Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/123/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111204375 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111204375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: R.. W. N., Z. N. U.. Č.. X, Z., zast. advokátom JUDr. Davidom Štrosom, advokátska kancelária Štros & Kusák, Panenská ul. č. 29, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primanciálne nám. č. 1, Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, Šíravská ul. č. 7, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Petrom Šrobárom, Laurinská ul. č. 12, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15. novembra 2012 č. k. 16C/24/2011- 210, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 754,91 eur a povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania spolu vo výške 623,52 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti sumy 38,37 eur z titulu nákladov spojených s liečením a v časti sumy 120 eur z titulu nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku súd prvého stupňa konanie zastavil, žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 105 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 10. 2. 2009 žalobca utrpel úraz v parkovej zóne pri Malom Dunaji medzi ulicami Malodunajská a Podunajská, keď sa šmykol na zasneženom chodníku zo zámkovej dlažby, ktorý bol v danom mieste vydutý; táto nerovnosť bola pokrytá ľadom a zasypaná snehom, takže ju nebolo na chodníku vidieť. Predmetný chodník sa nachádza na území žalovanej 2/ a je verejným priestranstvom. Vybudovala ho v roku 1994 žalovaná 2/. Chodník nie je zaradený do siete miestnych komunikácií, v katastri nehnuteľností nie je zapísaný vlastník pozemku - parcely č. 824/1, na ktorom sa chodník nachádza, list vlastníctva k tejto parcele nie je založený. Chodník sa v zimnom období nečistí, pretože ide o promenádny chodník, ktorý nie je priľahlý ku komunikácii a z tohto dôvodu nie je zaradený do operačného plánu zimnej údržby komunikácií. Z § 7a ods. 2 písm. e/ zák. č. 377/1990 Zb. vyplýva, že Mestskej časti je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná voči žalovanej 2/. Za stavu, keď k úrazu došlo na verejnom priestranstve, t. j. na chodníku, ktorý je verejne prístupný, a možno ho obvyklým spôsobom užívať, žalovaná 2/ bola povinná v zmysle § 7a ods. 2 písm. e/ zák. č. 377/1990 Zb. zabezpečovať jeho schodnosť. Táto povinnosť žalovanej 2/ vyplýva aj z cestného zákona (zák. č. 135/1961 Zb.). Žalovaná 2/ v konaní nepreukázala, že nebolo v medziach jej možností závadu na komunikácii odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť (§ 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb.). Keďže žalovaná 2/ schodnosť chodníka nezabezpečila, zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku úrazu vznikla žalobcovi. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa súd prvého stupňa uložil žalovanej 2/ zaplatiť žalobcovi bolestné 1 739 eur a náhradu za náklady spojené s liečením 15,91 eur, spolu 1 794,51 eur. Pri určení výšky bolestného súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, spol. s r. o. č. 13/2011 zo 7. 2. 2011, ktorý bol vypracovaný mimo konania na objednávku žalobcu. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že obsah a závery tohto posudku účastníci nenamietali a preto z neho vychádzal a nenariadil znalecké dokazovanie. Proti žalovanej 1/ súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V časti nákladov spojených s liečením vo výške 38,37 eur a v časti nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 120 eur vzal žalobca žalobu späť. Preto súd prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná 2 a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že k predmetnému úrazu žalobcu nedošlo na chodníku, za schodnosť ktorého je objektívne zodpovedná v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb., teda na chodníku priľahlom k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou. K úrazu došlo na tzv. promenádnom chodníku, ktorý nie je miestnou komunikáciou a nebol zaradený v Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa do operačného plánu zimnej údržby. Užívanie tohto chodníka je sezónne a slúži najmä pre chodcov v jarnom a letnom období. Žalovanej 2/ z § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. nevyplýva povinnosť vykonávať údržbu tohto chodníka. Zámková dlažba usporiadaná do predmetného chodníka neslúži ako chodník zabezpečujúci obyvateľom prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam na tento účel slúži chodník priľahlý ku komunikácii, na ktorom sa pravidelne vykonáva zimná údržba. Ďalej žalovaná 2/ poukázala na to, že verejné priestranstvo, na ktorom sa nachádza predmetný chodník, jej nebolo zverené do správy, čo vyplýva z vyjadrenia žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 15. 11. 2012. Napokon žalovaná 2/ namietla absenciu lekárskeho posudku posudzujúceho lekára vydaného zdravotníckym zariadením (§ 5 zák. č. 437/2004 Z.z.). Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že k úrazu žalobcu došlo na chodníku, ktorý nebol zaradený do siete miestnych komunikácií a ani nebol priľahlý k nehnuteľnosti. Zodpovednosť žalovanej 2/ za škodu preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť z § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. Súčasne však bolo v konaní preukázané, že predmetný chodník vytvorený zo zámkovej dlažby sa nachádza na verejnom priestranstve. Povinnosť žalovanej 2/ zabezpečovať schodnosť verejných priestranstiev vyplýva z § 7a ods. 2 písm. e/ zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Žalovaná 2/ v konaní ani nepoprela, že zimnú údržbu predmetného chodníka nevykonávala. To, že ide o chodník umiestnený v oddychovej zóne, nemá žiadny vplyv na povinnosť žalovanej 2/ vyplývajúcu z § 7a ods. 2 písm. e/ zák. č. 377/1990 Zb. Žalovaná 2/ teda porušila právnu povinnosť zakotvenú v § 7a ods. 2 písm. e/ zák. č. 377/1990 Zb. a v príčinnej súvislosti s porušením tejto právnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda. Za túto škodu zodpovedá žalovaná 2/ v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. Zavinenie škodcu - žalovanej 2/ v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa predpokladá vo forme nevedomej nedbanlivosti. Žalovaná sa mohla vyviniť iba za predpokladu, že by preukázala, z jej strany sa nejednalo ani o nevedomú nedbanlivosť. Dôkazné bremeno žalovaná 2/ v tomto ohľade neuniesla, keďže vzhľadom na okolnosti mala a mohla vedieť, že svojím (ne)konaním môže spôsobiť vznik škody. Neobstojí ani obrana žalovanej 2/ spočívajúca v tvrdení, že verejné priestranstvo, na ktorom sa nachádza predmetný chodník, jej žalovaný 1/ nezveril do správy. Žalobcovi nemôže byť na ujmu, že nie sú k dispozícii doklady preukazujúce, že územie (verejné priestranstvo), na ktorom sa predmetný chodník nachádza, bolo zverené žalovanej 2/ do správy. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalovaná 2/ sa fakticky ako správca predmetného verejného priestranstva správala, keďže chodník, na ktorom došlo k úrazu, sama vybudovala. Ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol vypracovaný na základe požiadania účastníka konania), nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p. Aj takýmto „posudkom“ možno vykonať dôkaz, ale iba ako listinou (§ 129 O.s.p.). Rozdielnosť sa prejaví najmä v hodnotení tohto dôkazu. V prípade súkromnej listiny stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom konania, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou. Súd prvého stupňa vychádzal pri stanovení výšky bolestného zo znaleckého posudku č. 13/2011, ktorý vypracovala na požiadanie žalobcu znalecká organizácia zapísaná v zozname znalcov forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, spol. s r. o. Tento znalecký posudok je súkromnou listinou. Žalovaná 2/ správnosť tohto znaleckého posudku v priebehu prvostupňového konania nespochybnila. Len samotné tvrdenie žalovanej 2/, že absentuje lekársky posudok za jej súčasného súhlasu s bodovým ohodnotením bolestného v predmetnom znaleckom posudku nie je podľa názoru odvolacieho súdu popretím správnosti listiny - znaleckého posudku. Nemožno preto vytknúť súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní vychádzal z tohto znaleckého posudku. Z toho je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny v napadnutej časti, ktorou bola žalovanej 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 754,91 eur z titulu náhrady škody. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Ostatné výroky rozsudku súdu prvého stupňa neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.