. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je v mestskej autobusovej doprave sto-násobok základného cestovného bez príplatkov a zliav. Podľa čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej pravidelnej električkovej, trolejbusovej a autobusovej dopravy v H., vydaným Dopravným podnikom H. a.s., cestujúci, ktorý sa na vyzvanie revízora nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške sto- násobok základného cestovného bez príplatkov a zliav. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu, a to v mestských dopravných prostriedkoch, nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.). Navrhovateľ si splnil svoju povinnosť v zmyslu len § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej doprave č. 168/1996 Z.z., keď v článku 1 Prepravného poriadku stanovil, že Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v H. a cestovné poriadky umiestnené na zastávkach sú pre cestujúcich verejným návrhom navrhovateľa na uzavretie zmluvy o preprave osôb. Odporca preto neopodstatnene namieta, že navrhovateľ neupravil podmienky vzniku zmluvy o preprave osôb v Prepravnom poriadku a neobstojí preto ani jeho, na tejto námietke založená argumentácia, že medzi ním a navrhovateľom nevznikol záväzkovo-právny vzťah zo zmluvy o preprave. V tomto smere si preto odvolací súd osvojil konštatáciu súdu prvého stupňa, že nastúpením odporcu do dopravného prostriedku navrhovateľa došlo medzi účastníkmi k vzniku zmluvy o preprave. Tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľ nezabezpečil zverejnenie výňatku z prepravného poriadku na zastávkach MHD, na ktorých sú na to vytvorené podmienky, čím porušil povinnosť podľa § 8 ods. 1 písm. h/ zákona číslo 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v spojení s ustanovením článku 1 bod 3/ Prepravného poriadku, nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, keď len na základe fotografií predložených odporcom z dvoch ním náhodne vybraných zastávok, na ktorých napriek vytvoreniu podmienok nebolo navrhovateľom zabezpečené zverejnenie výňatku z prepravného poriadku, nepreukazujú dostatočne spoľahlivo, že navrhovateľ si túto povinnosť nesplnil ani na zastávke, na ktorej odporca do dopravného prostriedku navrhovateľa nastupoval. Pokiaľ by aj bolo odporcom preukázané porušenie informačnej povinnosti navrhovateľa v dvoch (odporcom náhodne vybratých) prípadoch, nemožno toto automaticky zovšeobecniť a vzťahovať na všetky zástavky MHD v H.; navyše keď ani takéto nesplnenie informačnej povinnosti zo strany navrhovateľa by nemalo za následok iné právne posúdenie záväzku odporcu. Odporcovi totiž nepochybne vznikla povinnosť vopred (pred začatím prepravy) sa oboznámiť s podmienkami cestovania (s pravidlami prepravných služieb), ktorých zverejňovanie navrhovateľ tiež zabezpečuje v predajniach cestovných lístkov a v jeho sídle. Stanovenie konkrétnej výšky prepravného a úhrady v tarife MHD nepovažoval odvolací súd za porušenie článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keďže navrhovateľa splnomocňovalo ustanovenie § 14 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave na vydanie tarify, a teda výška cestovného a prípadnej úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom bola stanovená na základe zákona. Rovnako povinnosť odporcu zaplatiť úhradu je daná ustanovením § 11 ods. 1, písm.d/ zákona č.168/1996 Z.z., ukladajúcim cestujúcemu na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu, ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, a preto odporca neopodstatnene namieta, že tieto povinnosti mu boli stanovené tarifou v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Podľa Prepravného poriadku je cestujúci povinný zaobstarať si cestovný lístok pred nastúpením do vozidla, čomu korešponduje v tarife upravené použitie SMS cestovného lístka tak, aby pri nástupe do vozidla mal cestujúci na mobilnom komunikačnom zariadení už doručenú/ prijatú spätnú SMS, potvrdzujúcu platnosť SMS lístka. Odporca neopodstatnene namieta, že tarifa mu ukladá povinnosti, keď táto len upresňuje zakúpenie a použitie SMS cestovného lístka pred nástupom do vozidla, v tomto smere sú jeho povinnosti ako cestujúceho stanovené zákonom o cestnej doprave a Prepravným poriadkom. Pokiaľ teda odporca nedodržal podmienky určené pre prepravu na základe SMS cestovného lístka a v čase pred nástupom do vozidla nemal platný cestovný lístok, teda potvrdzujúcu spätnú SMS od operátora o platnosti cestovného lístka, porušil prepravný poriadok tým, že sa nepreukázal platným cestovným lístkom, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo forme peňažného postihu. Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania, keď v súlade so zásadou úspechu (§ 142 ods. 1 O.s.p.) priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré správne vyčíslil na základe tarify (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), a správne priznal z odmeny a paušálnej náhrady aj DPH, tak, ako tento nárok právnemu zástupcovi navrhovateľa priamo vyplýva z § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Odporca v tejto časti neopodstatnene namieta, že nebolo preukázané skutočné vynaloženie trov právneho zastúpenia. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazoval odporca vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č.655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vo výške XX,XX J. + X,XX J. paušálna náhrada x 20% DPH, spolu vo výške XX,XX J.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.