Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/192/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112206021 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112206021.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o M. L., G.. XX.XX.XXXX, za dobu maloletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Ľ.F. L., K. K., Š. XX, a otec - M. P., K. C., O.U. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P 16/2012-96 zo dňa 21.11.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 11CoP 192/2013-119 IČS: 111206021 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o Mariána Liptáka, nar. 29.07.1995, za dobu maloletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Ľudmila Liptáková, bytom Bratislava, Špitálska 49, a otec - Marián Ragulský, bytom Košice, Prešovská 53, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P 16/2012-96 zo dňa 21.11.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l: Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť na vtedy maloletého M., G.. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € na sumu XXX € mesačne od 01.05.2011, ktoré uložil otcovi platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2011 do 30.11.2012 spolu vo výške X.XXX € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX,XX € mesačne, ktoré je povinný platiť spolu s bežným výživným k rukám matky, pod stratou výhody splátok od decembra 2012. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto zmenil výrok rozsudku Obvodného súdu v Košiciach, č.k. Nc 1156/95-22 zo dňa 14.10.1996 v časti výživného na maloletého. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že od poslednej doby, kedy bolo určované výživné došlo k podstatnej zmene pomerov, či už na strane vtedy maloletého M.. Prišlo k rastu životných nákladov. Od roku 1996 tento vzrast je výrazný. Otec v konaní nepreukázal, že si aktívne hľadá prácu, podľa názoru súdu prvého stupňa je otec v produktívnom veku, žije vo veľkom meste, kde je množstvo pracovných príležitostí, aspoň dočasného charakteru. K otázke prostriedkov získaných prácou v zahraničí sa otec vyjadril rozporuplne, keď tvrdil, že zarábal minimálnu mzdu a žiadne prostriedky nezískal a neskôr tvrdil, že z úspor získaných prácou v zahraničí opravil rodinný dom, v ktorom žije. Súd prvého stupňa vychádzal z preukázaných výdavkov na M., zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pričom v danom prípade prihliadol aj na skutočnosť, že matka sa o M. osobne stará, otec sa s ním stretáva sporadicky a v tomto smere mu ďalšie náklady spojené so starostlivosťou nevznikajú. Otec nezabezpečuje potreby dieťaťa nad rámec výživného. Súd prvého stupňa považoval za primeranú sumu XXX € mesačne, od 01.05.2011. Vo zvyšku návrh matky zamietol, keď mal preukázané, že súčasné pomery otca nedovoľujú platiť výživné vo výške XXX €. Zročné výživné povolil splácať súd prvého stupňa podľa § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec Mariána. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa. Namietal, že syn nepredložil žiadne potvrdenie o návšteve školy, výdavky na syna sú nadsadené. On nemá možnosť nájsť si prácu, takto stanovené výživné je pre neho likvidačné. Súd by mal nariadiť podnikateľom aby sa o neho viac zaujímali, má odpracovaných XX rokov, avšak nevie si v súčasnosti nájsť prácu. Taktiež nemohol predvídať, že sa dostane do takej situácie, keď mal úspory z práce v Q. a tieto použil na opravu rodinného domu. Poukázal na to, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Priložila k vyjadreniu potvrdenie o návšteve školy M. pre rok 2012-2013. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Poukázal na vyjadrenia otca, ktoré považuje za účelové. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho prvoradou povinnosťou, ktorú si je povinný plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Na skutočnosť, že otec je nezamestnaný odvolací súd prihliadnuť nemohol, pretože bez príjmu môže byť len taká osoba, ktorá nemá vyživovacie povinnosti. Odvolací súd prihliadol i na skutočnosť, že doposiaľ platil otec výživné v minimálnom rozsahu, z ktorého nebolo možné zabezpečiť žiadne potreby maloletého. Taktiež naposledy bola určovaná vyživovacia povinnosť v roku 1996, otec sa o syna vôbec nezaujíma a nad rámec výživného mu nič neposkytuje. Otec v konaní ani nepreukázal, že si aktívne hľadá prácu a odvolací súd nemohol ani prihliadnuť na skutočnosť, že poberá dávky v hmotnej núdzi, keďže pre posudzovanie vyživovacej povinnosti rodiča, k oprávnenému dieťaťu sú stanovené iné kritériá, ako pre stanovenie dávky v hmotnej núdzi. Zároveň odvolací súd kladie otázku z čoho otec pokrýva svoje potreby, keď má len dávku v hmotnej núdzi a predtým nepoberal ani túto dávku a dlhodobo nepracoval. Neopodstatnená je aj námietka otca, že M. nechodí do školy, keď k vyjadreniu k odvolaniu bolo priložené potvrdenie o návšteve školy za rok 2012-2013. Odvolací súd zároveň upozorňuje, že takto stanovené výživné bolo určené skôr v dolnej hranici, pričom celú ťarchu vyživovacej povinnosti doposiaľ znášala matka, otec nemôže sústavným poukazovaním na svoje zlé majetkové pomery presúvať vyživovaciu povinnosť na matku. Výživné je zákonnou povinnosťou každého rodiča a je zákonným právom každého dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.