Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/582/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203689 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111203689.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: J.. V. C., A. K. L.. Č.. X, A., zast. advokátskou kanceláriou NIKU & partners, spol. s r. o., ul. Prokopa Veľkého č. 51, Bratislava, proti odporkyni: V.. V. C., A. K. L.. Č.. X, A., zast. advokátskou kanceláriou Neuschlová, spol. s r. o., Dostojevského rad č. 5, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností pre čas po rozvode K. K. C., N.. XX. X. XXXX P. K. V.. V. C.Á., N.. XX. X. XXXX, obaja zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 10. júna 2013 č. k. 11C/19/2011- 244, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e s tým, že výživné na K. C., N.. XX. X. XXXX, je žalobca povinný platiť do 13. 9. 2013 k rukám žalovanej a od 14. 9. 2013 k rukám K. C.. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol, v tom čase mal. K.N. C. P. V.. V. C. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky - žalovanej s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť platiť výživné na mal. K. vo výške 280 eur mesačne a na mal. V. vo výške 180 eur mesačne. Ďalej súd prvého stupňa upravil styk žalobcu s mal. V., styk žalobcu s mal. K. neupravil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich funkcií a tento stav je dlhodobý. Nie je predpoklad, že by účastníci konania manželské spolužitie obnovili. Vzhľadom na to súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania v zmysle § 23 ods. 1 Zák. o rodine rozviedol. Súd prvého stupňa obe deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Prihliadol najmä na to, že deti žijú so žalovanou, ktorá zabezpečuje každodennú starostlivosť o ne, a sú na ňu naviazané. Žalobca a kolízny opatrovník so zverením detí do osobnej starostlivosti žalovanej súhlasili. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť platiť výživné na obe deti. Pokiaľ ide o jeho výšku, súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca pracoval v spoločnosti K., spol. s r. o., kde zarábal XXX eur mesačne netto. V súčasnosti pracuje v spoločnosti C. L. services, spol. s r. o., kde zarába X 000 eur mesačne netto. Žalobca predal svoje obchodné podiely v spoločnostiach V. servis, spol. s r. o. a A-Z Správa, spol. s r. o. spolu za 260 000 Sk ( 8 630,42 eur ). Spláca úver v splátkach po 440 eur mesačne. Keďže tento úver bude predmetom vyporiadania A. aj vo vzťahu k žalovanej, súd prvého stupňa zohľadnil z tohto titulu polovicu mesačnej splátky. Žalovaná pracuje od 3. 10. 2012 v spoločnosti J., spol. s r. o., kde zarába 340 eur mesačne netto. Je spoluvlastníčkou viacerých lesných pozemkov, z ktorých má príjem ročne okolo 700 eur. V súčasnosti plnoletá K. študuje na gymnáziu, mal. V. je žiakom základnej školy. Výdavky na K. predstavujú 618,41 eur mesačne a na mal. V. 548,29 eur mesačne. Vzhľadom na tieto zistenia súd prvého stupňa určil výživné zo strany žalobcu na K. sumou 280 eur mesačne a na mal. V.P. sumou 180 eur mesačne, keď výživné v tejto výške považoval za primerané - v súlade s odôvodnenými potrebami oboch detí a s možnosťami a schopnosťami žalobcu ( § 75 ods. 1 Zák. o rodine ). O úprave styku žalobcu s mal. V. súd prvého stupňa rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 144 prvá veta O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o výživnom na deti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu uloží povinnosť platiť výživné na K. vo výške 150 eur mesačne a na mal. V. vo výške 100 eur mesačne. Vytkol súdu prvého stupňa, že neskúmal skutočné príjmy žalovanej a nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná sama užíva celý majetok patriaci do BSM, t. j. byt na K. L.. Č.. X M. A., pričom splátky hypotéky 440 eur mesačne platí výlučne on. Súd prvého stupňa si mal byť vedomý toho, že splátky úveru platené za trvania manželstva len jedným z manželov, nie je možné v rámci vyporiadania BSM uplatniť započítanie vo výške 1/2 takto uhradených splátok v prospech manžela, ktorý splátky hradil. Ak súd prvého stupňa pri určení výšky výživného zohľadnil aj osobnú starostlivosť žalovanej o deti, treba súčasne prihliadnuť na to, že K. dovŕši v septembri 2013 18 rokov veku, bude teda plnoletá a preto starostlivosť matky o ňu je zanedbateľná. Mal. V. má 11 rokov a nie je teda už vo veku, kedy treba o neho zabezpečovať nevyhnutne celodennú osobnú starostlivosť. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že síce predal obchodné podiely za 260 000 Sk, ale v skutočnosti túto sumu nikdy nedostal. Každý mesiac si totiž od oboch spoločností požičiaval peniaze a preto tieto evidovali proti nemu pohľadávky. Kupujúci sa zaviazal za neho tieto dlhy splatiť a preto si kúpnu cenu priamo započítal. Žalovaná za trvania manželstva predala rekreačnú chatu, ale súd prvého stupňa nezahrnul kúpnu cenu do jej príjmov. Napokon žalobca v odvolaní zdôraznil, že výška výživného určeného súdom prvého stupňa je pre neho likvidačnou a poukázal na to, že súd prvého stupňa rozsudok v napadnutej časti riadne neodôvodnil. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. ), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného na deti účastníkov konania, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil riadne skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Žalobcovi sa prostredníctvom odvolania nepodarilo spochybniť správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného na deti účastníkov konania K. a mal. V.. Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnené potreby K. a mal. V. sú vzhľadom na ich vek značne vysoké aj vzhľadom na všeobecne známu cenovú hladinu v A.. Odôvodnené potreby K. - a to aj pred tým, než dosiahla plnoletosť - sa prakticky rovnajú potrebám dospelej ženy. Vzhľadom na to výživné vo výške stanovenej súdom prvého stupňa, t. j. 280 eur mesačne na K. a 180 eur mesačne na mal. V., odvolací súd nepovažuje za neprimerane vysoké. Treba vziať zreteľ tiež na to, že žalovaná zarába mesačne 340 eur netto a z toho príjmu sama nie je schopná zabezpečiť úhradu potrieb maloletých. Tá skutočnosť, že žalovaná býva v byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a že žalobca spláca hypotéku v splátkach 413 eur mesačne, nemôže mať podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na výšku výživného na deti. Výživné na deti má totiž prednosť pred inými výdavkami rodičov ( § 62 ods. 5 prvá veta Zák. o rodine ). Je tiež bez významu tá skutočnosť, že žalovanej prípadne finančne vypomáha jej otec. Ten totiž voči deťom účastníkov konania nemá vyživovaciu povinnosť. Okrem toho, odvolací súd považuje vzhľadom na zárobok žalovanej za prirodzené a samozrejmé, že jej zrejme finančne vypomáha jej rodina. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o tom, že finančná situácia žalobcu nie je ideálna. Žalobca si však musí uvedomiť, že zabezpečenie výživy oboch detí je jeho prvoradou povinnosťou. Preto musí vynaložiť adekvátne úsilie na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky v takom rozsahu, aby bol schopný platiť výživné určené súdom prvého stupňa. Odvolací súd považuje za čiastočne dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa totiž v odôvodnení napadnutého rozsudku skutočne porovnával pomery účastníkov konania v čase úpravy práv a povinností rodičov k deťom na čas do rozvodu s ich súčasnými pomermi. Pritom v konaní o rozvod manželstva sa upravia práva a povinnosti rodičov k deťom na čas po rozvode nanovo, teda bez ohľadu na ich predchádzajúcu úpravu v poručenskom konaní. Odvolací súd však súčasne poukazuje na to, že súd prvého stupňa veľmi podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku popísal majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania nielen v čase poručenského konania, ale aj ich súčasné pomery ( viď str. 13 posledný odsek, str. 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku ). Vzhľadom na to je odvolací súd toho názoru, že nie je možné vytýkať súdu prvého stupňa, že by napadnutý rozsudok v časti výživného nedostatočne odôvodnil. V toho vyplýva, že výživné na deti určené napadnutým rozsudkom je v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine upravujúcimi vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom ( §§ 62, 75 ods. 1 Zák. o rodine ). Preto odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného na deti. Keďže K. C. dosiahla dňa 13. 9. 2013 plnoletosť, musel odvolací súd vysloviť, že výživné na čas do jej plnoletosti je žalobca povinný platiť k rukám žalovanej ako jej zákonnej zástupkyne a výživné na čas po jej plnoletosti je žalobca povinný platiť priamo k jej rukám. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.