Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/109/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111238091 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111238091.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. E., nar. X. X. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, V. R.. Č.. X/A, B., dieťa rodičov: matka - F.. Ľ. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. Č.. XX, toho času bytom K. R.. Č.. XX, B., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., IČO: 36 836 460, Špitálska ul. č. 10, Bratislava, otec - B. E., nar. X. X. XXXX, bytom Q. R.. Č.. XXXX/X, K., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, Vajnorská ul. č. 47, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. júla 2013, č. k. 38P/68/2013 - 461, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zakázať styk otca s maloletou do právoplatného skončenia konania o zákaz styku otca s dieťaťom a o návrhu otca na zmenu zverenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 veta prvá, § 75 ods. 4, 8, 9 O. s. p. a vecne tým, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný s poukazom na skutočnosť, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, z dôvodu ktorého je nevyhnutné zohľadniť každú konkrétnu situáciu a osobitné okolnosti prípadu, nakoľko nemôže byť automatickým následkom určitých skutočností, napríklad odmietaním osoby toho rodiča zo strany dieťaťa, ktoré nie je bližšie špecifikované, resp. relevantnosť dôvodov tohto odmietania nie je riadne a dostatočne preukázaná. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zákaz styku rodiča s dieťaťom nemôže byť postavené iba na konštatovaní, že je to v „záujme dieťaťa“, nakoľko na posúdenie skutočností, na základe ktorých má súd rozhodnúť, je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, aby bolo možné spoľahlivo zistiť, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je skutočne a výhradne v záujme dieťaťa a nie v záujme rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do opatery. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že otec maloletej je už na výkone svojich rodičovských práv a povinností fakticky obmedzený tým, že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky, t. j. otec sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej nevykonáva s tým, že vo veci samej prebieha konanie, v ktorom súd pristúpi k vykonaniu riadneho a potrebného dokazovania na preukázanie všetkých skutočností, potrebných pre rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností je vždy následkom zavineného správania sa rodiča, z ktorého je možné vyvodiť, že výchova dieťaťa je ohrozená, avšak toto zavinené správanie rodiča, musí byť vždy preukázané objektívnymi skutočnosťami a nesmie sa zakladať iba na subjektívnom posúdení účastníkov konania, resp. tretích osôb. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva množstvo skutočností, na ktoré rodičia poukazujú a zdôvodňujú nimi svoje tvrdenia a návrhy, pričom na ich potvrdenie alebo vyvrátenie je potrebné vykonať náležité dokazovanie, ktoré však v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zároveň uviedol, že vo veci doposiaľ žiadne dokazovanie vykonané nebolo, okrem listín založených do súdneho spisu oboma rodičmi a šetrením kolízneho opatrovníka, nebol vykonaný ani výsluch maloletej, z dôvodu ktorého zakázať styk otca s maloletou formou predbežného opatrenia a rozhodnutie oprieť iba o doposiaľ známe skutočnosti bez ich aspoň čiastočného preukázania, by bolo nedôvodné a viedlo by iba ďalšiemu vyostreniu vzťahov medzi rodičmi dieťaťa. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) a podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Poukázala na skutočnosť, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia postačuje, ak navrhovateľ osvedčí svoj nárok a tvrdené skutočnosti, pričom súd vykonáva dokazovanie v užšom rozsahu, v akom ho vykonáva v konaní o veci samej s tým, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil názor maloletej O., ktorá dňa 21. 6. 2012 poslala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v B. a dňa 29. 6. 2012 na Okresný súd Bratislava V svoj návrh na zákaz styku otca s ňou a to napriek tomu, že z ust. § 100 ods. 3 O. s. p., § 43 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd je povinný venovať náležitú pozornosť názoru maloletého dieťaťa, ak zodpovedá jeho veku a rozumovej vyspelosti. Nesúhlasila s tvrdením prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že je potrebné prihliadnuť na to, že sa vedie riadne konanie vo veci samej, v ktorom súd pristúpi k vykonaniu riadneho dokazovania na preukázanie všetkých skutočností potrebných pre rozhodnutie, nakoľko situácia v slovenskou súdnictve napovedá, že cesta k meritórnemu rozhodnutiu potrvá mesiace, ak nie roky a za tento čas bude musieť maloletá absolvovať pravidelné a nechcené návštevy u otca, za asistencie ním privolanej polície, ktorý nie je ochotný pristúpiť k inému spôsobu riešenia vzniknutej situácie medzi ním a dcérou, ako k striktnému výkladu rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1. apríla 2009, sp. zn. 2P/23/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 9. 2009, sp. zn. 11CoP/148/2009. Uviedla, že otec situáciu rieši tým, že na stretnutia s maloletou berie pre maloletú a jej matku neznámych ľudí, údajne z Unicefu, zo samozvaného občianskeho združenia chrániaceho záujmy maloletých detí Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika a podobne, čo na maloletú vplýva ešte viac negatívne, pričom občianske združenie Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika konajúce prostredníctvom X.. P. K. telefonicky matku doslova nútili do stretnutia za účelom uzavretia dohody rodičov, absolútne ignorujúc prítomného právneho zástupcu matky. Poukázala na skutočnosť, že dňa 30. 6. 2013 maloletá napísala otcovi sms správu, že k nemu ísť nechce, nechce, aby na druhý deň prišiel a nechcela, aby jej kazil prázdniny, čo otec odmieta rešpektovať a stretnutia s dieťaťom sa domáha. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie. Jednou z podmienok na nariadenie predbežného opatrenia na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je, alebo má byť predmetom konania vo veci samej. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletého dieťaťa sa svojim návrhom vo veci samej domáha rozhodnutia, ktorým súd zakáže otcovi styk s maloletou a zároveň sa otec návrhom domáha zmeny zverenia maloletej. Matka maloletej podala dňa 28. 6. 2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd do právoplatného skončenia vo veci samej zakáže otcovi styk s dieťaťom. Pri nariadení predbežného opatrenia sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna ochrana účastníka požadujúceho predbežné opatrenie nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu. Z daného teda vyplýva, že výrok predbežného opatrenia nemôže byť zásadne totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, nakoľko takéto predbežné opatrenie by prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej a v dôsledku výroku takéhoto opatrenia by bol výrok meritórneho rozhodnutia nadbytočný. Výrok predbežného opatrenia teda nemôže byť totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, keďže právnou podstatou predbežného opatrenia je vytvoriť prechodnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania, pričom v danom prípade je výrok navrhovaného predbežného opatrenia zásadne totožný s výrokom návrhu vo veci samej, t. j. predmet zabezpečenia je identický s predmetom konania vo veci samej. Úspešné uplatnenie a teda nariadenie predbežného opatrenia, t. j. predbežná, resp. dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi konania vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery účastníkov, t. j. ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavú potrebu takejto dočasnej úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže táto je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavanej časti konania (nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže styk otca s dieťaťom), považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Ústava SR v článku 41 zaručuje právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Dieťaťu rovnako zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je preto potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva vychovávať dieťa je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá zákon o rodine. V posudzovanej veci sa matka návrhom vo veci samej domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd zakáže otcovi styk s maloletou, ktorá jej bola rozsudkom Okresného súdu v Galante zo dňa 16. apríla 2004, č. k. 11C/190/2003 - 36 zverená na čas po rozvode do výchovy a opatery a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 8. 000,- Sk (265, 55 eur) mesačne, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24. 6. 2004. Súd obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Zákon formuluje predpoklad obmedzenia alebo zákazu styku všeobecnou klauzulou „záujem dieťaťa“. Patria sem napr. prípady, kedy rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom života nevhodne vplýva na jeho výchovu, na jeho zdravotný a psychický vývoj a pod. Obmedzenie alebo zákaz styku s maloletým dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv, zúžením rodičovských práv, pokiaľ ide o časové rozpätie styku alebo jeho časové intervaly, prípadne určenie iných podmienok styku. Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením matky odôvodňujúcu potrebu nariadenia predbežného opatrenia tým, že situácia v slovenskom súdnictve napovedá, že cesta k meritórnemu rozhodnutiu potrvá mesiace, ak nie roky a preto nie je možné prihliadať pri nariadení predbežného opatrenia na skutočnosť, že vo veci samej sa vedie riadne konanie, v ktorom bude súd vykonávať potrebné dokazovanie, keďže odvolací súd považuje za potrebné dať matke do pozornosti, že zákonná úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi preferuje dohodu rodičov a až následné uplatňovanie rozhodovacej právomoci súdu o tejto otázke zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaných v čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Relatívna voľnosť pri formulovaní ustanovení o úprave styku rodičov s ich maloletými deťmi poskytuje dostatočný priestor rodičom, aby sa na styku so svojimi maloletými deťmi mohli dohodnúť podľa ich špecifických podmienok a záujmu. Súd prvého stupňa dospel napadnutým uznesením k správnemu právnemu záveru, že v danom štádiu konania v žiadnom prípade návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť nebolo možné, keďže bez náležite vykonaného dokazovania nie je možné otca dieťaťa z výkonu jeho rodičovských práv navrhovaným predbežným opatrením vylúčiť. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktorého odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) aj v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.