Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/468/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111238796 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111238796.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľky: X. P., Y.. P., K. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX O., zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: Y. P., K. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX O., zastúpený advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 25.06.2012, č.k. 1P/224/2011-276, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil povinnosť odporcu prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške XXX,- eur mesačne od 11.11.2011, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky od júla 2012. Zročné výživné za obdobie od 11.11.2011 do 30.06.2011 vo výške X.XXX,XX eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po XXX,XX eur, ktoré je povinný platiť spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky počnúc mesiacom júl 2012. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľky Fridrich Paľko, s.r.o., AK so sídlom Moyzesova 8, 821 08 Bratislava vo výške X.XXX,XX eur do troch dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne dôvodil ust. § 62, 63, 65 ods. 3, § 75 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým pomerom odporcu dospel k záveru, že odporca svoje príjmy z podnikateľskej činnosti súdu v zmysle citovaného ustanovenia § 63 Zákona o rodine nepreukázal, keď jeho dokladovaný príjem XXX,- eur mesačne ako plat zo spoločnosti nezodpovedá jeho bežným mesačným výdavkom, spolu s navrhovanou sumou výživného a ani jeho majetkovým pomerom. Na základe vykonaného dokazovania súd určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 350 eur, nakoľko to odôvodňujú oprávnené potreby navrhovateľky, ktorá je poslucháčkou vysokej školy a nie je schopná sama sa živiť, a zároveň uvedená výška výživného zodpovedá zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom odporcu ako podnikateľa, ktorý podnikateľskú činnosť vykonáva nepretržite od roku 1992. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania pozostávala z trov právneho zastúpenia v rámci konania pred súdom prvého stupňa. Navrhovateľka sa dala v konaní zastupovať právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., AK so sídlom Moyzesova 8, 821 08 Bratislava na základe plnomocenstva zo dňa 25.01.2012. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eur. Trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eur pozostávajú z vyčíslených úkonov právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keď tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci je XXX,XX eur vyčíslená zo substrátu X.XXX,XX eur, t.j. z hodnoty opakujúceho sa plnenia podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Tarifná odmena advokáta bola s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20% (XXXX,XX eur + XXX,XXX eur). Súd pri vyčíslení náhrady za právne zastúpenie navrhovateľky vychádzal z písomného vyúčtovania právnym zástupcom navrhovateľky, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume XXXX,XX eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky ním uplatnenú tarifnú odmenu za úkony právnej služby - rokovanie s protistranou 08.02.2012 a 25.06.2012 vo výške XXX,XX eur za každé rokovanie, nakoľko právny zástupca tieto rokovania ničím nepreukázal, nepredložil súdu písomný doklad o rokovaní s protistranou, datovaný a podpísaný obom stranami konania s uvedením dĺžky trvania rokovania, v súvislosti s čím súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky ani režijný paušál vo výške XX,XX eur za tieto dva úkony právnej služby. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca v časti uloženia povinnosti zaplatiť zročné výživné za obdobie od 11.11.2011 do 30.06.2012 vo výške X.XXX,XX eur v mesačných splátkach po XXX,XX eur a povinnosti zaplatiť navrhovateľke trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľky vo výške X.XXX,XX eur do troch dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku, dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, domáhajúc sa rozvrhnutia splátok zročného výživného na dvanásť mesiacov počnúc júlom 2012 a končiac júnom 2013, čo je predpokladané obdobie štúdia navrhovateľky, pričom jedna splátka tak bude predstavovať sumu vo výške XXX,XX eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky, t.j. spolu v sume XXX,XX eur a v časti trov konania tak, že navrhovateľka je povinná uhradiť odporcovi trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, alternatívne navrhol, aby odvolací súd o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, resp. navrhovateľ a odporca sú povinní nahradiť druhej strane trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu/v pomere, v akom boli v konaní úspešní. Poukázal na to, že už na pojednávaní žiadal súd, aby mu povolil zročné výživné uhrádzať v splátkach postupne, pretože nemá dostatok peňažných prostriedkov na uhradenie sumy formou jednorazovej platby. Poukázal tiež na skutočnosť, že prvostupňový súd napriek tomu, že dostatočne preveril jeho majetkové pomery a zabezpečil si podklady, nesprávne ich vyhodnotil, keď neprihliadol na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, dokonca zadĺženosť. Jeho nadštandardná životná úroveň bola deklarovaná výlučne v tvrdeniach navrhovateľky, ktorá čerpala zo skúseností spred dvoch a viac rokov, navrhovateľka svoje tvrdenia ničím nepreukázala a jeho nadštandardné majetkové pomery neboli preukázané ani vykonanými dôkazmi. Podľa názoru odporcu súd v napadnutom rozhodnutí výrok o splátkach neodôvodnil a nevysvetlil, prečo určil len tri splátky a z čoho vychádzal, keď splátky v takej výške nezodpovedajú jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. V súčasnosti nedisponuje finančnými prostriedkami, nedokáže navrhovateľke naraz, resp. v troch splátkach vyplatiť výživné, nachádza sa na hranici ekonomického úpadku a vzhľadom na doterajší neseriózny prístup navrhovateľky ako dcéry voči nemu je pravdepodobné, že v prípade omeškania s platbou sa nevyhne exekučnému konaniu. V časti trov konania poukázal na nesprávne právne posúdenie veci v rozsahu rozhodnutia o trovách konania, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť trovy konania, aj napriek tomu, že nedal dôvod na súdne konanie, sám nevedel a nemohol vedieť o svojej povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zohľadnil uvedené skutočnosti a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 220 O.s.p. zmenil. Naviac ak bol súd toho názoru, že má uhradiť trovy právneho zastúpenia v celom rozsahu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že mala navrhovateľka plný úspech vo veci, mal za to, že súd nesprávne právne vec posúdil a aplikoval nesprávne ustanovenie O.s.p., nakoľko sa navrhovateľka domáhala určenia výživného vo výške XXX,- eur mesačne, avšak súd návrhu vyhovel len čiastočne a určil predmetné výživné len vo výške XXX,- eur mesačne, navrhovateľka teda nemala plný úspech vo veci, ale len čiastočný a rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia tak porušilo právo na súdnu ochranu odporcu. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a priznal navrhovateľke trovy odvolacieho konania. Poukázala na to, že aj keď odporca v odvolaní uviedol, že rešpektuje svoju povinnosť prispievať na jej výživu, napriek tomu ku dňu podania vyjadrenia neuhradil ani jediné euro, a to ani riadne výživné ani zameškané výživné, napriek skutočnosti, že voči výroku o výške riadneho výživného nepodal ani odvolanie. Tvrdenie, že odporca si bude musieť na vyplácanie riadneho výživného vziať pôžičku označila za irelevantné, nakoľko ak by sa nestotožňoval s rozhodnutím súdu, podal by voči nemu odvolanie, čo však nespravil. Odporca uviedol, že nemá likvidné finančné prostriedky na mesačnú úhradu výživného, čo nie je ničím výnimočné, najmä v konaniach, kde povinný nemá žiadny pravidelný mesačný príjem, ale má majetok vysokej hodnoty, alebo povinný má množstvo výdavkov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, alebo sa povinný dobrovoľne vzdá lepšieho zamestnania, alebo príjmu či majetkového prospechu. Skutočnosť, že odporca odvolanie voči tejto časti rozsudku nepodal, potvrdzuje správnosť výroku o výške výživného a premisy, na ktorej súd založil svoje rozhodnutie, teda že odporca v konaní dôveryhodne nepreukázal svoje príjmy a majetkové pomery. Mala za to, že odporca sa do omeškania s platením výživného dostal z vlastnej viny. Odporca mal vedomosť o tom, že pokračuje v štúdiu, študentkou bola nepretržite v dennej forme, o štúdiu sa odporca preukázateľne a nepochybne dozvedel, keď mu bola doručená žaloba. Napriek tomu, že počas konania sa oboznámil aj s potvrdením o návšteve školy, k plateniu výživného v akejkoľvek výške nepristúpil. Svoju vyživovaciu povinnosť si nepretržite neplní už od septembra 2010, teda celkom 24 mesiacov. V návrhu na platenie zameškaného výživného v splátkach neuviedol žiadne rozhodujúce okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o splátkach. Ďalej uviedla, že ak si odporca neplní určenú vyživovaciu povinnosť, prípadné domáhanie sa núteného výkonu judikovanej povinnosti, nie je možné považovať za neserióznosť, ale za riadne uplatnenie práva. Názor odporcu, že považuje za správne určenie splátok na 12 mesiacov po XXX,XX eura nijako nepodložil dôkazmi, či objektívnymi okolnosťami a dokola rôznymi spôsobmi konštatuje, že pôvodná výška sa mu zdá privysoká. Ak by príjem odporcu skutočne bol len XXX,- eur mesačne, nebol by schopný uhradiť splátku výživného ani v ním navrhovanej sume, preto je zrejmé, že odporca ohľadne svojich možností opätovne zavádza. Nesúhlasila ani s tvrdením odporcu, že nijako nezapríčinil podanie žaloby, ani svojim konaním nedal dôvod na súdne konanie, a preto má byť jemu priznaná náhrada trov konania. Odporca tým, že napriek vedomosti o existencii a trvaní vyživovacej povinnosti voči nej si túto povinnosť neplnil, dal dôvod na podanie návrhu. Každé oddialenie uplatnenia nároku na súde znamená pre ňu stratu nároku na výživné za skoršie obdobie. Naviac poukázala na to, že odvolanie nebolo zrejme podané oprávnenou osobou a má byť v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuté, nakoľko v označení účastníkov na prvej strane odvolania je ako právny zástupca odporcu označená spoločnosť Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., za ktorú koná JUDr. Jozef Palla. Na poslednej strane však nie je podpísaný JUDr. Palla, ani druhý štatutárny zástupca uvedenej spoločnosti JUDr. Ing. Peter Pacalaj, ale Q.. Q. K., ktorá však nie je štatuárnym orgánom spoločnosti. Uplatnila si trovy odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom ( maloletým aj plnoletým ) upravujú ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zák. o rodine, ktoré zároveň určujú kritériá rozhodné pre určovanie výšky výživného. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopnosti a možnosti rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t. j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsahu, ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami, t. j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, to znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb u dieťaťa, t. j. jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t. j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne. V danej veci sa súd prvého stupňa uvedenými zákonnými ustanoveniami dôsledne riadil, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i potrebné zisťovanie odôvodnených potrieb plnoletej dcéry na jednej strane a schopností, možností a majetkových pomerov odporcu, otca navrhovateľky na strane druhej. Skutkový stav zistený súdom prvého stupňa sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania. Na tomto základe je nesporné, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke naďalej trvá, nakoľko táto sa sústavne pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom na vysokej škole a nie je teda schopná sama si uhrádzať náklady na svoje potreby. Navrhovateľka v čase rozhodovania navštevovala druhý stupeň vysokoškolského štúdia Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, v študijnom programe Manažment cestovného ruchu, popri štúdiu brigádnicky pracovala, aby čiastočne pokryla svoje výdavky, pričom na jej výživu prispieva aj jej matka. Od rozvodu rodičov žije v spoločnej domácnosti v 4-izbovom byte na Š. T. B. O. s matkou a bratom. Mesačné výdavky navrhovateľky pozostávajú z: bývanie (nájomné, elektrika, SIPO, internet, KT) XXX,- eur na osobu; oblečenie (topánky, tenisky, doplnky) XXX,- eur; škola, šport, kultúra, voľný čas, mobil, eletričenka, relax XXX,- eur; strava XXX,- eur; drogéria, výživové doplnky XX,- eur a ostatné (tonery, doplnky izby, posteľná bielizeň, uteráky a pod.) XX,- eur. Pri určovaní bežného a zročného výživného, a následného výpočtu mesačných splátok, súd prvého stupňa na strane odporcu na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že odporca svoje príjmy z podnikateľskej činnosti súdu v zmysle citovaného ustanovenia § 63 Zákona o rodine nepreukázal, keď jeho dokladovaný príjem XXX,- eur mesačne, ako plat zo spoločnosti, nezodpovedá jeho bežným mesačným výdavkom, spolu s navrhovanou sumou výživného a ani jeho majetkovým pomerom, a pokiaľ za tohto skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky vo výške XXX,- eur, zročné výživné za obdobie od 11.11.2011 do 30.06.2012 vo výške XXXX,- eur povolil odporcovi splácať po XXX,XX eur mesačne, aby zročné výživné bolo zaplatené do 3 mesiacov, je jeho rozhodnutie vecne správne. Vychádzajúc z uvedeného aj podľa názoru odvolacieho súdu je určené výživné primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca navrhovateľky, keď každý z rodičov, t.j. aj otec je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu a je tiež povinný venovať svoje sily a schopnosti na plnenie si tejto povinnosti tak, aby táto bola v súlade s potrebami a záujmami dieťaťa. Vo vzťahu k odporcom deklarovaného príjmu XXX,- eur mesačne, ako platu zo spoločnosti, odvolací súd poukazuje na to, že pri určovaní výšky výživného súd neberie ohľad iba na skutočné príjmy rodičov, ale berie do úvahy aj zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré závisia od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, schopností a taktiež je rozhodujúce, či tu je skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality zárobku a nie zásada tzv. fakticity zárobku. Čo sa týka výšky splátok zročného výživného, odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, nakoľko rozhodnutie o výživnom je predbežne vykonateľné a odporca ku dňu podania odvolania, resp. aj vyjadrenia navrhovateľky neuhradil výživné ani len sčasti. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu v časti trov konania, odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a aplikoval nesprávne ustanovenie O.s.p., keď vzhľadom na iba čiastočný úspech navrhovateľky pri uplatnenom výživnom XXX € mesačne a priznanom výživnom vo výške 350 € mesačne mal na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať ust. § 143 O.s.p., resp. § 142 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd je toho názoru, že prvostupňový súd postupoval správne a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní spravidla v spore uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou náhrady trov konania vyčíslenou v napadnutom rozhodnutí a na konkrétny spôsob i celkovú sumu odkazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa. Čo sa týka poukázania navrhovateľky na možnosť, že odvolanie zrejme nebolo podané oprávnenou osobou a má byť v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuté, odvolací súd udáva, že v spise sa nachádza substitučné plnomocenstvo zo dňa 25.06.2012 pre Mgr. Miroslavu Novákovú / č.l. 255/ a plnomocenstvo odporcu pre jeho právneho zástupcu /č.l. 55, 56/, v ktorom sa uvádza, že splnomocnený právny zástupca je oprávnený v uvedenej veci konať bez obmedzenia, a okrem iného že poveruje a splnomocňuje pre všetky jednotlivé úkony v danej veci koncipientov ako aj spolupracujúcich advokátov spoločnosti Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., medzi ktorými sa nachádza aj Q.. Q. K., O. U.. S. X, XXX XX I.. S poukazom na uvedené odvolací súd, plne sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil (§ 219 os. 1, 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľka majúca plný úspech v odvolacom konaní, si síce právo na náhradu trov odvolacieho konania v podanom odvolaní uplatnila, avšak v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu požadovanú náhradu trov nevyčíslila ( § 151 ods. 1, 2 O.s.p. ). V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu ( § 156 ods. 3 O.s.p. ) a v súlade s ust. § 21 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom priadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.