Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/387/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111224892 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111224892.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobkyne: D. P., L. N.. X. H., Š., zast. JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Štefánikova 7, Bratislava, proti žalovanej: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 6.743,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. mája 2012, č. k. 11C 125/2011-175,pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 6.743,91 eur titulom náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním žalobkyne pri uplatňovaní nárokov z poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 12.7.2007. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že uplatňovaný nárok žalobkyne bol uznesením zo dňa 15.11.2010 vylúčený na samostatné konanie z konania sp. zn. 11C/23/2010, v ktorom sa žalobkyňa domáhala doplatenia poistného plnenia za poškodené motorové vozidlo a úrokov z omeškania titulom oneskoreného vyplatenia poistného plnenia. V prejednávanej veci bolo teda predmetom konania posúdenie, či žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny, ktorú na základe uzavretej dohody vyplatila svojej právnej zástupkyni za zastupovanie v konaniach, v ktorých sa domáhala poistných plnení z poistnej udalosti zo dňa 12.7.2007. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobkyňa so svojou právnou zástupkyňou uzavrela dňa 26.3.2008 zmluvu o právnej pomoci (ďalej len „zmluva“), ktorou sa právna zástupkyňa zaviazala zastupovať žalobkyňu vo veci náhrady škody z titulu poistnej udalosti, a to dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 12.7.2007 na horskom priechode Soroška v okrese Rožňava zavinením vodiča E. J., ktorý pri nehode zomrel rovnako ako manžel žalobkyne a zranená bola aj samotná žalobkyňa a jej maloletá dcéra. Žalobkyňa sa v čl. II bode 1 zmluvy zaviazala v zmysle § 7 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z. zaplatiť advokátke za poskytnutú právnu pomoc podielovú odmenu vo výške 10 % zo sumy, ktorá bude žalobkyni vyplatená a v prípade priznania opakujúceho sa plnenia 10 % zo sumy určenej postupom uvedeným v § 10 ods. 3 cit. vyhl. Pre prípad uplatňovania nárokov žalobkyne súdnou cestou sa zmluvné strany v čl. II bode 2 zmluvy dohodli na kombinovanej odmene pozostávajúcej z uvedenej podielovej odmeny a tarifnej odmeny podľa § 10 a nasl. cit. vyhl. Žalobkyňa sa zaviazala zmluvnú odmenu, ako aj náhradu hotových výdavkov, náhradu za premeškaný čas a tarifnú odmenu zaplatiť advokátke do 15 dní od ukončenia právnej pomoci alebo obdržania vyúčtovania (čl. III zmluvy). Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že právna zástupkyňa žalobkyne vyúčtovala žalobkyni faktúrami č. 21/2008, č. 6/2009, č. 7/2010 a č. 22/2010 zmluvnú odmenu vo výške spolu vo výške 7.132,75 eur, ktorú jej aj žalobkyňa postupne uhradila. Z tejto sumy žalovaná dobrovoľne nahradila žalobkyni len zmluvnú odmenu vo výške 388,84 eur fakturovanú faktúrou č. 21/2008, ktorá nie je predmetom uplatneného nároku. Medzi účastníkmi zostala spornou len otázka, či žalobkyni vznikol voči žalovanej nárok na preplatenie tejto zmluvnej odmeny zaplatenej advokátke resp. či preplatenie zmluvnej odmeny možno považovať za nároky, ktoré je žalovaná povinná plniť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z. z. ako účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov. Súd prvého stupňa mal za to, že v prejednávanej veci žalobkyni nárok na preplatenie dohodnutej zmluvnej odmeny, ktorú vyplatila advokátke, nevznikol. V zmysle cit. ust. má totiž poisťovateľ povinnosť uhradiť poškodenému v zákonom stanovených prípadoch len účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov. Podľa súdu prvého stupňa pritom medzi takéto účelne vynaložené náklady nemožno zaradiť náklady spojené s uhradením zmluvnej (podielovej) odmeny právneho zástupcu, ktorá bola dohodnutá dobrovoľne na zmluvnom základe klienta a advokáta. Súd prvého stupňa zároveň poukázal na skutočnosť, že účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc. Nevyhnutné sú teda tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Podľa súdu prvého stupňa je cit. ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. vykladať tak, že má ísť o také účelne vynaložené náklady, ktoré žalobkyňa vynaložila pri uplatňovaní nárokov z poistnej udalosti (resp. musela ich vynaložiť, aby dosiahla poistné plnenie). Zmluvná podielová odmena však bola dohodnutá tak, že nárok na ňu advokátke vznikne až po reálnom vyplatení poistnej sumy žalobkyni. Tieto náklady teda žalobkyňa nemusela resp. nebola povinná vynaložiť na uplatňovanie svojich práv, ale robila tak dobrovoľne na základe zmluvného vzťahu s advokátkou, a to až po riadnom uspokojení svojich nárokov žalovanou. Preto podľa súdu prvého stupňa v tomto prípade nemožno hovoriť o nákladoch účelne vynaložených pri uplatňovaní nárokov z poistného plnenia voči žalovanej, ale o dobrovoľnej zmluvnej povinnosti medzi žalobkyňou a advokátkou počítanej z reálne vyplatených súm od žalovanej. Žalobkyňa teda tieto náklady nevynaložila v čase súdnych konaní, ale až po ich právoplatnom skončení, t. j. po tom, čo sa domohla poistného plnenia. Plnenie žalovanej nezáviselo od vynaloženia týchto nákladov. Nejde preto o účelne vynaložené náklady, ale o dobrovoľne vynaložené náklady žalobkyne. Súd prvého stupňa taktiež prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa bola takmer vo všetkých súdnych konaniach úspešná a v týchto konaniach jej bola riadne priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny. Zároveň sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z. z. sa vzťahuje len (resp. spravidla) na situáciu mimosúdneho prerokovania nárokov, bez uplatnenia nároku na súde, nakoľko ak dôjde k uplatňovaniu nárokov súdnou cestou v súdnom konaní, o takýchto účelne vynaložených nákladoch rozhoduje priamo súd v rámci rozhodovania o trovách konania. Nakoľko nárok žalobkyne má charakter zmluvnej (podielovej) odmeny na základe zmluvy o právnej pomoci podľa § 7 vyhl. č. 655/2004 Z. z., súd prvého stupňa sa rovnako ako odporca domnieval, že žalobkyni nevzniká nárok súčasne na vyplatenie tarifnej aj zmluvnej podielovej odmeny, a takýto nárok nemožno súčasne priznať. Dohodnutú zmluvnú odmenu teda nepovažoval ani za účelne vynaložené náklady, ani za náklady vynaložené pri uplatňovaní nárokov z poistného plnenia resp. za náklady nevyhnutné k dosiahnutiu poistného plnenia, ale za dobrovoľne vynaložené náklady po vyplatení poistného plnenia. O náhrade trov konania žalovanej súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko si však žalovaná, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy nevznikli, súd prvého stupňa jej ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal jej náhradu trov konania. Pre prípad, že by odvolací súd jej odvolaniu nevyhovel, žiadala, aby odvolací súd rozhodol o pripustení dovolania, nakoľko ide o otázku zásadného právneho významu. Opakovane podotkla, že uplatnený nárok oprela o ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala na viacero smerníc Rady (č. 72/166/EHS, č. 90/232/EHS, č. 2000/26/ES, č. 73/239/EHS a č. 88/357/ EHS) a vytýkala súdu prvého stupňa, že neprihliadol na zásady z nich vyplývajúce, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou. V zmysle uvedených smerníc sa úpravou povinného poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel okrem iného vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví pokrývalo zodpovednosť za ujmu spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča, vyplývajúcu z prevádzky vozidla a aby bolo poškodeným osobám zaručené poskytnutie poistného plnenia. Poškodenou osobou sa pritom rozumie akákoľvek osoba oprávnená na náhradu (odškodné), pokiaľ ide o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú motorovým vozidlom. Žalobkyňa mala za to, že vzhľadom na skutočnosť, že má priamy nárok na plnenie voči poisťovateľovi, je v postavení spotrebiteľa, a preto ak by aj zákon pripúšťal rôzny výklad, bolo potrebné postupovať podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. a v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv uplatniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Vytýkala súdu prvého stupňa, že pochybil, keď jej nároky neposúdil v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z., ktoré garantuje poškodeným, že im budú uhradené všetky účelne vynaložené náklady pri uplatňovaní ich nárokov v prípade, ak si poisťovateľ (žalovaná) nesplní povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 tohto zákona. V prejednávanej veci pritom žalovaná porušila všetky povinnosti vyplývajúce jej z ust. § 11 ods. 6 cit. zák. Podľa žalobkyne nie je rozhodujúce z akého dôvodu náklady právneho zastúpenia pri uplatňovaní nárokov vznikli (či išlo o zmluvnú, podielovú, tarifnú alebo inú odmenu). Podstatné je len to, že boli účelne vynaložené. Za účelne vynaložené náklady považovala na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý účelnosť stotožnil s nevyhnutnosťou, náklady potrebne vynaložené na to, aby jej bolo vyplatené alebo priznané to, čo jej podľa zákona patrí. Zdôraznila, že pre nečinnosť a postup žalovanej v rozpore s právnymi predpismi si musela uplatniť svoje nároky v súdnom konaní a pre nedostatok právnych vedomostí bola nútená dať sa zastupovať advokátom. Zmluvnú odmenu advokátky viazala na podiel vyplatenej náhrady z dôvodu, že výška väčšiny uplatnených nárokov závisela od znaleckého posudku prípadne iných okolností a úvahy. Pochybenie súdu prvého stupňa podľa žalobkyne spočíva aj v aplikácii vyhl. č. 655/2004 Z. z. na uplatnený nárok. Súd prvého stupňa nesprávne zamieňa pojmy podielová odmena a účelne vynaložené náklady. Žalobkyňa si neuplatňovala žiadny druh odmeny, ale účelne vynaložené náklady pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody, pričom čas kedy mali byť náklady advokátke vyplatené nie je podstatný. Jediným kritériom mala byť účelnosť nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 381/2001 Z. z. nerozlišuje či ide o náklady vynaložené pri vedení súdneho sporu alebo mimosúdneho konania, výklad súdu prvého stupňa že za účelne vynaložené náklady sa nepovažujú náklady, ktoré žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni pri vedení sporu nad rámec tarifnej odmeny, nemá oporu v zákone. Účelnosť vynaložených nákladov zdôvodňovala aj zložitosťou uplatnených nárokov, ktoré boli zložité aj pre žalovanú ako špecializovanú inštitúciu ako aj pre súd prvého stupňa, a preto bolo nielen účelné, ale aj nevyhnutné, aby sa dala zastupovať advokátom. Vo svojom odvolaní žalobkyňa ďalej poukázala na tvrdenie súdu prvého stupňa, že zmluvnú odmenu nemusela, dokonca nebola povinná, vynaložiť na uplatnenie svojich práv, ale robila tak dobrovoľne na základe zmluvného vzťahu s advokátkou, pretože túto odmenu platila až po uspokojení jej nárokov z poistného plnenia. Takýto právny záver považovala za diskrimináciu poškodených, ktorí sa nie vlastným zavinením dostali do zložitej situácie, nemajú finančné prostriedky a sami nie sú schopní vymáhať svoje nároky bez právnej pomoci. Súd prvého stupňa podľa žalobkyne opomenul, že bez súdneho sporu, ktorému predchádzala dohoda s jej právnou zástupkyňou, by od žalovanej nič nevymohla, nakoľko si sama nevedela uplatniť a vypočítať svoje nároky. V závere podotkla, že je v rozpore so zmyslom a účelom zákona a z právneho predpisu nevyplýva, že by náklady na právne zastúpenie mohla popri dohodnutej zmluvnej alebo kombinovanej odmene uplatňovať len ak dôjde k mimosúdnemu prerokovaniu nárokov. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacej námietke žalobkyne, že vzhľadom na jej postavenie spotrebiteľa mal súd postupovať podľa § 54 ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv je potrebné uplatniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Odvolací súd má za to, že cit. ust. nemožno v prejednávanej právnej veci aplikovať, nakoľko predmet konania sa netýka plnenia zo žiadnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou. Ide o posúdenie nároku žalobkyne v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. na zaplatenie žalovanej sumy z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nároku na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou. Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvého stupňa pochybil, keď jej nároky neposúdil v súlade s § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa pri posudzovaní nároku žalobkyne vychádzal z cit. ust. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku žalobkyni uplatňovaný nárok nepriznal, neznamená sama osebe porušenie cit. ust. V zmysle tohto ust. je totiž poisťovateľ (žalovaná) povinný nahradiť poškodenému (žalobkyňa) uplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa tohto zákona, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. Žalobkyni teda podľa tohto ust. nevzniklo právo na náhradu všetkých nákladov spojených s právnym zastúpením, ale len tých, ktoré boli účelne vynaložené pri uplatňovaní jej nárokov. Sama žalobkyňa vo svojom odvolaní uvádza, že rozhodujúca je účelnosť vynaložených nákladov. Ak súd prvého stupňa v prejednávanej veci dospel k záveru, že náklady vynaložené žalobkyňou na právne zastúpenie neboli účelné, a preto jej ich náhradu nepriznal, nepostupoval v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. Názor žalobkyne, že nie je rozhodujúce z akého dôvodu náklady právneho zastúpenia pri uplatňovaní nárokov vznikli, či išlo o zmluvnú, podielovú, tarifnú alebo inú odmenu, taktiež nie je podľa názoru odvolacieho súdu správny. Dôvod vzniku nákladov právneho zastúpenia totiž môže mať význam pri posudzovaní ich účelnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 18 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého právna zástupkyňa žalobkyne bola povinná upozorniť žalobkyňu pri rokovaní o zmluvnej odmene, že v konaní pred súdom jej môže byť priznaná iba náhrada trov podľa ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z. z. o tarifnej odmene. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že náklady vynaložené na trovy právneho zastúpenia na základe dohody žalobkyne s právnou zástupkyňou o podielovej odmene nad rámec tarifnej odmeny, nemožno považovať za účelne vynaložené. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď náhradu týchto nákladov žalobkyni nepriznal. Odvolací súd nepopiera právo žalobkyne dohodnúť sa s právnou zástupkyňou na odmene prevyšujúcej tarifnú odmenu, žalobkyňa však pri takejto dohode musí počítať s tým, že aj v prípade úspechu v súdnom konaní bude musieť právnej zástupkyni uhradiť trovy právneho zastúpenia presahujúce tarifnú odmenu z vlastných prostriedkov. V zmysle uvedeného je nedôvodná aj odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvého stupňa nesprávne zamieňa pojmy podielová odmena a účelne vynaložené náklady. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvého stupňa tieto pojmy stotožňoval resp. že by používal jeden namiesto druhého. Súd prvého stupňa len rovnako ako odvolací súd mal za to, že podielovú odmenu uhradenú žalobkyňou právnej zástupkyni nemožno v zmysle vyššie uvedeného považovať za účelne vynaložené náklady na právne zastúpenie podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. Odvolací súd považoval za právne bezvýznamnú aj odvolaciu námietku žalobkyne, že výklad súdu prvého stupňa, že za účelne vynaložené náklady sa nepovažujú náklady, ktoré žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni pri vedení sporu nad rámec tarifnej odmeny, nemá oporu v zákone. Ako bolo vyššie uvedené v súdnom konaní možno účastníkovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia len podľa ust. vyhl. č. 655/2004 Z. z. o tarifnej odmene (§ 18 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 151 ods. 5 O.s.p.). Za účelne vynaložené náklady na právne zastúpenie v priebehu súdneho konania možno teda považovať len náklady do výšky tarifnej odmeny. Zmluvná odmena dojednaná medzi žalobkyňou a advokátkou sa môže vzťahovať iba na právnu pomoc poskytnutú žalobkyni jej advokátkou pri domáhaní sa jej nárokov z poistenia škodcu voči poisťovni (žalovanej) mimo súdneho konania. Na zaplatenie týchto nárokov má žalobkyňa nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného a v prejednávanej veci jej žalovaná tieto trovy právneho zastúpenia vzniknuté pred začatím súdneho konania aj uhradila. Odvolací súd dodáva, že závery súdu prvého stupňa nemožno považovať ani za diskrimináciu poškodených, ktorí nemajú finančné prostriedky a bez právnej pomoci nie sú schopní vymáhať svoje nároky. Osoby, ktoré sú v materiálnej núdzi a nemôžu si z vlastných prostriedkov zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc sa totiž podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii môžu obrátiť na Centrum právnej pomoci. Nedostatok finančných prostriedkov žalobcu nemôže byť suplovaný priznaním náhrady vynaložených nákladov na trovy právneho zastúpenia, ktoré neboli účelne vynaložené. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že žalobkyni sa prostredníctvom svojho odvolania nepodarilo spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok spĺňa všetky požiadavky vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej a jeho odôvodnenie je aj dostatočne presvedčivé. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd návrhu žalobkyne na pripustenie dovolania nevyhovel, pretože má za to, že v prejednávanej veci nejde o žiadnu otázku zásadného právneho významu v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.