Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/643/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227965 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111227965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Z. G.Č., Z. XX, XXX XX H., občan SR, proti odporcovi: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C 138/2011 - 55 zo dňa 19. septembra 2012 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že odporca, ako vlastník a prenajímateľ predmetného bytu na Jakobyho ulici 14 v Košiciach, neodpredal celý byt do vlastníctva navrhovateľa ako jeho výlučného nájomcu, ale neoprávnene previedol na jeho exmanželku D. G., ktorá nebola nájomcom tohto bytu. Keďže navrhovateľ v žalobe označil ako žalovaný subjekt Ministerstvo hospodárstva SR a nie štát (Slovenskú republiku) zastúpený týmto ministerstvom (pričom ide o dva rozdielne právne subjekty, každý so samostatnou právnou subjektivitou), je zrejmé, že takto označený subjekt nie je nositeľom povinnosti uhradiť navrhovateľovi škodu a teda nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom, vzhľadom k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, súd nevykonal ďalšie dokazovanie, nakoľko by to nebolo hospodárne, ako sa aj už nezaoberal existenciou/neexistenciou jednotlivých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody a žalobný návrh zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v tomto konaní. Zároveň uviedol, že za škodu spôsobenú navrhovateľovi neoprávneným odpredajom bytu jeho exmanželke nesie zodpovednosť nielen štát ale aj samotný navrhovateľ, ktorý svojim konaním dostatočne nechránil svoje práva (prevenčná povinnosť), ale účelovo sa spoliehal, že v budúcnosti tento aj ním vyvolaný "stav" odvráti tým, že si bude voči štátu (resp. odporcovi) nárokovať náhradu škody. Navrhovateľ teda nikdy nevyužil možnosť podať žalobu o nahradenie prejavu vôle, nikdy nežaloval neplatnosť zmluvy o prevode bytu na jeho exmanželku a v minulosti neinicioval konanie o dodatočnej likvidácii majetku štátneho podniku Košický magnezit, čím teda navrhovateľ sám prispel ku vzniku škody, ktorej náhrady sa domáhal v tomto konaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže v konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatňoval, ani mu trovy konania v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, pretože súd nerozhodoval o merite veci, postupoval formalistický a neprípustne z hľadiska materiálneho právneho štátu. V konaní bolo dostatočne preukázané, že inú voľbu, ako uzavrieť pre navrhovateľa nevýhodnú zmluvu o prevode bytu nemal a to titulom reálnej hrozby, stratu polovice bytu. Neplatnosť zmluvy o prevode nežaloval z dôvodu, že takýto spor v minulosti prebehol spolu so sporom o vypratanie bytu, ktorý trval 8 rokov. V obidvoch prípadoch bol úspešný a história by sa iba opakovala. Navrhuje odvolaciemu súdu prehodnotiť rozsudok v intenciách žalovaného návrhu. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozsudku a zotrváva iba v rovine citovaného charakteru. Z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny. V prejednávanej veci z ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci. Jednou zo základných podmienok konania je civilno-procesná subjektivita, ktorej predpokladom je hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosť podľa hmotného práva. Ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, je potencionálnym subjektom práva povinnosti. Aby sa však stal subjektom určitého konkrétneho oprávnenia, nositeľom povinnosti, je potrebné právne relevantné správanie, t. j. také správanie subjektu, s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo povinnosti, a je potrebné s týmito subjektmi konať. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď sa prioritne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie v tomto konaní. Správne tiež postupoval, keď žalobný návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keďže odporca - Ministerstvo hospodárstva v konaní o náhrade škody nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uvedený nedostatok bránil prvostupňovému, ako aj odvolaciemu súdu vec meritórne prejednať. Bez významu je snaha navrhovateľa spochybniť záver súdu prvého stupňa tým, že považuje rozhodnutie za formalistické, postupom ktorým bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Skutočnosť, že sa navrhovateľ nestotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvého stupňa jeho vlastnými len preto, že nezodpovedajú predstavám navrhovateľa o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam. Súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný odporca si trovy odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, preto odvolací súd mu ich nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.