Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/452/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111218658 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111218658.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P. J., W. F. XX, S. D., N.astúpenej: JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C/103/2011-35, zo dňa 28.6.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 146,49 eura titulom trov právneho zastúpenia k rukám jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia 195,40 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa zaplatenia žalovanej sumy s prísl. domáhala na tom základe, že je pozostalou manželkou po nebohom F. J., A.. X.X.XXXX, ktorý bol rozsudkom Vojenského obvodného súdu Bratislava zo dňa 25.2.1959, sp. zn. 2T 36/59, odsúdený pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1950 Sb. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.5.2010, sp. zn. 1Nt 13/2009, bola povolená obnova predmetného trestného konania a rozsudok Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 25.2.1959, sp. zn. 2T 36/59, bol zrušený. Následným uznesením súdu zo dňa 26.5.2010 bolo trestné stíhanie navrhovateľkinho manžela zastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Dňa 22.11.2010 požiadala navrhovateľka odporcu o odškodnenie, a to titulom náhrady ušlej mzdy jej manžela za obdobie výkonu trestu od 16.3.1959 do 20.11.1959. Nakoľko navrhovateľka vzala návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporca jej rozhodnutím č. 10876/2012-151 zo dňa 3.5.2012 priznal 674,92 eura, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 96 ods. 1 veta druhá O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. tak, že povinnosť náhrady trov vzniknutých navrhovateľke uložil odporcovi. Mal za to, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a ku jeho späťvzatiu došlo v dôsledku uznania žalovaného plnenia odporcom. Navrhovateľke tak vzniklo právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktoré trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby á 41,50 eura, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.12.2009, podanie návrhu vo veci samej dňa 10.6.2011 a písomné podanie na súd zo dňa 4.10.2011 a 29.5.2012; režijný paušál priznal súd prvého stupňa v sumách 6,95 eura + 2 x 7,41 eura + 7,63 eura; celkové trovy právneho zastúpenia predstavujú 195,40 eura. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podal odvolanie odporca a žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť tak, aby nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu veci a za písomné podanie zo dňa 4.10.2011. Uviedol, že z rovnakého titulu náhrady škody odôvodnenej rovnakými skutkovými okolnosťami (zrušenie rozhodnutia o treste, ktorý manžel navrhovateľky čiastočne vykonal) si navrhovateľka štyrmi samostatnými žalobnými návrhmi (podanými v rovnaký deň, vedenými pod sp. zn. 19C/103/2011, 15C/105/2011, 11C/113/2011, 18C/104/2011) uplatnila štyri navzájom súvisiace nároky vyplývajúce zo zrušeného rozhodnutia o treste (náhradu nákladov výkonu trestu, náhradu mzdy za obdobie výkonu trestu, náhradu nákladov pôvodného trestného konania a náhradu nákladov smerujúcich k zrušeniu rozhodnutia o treste). Takéto konanie navrhovateľky a jej právneho zástupcu, ktorý si v každom konaní vyčíslil trovy právneho zastúpenia a žiada ich náhradu samostatne za každé konanie, považoval odporca za účelové a priečiace sa zásade hospodárnosti konania. Právny zástupca navrhovateľky si v každom konaní uplatňuje odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, pričom všetky žalobné návrhy vychádzajú z rovnakých podkladov a sú odôvodnené rovnakou právnou argumentáciou. Na uvedené odporca poukazoval už vo vyjadrení k návrhu, v ktorom navrhol spojenie veci s konaním vedeným pod sp. zn. 11C/113/2011, pričom uvedené konanie je už skončené a navrhovateľke bola za prevzatie a prípravu zastúpenia náhrada trov priznaná. S návrhom na spojenie vecí sa však súd prvého stupňa nevysporiadal a existenciu viacerých paralelne prebiehajúcich konaní medzi účastníkmi, založených na rovnakých skutkových okolnostiach, nezohľadnil ani pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Odporca za neúčelný považoval i úkon právnej služby - písomné podanie zo 4.10.2011 ako reakciu na vyjadrenie odporcu, nakoľko navrhovateľka v ňom neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti zásadne významné pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedla, že nárok na odškodnenie sa skladal z rôznych položiek, pričom jednotlivé položky sa posudzujú podľa rôznych kritérií. Tieto položky zažalovala samostatne, aby konanie bolo jednoduché a prehľadné. Postupovala preto najefektívnejším spôsobom, aby žaloba bola jednoduchá, aby žalovanú položku bolo možné ľahko individuálne posúdiť, aby konanie nebolo komplikované rôznymi prístupmi odporcu k jednotlivým položkám, aby konanie nebolo komplikované tým, že jednotlivé položky sú posudzované podľa rôznych predpisov, aby nehrozilo vyčlenenie jednotlivých položiek na samostatné konania a aby bolo možné žalobu čo najskôr vybaviť. Návrh v položke náhrada ušlej mzdy musel byť pripravený individuálne a museli byť prevedené špecifické výpočty. Niet preto právneho dôvodu, aby navrhovateľka niesla náklady prevzatia a prípravy zastúpenia zo svojho. V súvislosti so stanoviskom k vyjadreniu odporcu zo 4.10.2011 uviedla, že nakoľko súd prvého stupňa považoval za potrebné zaslať jej vyjadrenie so sprievodným listom, je zrejmé, že od nej očakával stanovisko. Musela totiž zaujať stanovisko, či vzhľadom k vyjadreniu odporcu berie návrh späť alebo či na návrhu trvá. Úkon zo 4.10.2011 tak bol vykonaný dôvodne, keď odporca argumenty v ňom uvedené uznal a náhradu ušlého zárobku priznal. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. V predmetnej veci nebolo v odvolaní namietané priznanie náhrady trov konania v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.; namietaná bola len účelnosť trov konania v súvislosti s priznaním náhrady za dva úkony právnej služby - prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie zo 4.10.2011. Je nesporné, že navrhovateľka sa domáhala proti odporcovi náhrady škody nasledovne a) náhrady straty na zárobku vo výške 652,78 eura s prísl. v predmetnom konaní; b) náhrady nákladov výkonu trestu vo výške 39,18 eura s prísl. v konaní vedenom na súde prvého stupňa pôvodne pod sp. zn. 10Ro/55/2011; c) náhrady nákladov výkonu trestu vo výške 6,64 eura s prísl. v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 15C/105/2011; d) náhrady nákladov obhajoby vo výške 1.026,62 eura s prísl. v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11C/113/2011; t.j. uplatnila si viaceré nároky na náhradu škody proti odporcovi titulom totožného výkonu trestu. Bolo výlučne vecou navrhovateľky, či si jednotlivé nároky na náhradu škody proti odporcovi uplatnila jedným alebo viacerými návrhmi. Následne však nemožno vylúčiť zohľadnenie uvedenej skutočnosti pri rozhodovaní o náhrade trov konania buď v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. (ako dôvodu hodného osobitného zreteľa) alebo v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. (v prípade drobného sporu a neprimeranosti trov konania voči pohľadávke, čo sa však vzhľadom na výšku žalovanej sumy netýka predmetnej veci). Aplikácia uvedených ustanovení však prichádza do úvahy až pri naplnení všetkých predpokladov pre priznanie náhrady trov konania, t.j. pri preukázaní skutočného vynaloženia uplatnených trov konania a ich účelnosti. Súd prvého stupňa priznal uplatnenú odmenu s paušálnou sumou za prevzatie a prípravu zastúpenia v predmetnej veci, t.j. za úkon právnej služby, ktorý je vo všeobecnosti (v prípade preukázania reálneho vykonania tohto úkonu) považovaný za úkon služby právnej pomoci účelne vynaložený na uplatňovanie práva ako základný predpoklad pre takéto uplatňovanie. Nebolo pritom sporné, že k takémuto prevzatiu a príprave zastúpenia v predmetnej veci došlo. Nakoľko predmetom konania bola náhrada straty na zárobku, t.j. nárok na náhradu škody odlišný (skutkovo aj právne vo vzťahu k požadovanej strate na zárobku) od ostatných nárokov na náhradu škody uplatnených navrhovateľkou (aj keď vychádzajúc z totožného výkonu trestu), nemožno skutočnosť, že navrhovateľka si uvedený nárok uplatnila samostatným návrhom a nie v rámci jedného návrhu, predmetom ktorého by bolo štyri nároky na náhradu škody, považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania za uvedený úkon právnej služby. Odporcom namietaná skutočnosť, že všetky žalobné návrhy vychádzajú z rovnakých podkladov a sú odôvodnené rovnakou právnou argumentáciou, nemá vplyv na priznanie náhrady trov za prevzatie a prípravu zastúpenia, keď priznanie náhrady trov konania za návrh na začatie konania nebolo odvolaním napadnuté. Odporca vo vyjadrení k návrhu zo 6.9.2011 navrhol súdu prvého stupňa posúdiť možnosť spojenia veci s konaním vedeným pod sp. zn. 11C/113/2011 ako skutkovo súvisiacim s predmetným konaním. Odporca tak nepodal návrh na spojenie vecí, ale dal súdu prvého stupňa na úvahu iba posúdenie možnosti spojenia vecí. Navyše vzhľadom na tvrdené skončenie uvedeného konania a nadobudnutie právoplatnosti napadnutého uznesenia v časti zastavenia konania by bol aj prípadný návrh na spojenie vecí bezpredmetný a bez vplyvu na rozhodnutie o podanom odvolaní. V podaní zo 4.10.2011 navrhovateľka zaujala stanovisko k vyjadreniu odporcu zo 6.9.2011, ktoré jej bolo doručené súdom prvého stupňa; tento však navrhovateľku na zaujatie stanoviska nevyzval. Navrhovateľka v podaní argumentačne odkázala na návrh na začatie konania a odôvodňovala základ nároku na náhradu škody. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že trovy uplatnené za podanie zo 4.10.2011 boli potrebné na účelné uplatňovanie práva. Práve naopak, v danom prípade išlo len o účelné navýšenie počtu úkonov právnej služby, za ktoré si navrhovateľka uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že na zaujatie stanoviska k vyjadreniu odporcu nebola navrhovateľka vyzvaná súdom prvého stupňa. Nespochybňuje pritom právo navrhovateľky takéto stanovisko zaujať, avšak nemožno bez ďalšieho skonštatovať, že takéto podanie predstavuje úkon právnej služby účelne vynaložený na uplatňovanie práva. Ak totiž navrhovateľka len odkazuje na podaný návrh a ďalej dopĺňa argumentáciu ohľadom základu nároku na náhradu škody, nemožno považovať takéto podanie za účelné pre uplatňovanie práva, keď navrhovateľka mala možnosť právne zdôvodnenie základu uplatneného nároku uviesť už v návrhu na začatie konania, za ktorý si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia a táto jej aj bola priznaná. Odvolací súd z uvedených dôvodov nesúhlasí s argumentáciou navrhovateľky, že musela zaujať stanovisko, či vzhľadom k vyjadreniu odporcu berie návrh späť alebo či na návrhu trvá. Obsahom podania zo 4.10.2011 nebolo zaujatie takéhoto stanoviska, pričom späťvzatie návrhu na začatie konania bolo obsahom až následného podania zo 4.6.2012, za ktoré si navrhovateľka uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia a táto jej aj bola priznaná. Na uvedenom základe predstavujú trovy právneho zastúpenia navrhovateľky odmenu za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, podanie z 29.5.2012) 3 x 41,50 eura = 124,50 eura a paušálnu sumu 6,95 eura + 7,41 eura + 7,63 eura = 21,99 eura, spolu 146,49 eura (výška priznanej odmeny za jeden úkon právnej služby a priznanej paušálnej sumy nebola odvolaním napadnutá). Na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 146,49 eura titulom trov právneho zastúpenia k rukám jej právneho zástupcu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Nakoľko účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech (pri súdom prvého stupňa priznaných trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby sa odporca domáhal ich priznania len za dva úkony), žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.