Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/320/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111243468 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111243468.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: G. K. R.. R. K..S.., P. XX, L., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Annou Ščepkovou, Saratovská 2/A, Bratislava, proti odporcovi: E.. E. J., bytom N.. XX. C. XX, L., o zaplatenie 2.134,06 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 12C 110/2012-58 zo dňa 20.03.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 99,10 eur náhradu trov odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 20.03.2013 odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.134,06 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 06.07.2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 128,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 464,46 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe podaného návrhu navrhovateľa, ktorý si uplatnil voči odporcovi, ako správca domu na H. XX Y. L. nárok na zaplatenie sumy 2.134,06 eur s prísl. z dôvodu, že dňa 31.05.2012 vyúčtoval odporcovi, ako vlastníkovi bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp.č. XXXX na H. XX Y. L. náklady na poskytnuté služby za rok 2011 s nedoplatkom vo výške 2.134,06 eur a odporca vyúčtovanie prevzal dňa 05.06.2012, ale túto sumu navrhovateľovi nezaplatil. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe LV č. XXXX, kat. úz. J., okres L. Y. a tiež mal preukázané, že správu domovej nehnuteľnosti, ktorej sa byt vo vlastníctve odporcu nachádza, vykonáva na základe Zmluvy o výkone správy č. X/XXXX zo dňa 26.06.2009 navrhovateľ. Podľa čl. II bod 1 Zmluvy o výkone správy č. X/ XXXX sa navrhovateľ zaviazal zabezpečiť pre vlastníkov v bytovom dome na H. XX správu predmetného domu a služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov, údržbu a opravy domu spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva a pozemku v rozsahu za podmienok dojednaných touto zmluvou. Podľa bodu 2 tohto článku sa vlastníci zaviazali, že zabezpečenie dojednanej správy, služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, údržby a opravy spoločných častí zariadenia a príslušenstva domu a pozemku zaplatia navrhovateľovi finančnú odplatu v dojednanej výške. Podľa čl. IX bod 3 predmetnej zmluvy, navrhovateľ po ukončení kalendárneho roka vyhotoví do 31. mája vyúčtovanie skutočných nákladov a preddavkových platieb za služby za uplynulý kalendárny rok. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní nedoplatok z vyúčtovania uhradiť správcovi v lehote do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Súd mal preukázané, že vyúčtovaním za rok 2011 zo dňa 31.05.2012 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náklady za poskytnuté služby za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 s nedoplatkom vo výške 2.134,06 eur, ktoré vyúčtovanie bolo odporcovi doručené dňa 05.06.2012. Súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, keď navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náklady za poskytnuté služby za rok 2011 nedoplatkom, ktoré odporca prevzal, ale nedoplatok vo výške 2.134,06 nezaplatil. Odporca sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, a preto súd podľa § 517 ods. Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 06.07.2012, teda po uplynutí 30 dňovej lehoty splatnosti upravenej v čl. IX bod 3 Zmluvy z vyúčtovaného nedoplatku doručeného odporcovi dňa 05.06.2012 a uložil povinnosť odporcovi zaplatiť úroky od 06.07.2012. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 128,- eur a trovy právneho zastúpenia 464,46 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za päť úkonov právnej služby s tým, že podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť trovy konania právnej zástupkyni navrhovateľa. Proti rozsudku podal odvolanie odporca podaním zo dňa 09.05.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 16.05.2013 a v ktorom uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu a podáva proti rozsudku zo dňa 20.03.2013 odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že na nariadenom pojednávaní predloží doklady o úhrade pohľadávky, k čomu ako dôkaz uvádza výsluch žalovaného, teda jeho výpoveď. V odvolaní ďalej odporca uviedol, že vzhľadom na predmet veci a mieru jej závažnosti považuje za potrebné, aby sa na pojednávaní zúčastnil a nesúhlasí s rozhodnutím veci bez jeho účasti, čím by mu bola odopretá možnosť konať pred súdom. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 03.06.2013, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že si uplatňuje trovy konania v sume 99,10 eur, ktoré vyčíslil v písomnom vyjadrení. V podanom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ tvrdil, že podané odvolanie je nedôvodné, pretože odporca v odvolaní uviedol tie isté tvrdenia, ktoré už skôr prezentoval v odpore proti platobnému rozkazu, že na pojednávaní predloží doklady o úhrade pohľadávky a nesúhlasí s prejednaním veci bez jeho účasti, čím by mu bola odobratá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že účastníci boli na pojednávanie riadne predvolaní a splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa sa na pojednávanie dostavila, ale odporca napriek tomu, že prevzal predvolanie sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.03.2013. Súd preto správne postupoval, keď prejednal vec v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru navrhovateľa odporca pred súdom prvého stupňa neuviedol také tvrdenia ani nenavrhol vykonať žiadne také dôkazy, pre ktoré by bola nevyhnutná jeho osobná účasť na pojednávaní pre správne rozhodnutie vo veci. Odporca navrhol vykonať dokazovanie len výsluchom odporcu, len na preukázanie svojho tvrdenia, že pohľadávka voči navrhovateľovi neexistuje, ako uviedol v odpore, ale ani prípadný výsluch odporcu by nemohol byť relevantným dôkazným prostriedkom na preukázanie tvrdenej skutočnosti, že navrhovateľom uplatnený dlh uhradil, čo by bolo potrebné preukázať listinnými dôkazmi - výpismi z bankového účtu, výpoveďou svedkov a pod., čo odporca nepreukázal. Dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o úhrade dlhu znáša odporca v hmotnoprávnom postavení dlžníka a navrhovateľ nie je povinný preukazovať, že sa niečo nestalo a že odporca nezaplatil dlh, ale práve odporca by pre dosiahnutie úspechu v spore musel uniesť dôkazné bremeno tvrdené o skutočnosti, že svoj dlh zaplatil, čo doteraz nepreukázal. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zistil neprítomnosť odporcu na pojednávaní dňa 20.03.2013 a v prípade, že by len z dôvodu neprítomnosti odporcu odročil pojednávanie a vec neprejednal bolo by porušené právo navrhovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože zo zákonnej úpravy jasne vyplýva, že odročenie pojednávania je možné len z dôležitých dôvodov a návrh na odročenie pojednávania musí spĺňať predpísané obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 119 O.s.p. Rozhodnutie súdu prvého stupňa a samotný postup v konaní považuje navrhovateľ za vecne správny. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci na základe podaného návrhu navrhovateľa vydal platobný rozkaz dňa 13.02.2012, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť uplatnenú sumu spolu s príslušenstvom a proti ktorému odporca podal odpor podaný na pošte dňa 15.03.2012 a doručený súdu dňa 19.03.2012 s tým, že platobný rozkaz bol odporcovi doručený dňa 01.03.2012. V podanom odpore odporca tvrdil, že neeviduje voči navrhovateľovi žiadny záväzok ani dlh a požadovanú peňažnú sumu už zaplatil, a preto uplatnená pohľadávka žalobcu voči žalovanému neexistuje. Na nariadenom pojednávaní predloží doklady o úhrade pohľadávky. Vzhľadom na predmet veci a mieru jej závažnosti žalovaný považuje za potrebné, aby sa na pojednávaní zúčastnil a nesúhlasil s rozhodnutím veci bez jeho účasti, čím by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a žiadal žalobu zamietnuť. K podanému odporu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 16.04.2012, ktorý považuje odpor za nedôvodný, pretože v priebehu rokov 2011 a 2012 odporca uskutočnil jedinú platbu, a to dňa 01.07.2011 v sume 1.000,- eur, ktorá bola započítaná na najstarší dlh odporcu, vrátane nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010, ktorú skutočnosť navrhovateľ uviedol už v návrhu a predmetná platba bola zahrnutá už v prehľade úhrad odporcu za rok 2011, ktorý bol k návrhu pripojený. Navrhovateľ nemal vedomosť, že by v jeho prospech bola zo strany odporcu poukázaná od 01.07.2011 iná platba a predložil prehľad úhrad odporcu za rok 2011 a aj za obdobie od januára 2012 do marca 2012. Súd prvého stupňa nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 20.03.2013, na ktoré predvolal účastníkov konania a odporcovi bolo predvolanie doručené dňa 21.02.2013 a zároveň mu bolo doručené poučenie o procesných právach a povinnostiach, pričom odvolací súd poukazuje na to, že odporca bol poučený aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že súd je povinný okrem veci podľa ods. 2 poučiť účastníkov konania, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada a skutočnosti a dôkazy uplatnené sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.03.2013 vyplýva, že odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané dňom 21.02.2013, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.03.2013 ďalej vyplýva, že súd poskytol poučenie účastníkom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba právnická, alebo fyzická splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. Právo na súdnu ochranu okrem Ústavy SR (čl. 46, 21), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok v ust. § 1 O.s.p ustanovuje, že povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby vec bola spravodlivo a rýchlo prejednaná bez zbytočných prieťahov a súčasne, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinný. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p Občiansky súdny poriadok bližšie upravuje postup súdu v nadväznosti na požiadavku uskutočnenia pojednávania, a to v reakcii na činnosť, resp. nečinnosť účastníkov konania. Je v ňom vyjadrený princíp arbitrárneho poriadku - princíp, podľa ktorého súd vedie konanie tak, aby vydal meritórne rozhodnutie aj bez súčinnosti účastníkov. V prípade, ak účastník z dôležitého dôvodu požiada o odročenie pojednávania, súd pojednávanie odročí; ak však účastník konania nepožiada o odročenie pojednávania, resp. ak dôvod, ktorý uvádza pre odročenie pojednávania súd nepovažuje za dôležitý a v prípade, ak sa účastník z pojednávania ospravedlní a netrvá na svojej účasti na pojednávaní, súd pokračuje v konaní a môže rozhodnúť vo veci, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Pokiaľ súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy považoval skutkový stav za dostatočne zistený (odporca svoje tvrdenie o tom, že dlh zaplatil doteraz nepreukázal) a vo veci na pojednávaní aj rozhodol, neporušil tým žiadnu svoju povinnosť, naopak postupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku za rešpektovania procesných zásad (zásada hospodárnosti konania, zásada arbitrárneho poriadku a zásada oficiality). V procese dokazovania (§ 120 O.s.p.) vo všeobecnosti platí, že účastník konania má povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na toho účastníka, v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná, teda aby ju súd uznal za pravdivú. V prejednávanej veci navrhovateľ preukázal svoje tvrdenie o dôvodnosti uplatneného nároku predloženými písomnými dokladmi, ktoré sa nachádzajú v spise. Odporca svoje tvrdenie o tom, že dlžnú sumu navrhovateľovi zaplatiť nepreukázal, a to ani v podanom odpore proti platobnému rozkazu a ani v súvislosti s prejednaním veci na pojednávaní, keď sa na pojednávanie nedostavil, ale nepredložil ani o svojom tvrdení dostatočné písomné dôkazy, na základe ktorých by súd návrh zamietol, ako žiadal vo svojich písomných vyjadreniach. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu a rozhodol na základe písomných dokladov založených v spise, z ktorých jednoznačne vyplýva nárok navrhovateľa. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd poučil účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Podľa § 10 ods. 1 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so Zmluvou o spoločenstve alebo so Zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa čl. IX bod 3 Zmluvy o výkone správy č. 1/2009 zo dňa 26.06.2009, správca po ukončení kalendárneho roka vyhotoví do 31. mája vyúčtovanie skutočných nákladov a preddavkových platieb za služby za uplynulý kalendárny rok. Podľa čl. IX bod 3 tejto zmluvy, vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní nedoplatok z vyúčtovania uhradiť správcovi v lehote do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že vyúčtovaním zo dňa 31.05.2012 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za rok 2011 náklady za poskytnuté služby súvisiace s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2012 s nedoplatkom vo výške 2.134,06 eur, ktoré vyúčtovanie bolo odporcovi doručené dňa 05.06.2012. Odporca v priebehu konania tvrdil, že nemá žiaden dlh voči navrhovateľovi a všetky platby a pohľadávky navrhovateľa sú vysporiadané a uhradené, o čom predloží aj doklad. Odporca v priebehu konania takýto doklad nepredložil a tak neuniesol dôkazné bremeno s tým, že podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bol pred rozhodnutím vo veci a pred skončením dokazovania poučený, že všetky dôkazy musí predložiť do rozhodnutia súdu, pretože na dôkazy odvolací súd už nemôže prihliadnuť s výnimkou § 205a O.s.p. Odporca však ani v odvolacom konaní do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci nepreukázal svoje tvrdenie, že všetky platby a pohľadávky voči navrhovateľovi uhradil a najmä, že uhradil navrhovateľovi uplatnenú sumu 2.134,06 eur, ktorá vyplýva z vyúčtovania, ktoré vyhotovil navrhovateľ ako správca na základe Zmluvy o výkone správy uzavretej s odporcom v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 2.134,06 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 06.07.2012 podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p, keď navrhovateľ bol v konaní pred súdom prvého stupňa úspešný a preto má právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorému uložil súd povinnosť zaplatiť trovy konania 128,- eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia 464,46 eur. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p a úspešnému navrhovateľovi odvolací súd priznal trovy konania, a to tak, ako boli vyčíslené v písomnom podaní zo dňa 03.06.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v zmysle § 10 ods. 1 tejto vyhlášky v sume 91,29 eur zo sumy 2.134,06 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 7,81 eur, spolu v sume 99,10 eur tak, ako boli vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p, je odporca povinný zaplatiť trovy konania právnej zástupkyni navrhovateľa, ktorá úspešného navrhovateľa v tomto konaní zastupovala. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.