Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/602/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111242665 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111242665.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N.. T. K., bytom XX. H. X, X. X., proti odporcom: 1/ T. G., bytom J. XXXX/XX, X., 2/ L. U., H..U.., J. XX, X., 3/ Y.. Y. G., bytom O. XX, X. X., 4/ T. G., bytom O. XX, X. X., o zaplatenie 53.110,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 3/ a 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. augusta 2013, č. k. 4C 33/2012-51, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zastavil súd prvého stupňa konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa 15.12.2011, ktorým sa domáhal od odporcov zaplatenia 53.110,27 eur s príslušenstvom z titulu nevrátenej pôžičky v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2007. Vo výroku napadnutého uznesenia tiež vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a Daňový úrad X. X. upravil, aby po právoplatnosti rozhodnutia vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 3.154,70 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. a vecne tým, že navrhovateľ zobral pred začatím konania o veci samej podaním, doručeným súdu dňa 25.07.2013, svoj návrh v celom rozsahu späť, a žiadal konanie zastaviť, čomu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi podľa ust. § 11 ods. 3 a 4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie odporcovia 3/ a 4/, ktorí uznesenie prvostupňového súdu napadli v časti výroku o zastavení konania, a žiadali ho vo vzťahu k nim zrušiť a pokračovať v konaní. Žiadali tiež, aby súd prvého stupňa pokračoval o ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a navrhovateľovi predbežným opatrením zakázal nakladať so zálohom a záložnou zmluvou pred vynesením rozsudku súdu. Navrhli, aby následne prvostupňový súd rozsudkom rozhodol, že pohľadávka navrhovateľa je voči nim ako ručiteľom i záložcom premlčaná, a že navrhovateľ je povinný im vydať výmaznú listinu na vymazanie zálohu z katastra nehnuteľností. Uviedli, že sa odvolaním domáhajú práva na spravodlivý proces, a návrhom na predbežné opatrenie sa utiekajú do ochrany súdu pred traumatizujúcim tlakom zo strany navrhovateľa. Predpokladajú, že ak im bude ochrana odopretá, navrhovateľ zopakuje svoju žalobu voči nim ako odporcom na súde v Banskej Bystrici, a dlh bude od nich vymáhať. Mali tiež za to, že napadnuté uznesenie umožní navrhovateľovi scudziť záloh napriek tomu, že jeho pohľadávka je voči nim premlčaná. Obom načrtnutým scenárom môže zabrániť podľa ich názoru len pokračovanie tohto konania. Vyjadrili sa tiež k žalovanej pohľadávke a jej navyšovaní o úroky. Navrhovateľ odvolanie nepodal, a k odvolaniu odporcov 3/ a 4/ sa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 3/ a 4/ nie je dôvodné. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu sa oboznámil s predloženým spisom a zistil, že navrhovateľ doručil súdu prvého stupňa dňa 15.12.2011 žalobu, ktorou sa pôvodne od odporcu 1/ domáhal zaplatenia 53.110,27 eur s príslušenstvom dôvodiac tým, že odporca 1/ mu pôžičku vo výške 53.110,27 eur, ktorú mu poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2007, nevrátil, hoci sa ju zaviazal vrátiť do 15.12.2007. Na návrh navrhovateľa pripustil prvostupňový súd uznesením č.k. 4C 33/2012-24 zo dňa 17.01.2013 do konania ďalších účastníkov, a to odporcov 2/, 3/ a 4/. Pred otvorením pojednávania vo veci samej zobral navrhovateľ podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.07.2013, svoj návrh v plnom rozsahu späť. Prvostupňový súd následne napadnutým uznesením konanie z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil. Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. Odvolací súd konštatuje, že odporcovia 3/ a 4/ napadli uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania výlučne v časti zastavenia konania voči nim, čo zistil z podaných odvolaní a odvolacích návrhov. Preskúmal preto rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej zastavujúcej časti, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania je vecne správne, a preto ho potvrdil. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení navrhovateľa ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Ide o tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania. V danom prípade zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu výslovne a bez akýchkoľvek pochybností späť, čím prejavil svoju vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Nakoľko tak urobil pred otvorením pojednávania, stanovisko odporcov k späťvzatiu návrhu nebolo potrebné zisťovať, a to s poukazom na ust. § 96 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého je späťvzatie návrhu účinné bez ďalšieho vždy, ak k nemu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Z uvedeného dôvodu potom nemožno ani vyhovieť nesúhlasu odporcov 3/ a 4/ so zastavením konania a ich žiadosti o pokračovanie v ňom, keďže ich súhlas k zastaveniu konania nebol potrebný. Občiansky súdny poriadok ukladá v ust. § 96 ods. 3 v prípade späťvzatia návrhu pred otvorením pojednávania obligatórne rozhodnúť o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu, z čoho vyplýva, že súd neskúma pohnútky navrhovateľa, ktoré ho viedli k späťvzatiu, ani možné stanovisko odporcov, a konanie v zákonom určenej lehote zastaví. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v zmysle citovaného ustanovenia, a o zastavení konania rozhodol v súlade so zákonom (O.s.p.). Záverom už len uvádza, že odporcovia 3/ a 4/ môžu v prípade, že sa chcú domôcť nejakého súdneho rozhodnutia voči navrhovateľovi, podať návrh na začatie konania alebo na nariadenie predbežného opatrenia, pričom v takom spore budú disponovať svojimi návrhmi oni sami. Donútiť navrhovateľa, aby pokračoval v konaní, ak zobral pred otvorením pojednávania svoj návrh späť, nie je v tomto prípade možné ani ich nesúhlasom so zastavením konania, ani rozhodnutím súdu. So zreteľom na uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.