Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoPr/2/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112210771 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112210771.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky: A.Á. M., I. A. XX, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská národná galéria, so sídlom Riečna 1, Bratislava, IČO: 00 164 712, zastúpeného Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom v Bratislave, Na Vŕšku č. 12 o zaplatenie 3.747,- € s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 6 Cpr 2/2012-130 zo dňa 30.októbra 2012 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 178,68€ na účet Mgr. Ivana Petkova, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky ktorým sa domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 3.747,-€ s príslušenstvom titulom doplatenia osobného príplatku. Zároveň prvostupňový súd zaviazal navrhovateľku k povinnosti zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu: Advokátskej kancelárie Peter Kotvan, s.r.o. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 713,86,-€ a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním vo veci zistil, že dňa 15.2.2010 uzavrela navrhovateľka s odporcom pracovnú zmluvu na pozíciu mzdová účtovníčka a to na dobu určitú do 15.2.2011, pričom jej patril tarifný plat 535,50,-€ a osobný príplatok 200,-€. V zmysle organizačnej štruktúry odporcu patrila pod Úsek ekonomiky a prevádzky, oddelenie ekonomiky, personalistiky a správy majetku. Od 1.6.2010 jej bol osobný príplatok zvýšený na 300,-€. Po 15.2.2011 sa pracovný pomer navrhovateľky zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. Odporca listom z 22.6.2010 oznámil zamestnancom, že z dôvodu jeho zlej ekonomickej situácie bude odobratý osobný príplatok všetkým zamestnancom počnúc mesiacom júl do odvolania a opatrenie bude prehodnotené v septembri 2010 a za júl a august 2010 nevyplatil zamestnancom osobné príplatky. Od 1.9.2010 bol navrhovateľke osobný príplatok znížený na 240,-€ a od 1.10.2010 sa dohodou o zmene pracovnej zmluvy dohodla s odporcom, že bude vykonávať zdvojenú funkciu mzdový účtovník, personalista a osobný príplatok jej bol zvýšený na 514,50,-€. Listom odporcu z 8.9.2011 tento oznámil, že od 8.9.2011 prechádza agenda personalistiky a mzdovej účtárne priamo pod riadiacu kompetenciu generálnej riaditeľky a to do konca septembra 2011. V zmysle organizačnej zmeny odporcu č. 1/2011 bolo od 1.10.2011 zrušené na Úseku ekonomiky a prevádzky miesto mzdového účtovníka, personalistu a zriadené boli samostatné miesta mzdového účtovníka a personalistu. Listom z 20.9.2011 odporca navrhovateľku upozornil na porušenie pracovnej disciplíny porušením pracovných povinností, keďže v týždni od 30.8. do 2.9.2011 nepredložila generálnej riaditeľke pracovné zmluvy a osobné zložky zamestnankýň Ing. Müllerovej a Ing. Šnircovej a 8.9.2011 neprevzala oznámenie o dočasnom prechode agendy personalistiky a mzdovej účtárne pod riadiacu kompetenciu generálnej riaditeľky. Zároveň jej odporca oznámil, že vzhľadom na uvedené skutočnosti jej bude odobraté osobné ohodnotenie, ktoré je nenárokovateľnou zložkou mzdy. Na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 29.9.2011 (v dohode je pisárskou chybou uvedený dátum 29.9.2010) navrhovateľka od 1.10.2011 vykonávala funkciu mzdového účtovníka. Zaradením zamestnanca do platovej triedy z 29.9.2011 odporca navrhovateľke od 1.9.2011 stanovil funkčný plat 535,50,-€ a osobný príplatok vo výške 0,-€. Dňa 12.12.2011 podala navrhovateľka odporcovi výpoveď s tým, že jej pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby dňom 29.2.2012. Prvostupňový súd poukázal nato, že navrhovateľka v konaní argumentovala, že osobný príplatok nemožno odobrať, ani znížiť bez toho, aby bolo preukázané nesplnenie podmienok, za ktorých bol priznaný a tiež poukázala na formálny nedostatok odobratia osobného príplatku, ktorý nebol odobratý na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Odporca na obranu uviedol, že odobratie osobného príplatku je možné aj z dôvodu zlej ekonomickej situácie a aj z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a závisí len od vôle zamestnávateľa, pričom keďže o odobratí osobného príplatku navrhovateľke rozhodovala priamo generálna riaditeľka, ktorá je sama vedúcim zamestnancom, písomný návrh je subsumovaný v jej rozhodnutí, ktorým bol navrhovateľke odňatý osobný príplatok. Po posúdení veci po právnej stránke svoje rozhodnutie ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. a/ a e/, ods. 4,7,§ 10 ods. 1, 2, § 27 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, bodom 2.2.1 Organizačného poriadku odporcu, čl. II, IV Pracovného poriadku odporcu prvostupňový súd dospel k záveru, že osobný príplatok je fakultatívnou zložkou platu plne závislou od vôle zamestnávateľa, keď jeho priznanie, zníženie a odobratie je plne v kompetencii zamestnávateľa, pričom tento príplatok sa nestáva priznaním automaticky nárokovateľným po celú dobu trvania pracovného pomeru, keďže zákon č. 553/2003 Z.z. v § 10 ods. 2 nestanovuje podmienky jeho odobratia alebo zníženia, ani viazanosť na dôvody priznania. Osobný príplatok je v určenej výške z uvedeného dôvodu nárokovateľný na vyplatenie len počas trvania jeho priznania v tejto výške, nie v prípade jeho odobratia, resp. zníženia. Len na margo navrhovateľkou prezentovaného rozhodnutia NS ČR 21Cdo 5447/2007 súd uviedol, že z jeho obsahu (str. 4 rozhodnutia) vyplýva, že príslušný český právny predpis aplikovaný v uvedenom prípade ustanovoval podmienky na odobratie príplatku, a preto uvedenú situáciu nie je možné považovať za zhodnú so situáciou navrhovateľky v tomto konaní. Súd k argumentácii navrhovateľky len podotýka, že už pri nástupe do zamestnania bol navrhovateľke priznaný osobný príplatok 200,-€ a to aj keď táto ešte nepreukázala mimoriadne schopnosti v zmysle § 10 z.č. 553/2003 Z.z. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že generálna riaditeľka je vedúcim zamestnancom a štatutárom zamestnávateľa v zmysle vyššie cit. ustanovení Organizačného a Pracovného poriadku odporcu a preto dospel k záveru, že generálna riaditeľka mala ako vedúci zamestnanec a aj štatutár odporcu oprávnenie rozhodnúť o odňatí osobného príplatku aj bez písomného návrhu najbližšieho nadriadeného navrhovateľky a takéto jej rozhodnutie nezakladá neplatnosť takéhoto rozhodnutia. Súd tiež skonštatoval, že v zhode s právnou praxou (napr. uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 119/2012-23) priznanie, odňatie alebo zníženie osobného príplatku ako fakultatívnej zložky platu zo strany zamestnávateľa závisí najmä od jeho ekonomickej situácie, a preto ho tento v súlade so svojimi ekonomickými možnosťami môže upravovať, resp. odňať. Odňatie osobného príplatku alebo jeho zníženie tiež môže byť viazané na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo v tomto prípade konštatované odporcom v jeho liste z 20.9.2011 a čo napokon umožňoval aj vyššie uvedený bod 3.5 Pracovného poriadku. Zároveň súd k uplatnenému návrhu dodáva, že z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka po dohode od 1.10.2011 zmenila pracovné zaradenie, keď opätovne vykonávala už len funkciu mzdovej účtovníčky a nie je povinnosťou zamestnávateľa jej v prípade zmeny zaradenia osobný príplatok priznať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že k odňatiu osobného príplatku k jej tarifnému platu za obdobie júl - august 2010 a za september 2011 až február 2012, ako aj k jeho zníženiu za september 2010 došlo zo strany odporcu neoprávnene a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 553/2003 Z.z. a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspešnosti v konaní a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 713,86,- € a to za: 4 úkony á 141.09,-€, za prípravu a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom dňa 24.4.2012, písomné podanie na súd dňa 30.4.2012, účasť na pojednávaní dňa 2.10.2012 a 30.10.2012 + režijný paušál 4 x 7,63 + 4 x 20% DPH (podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, že odporca ako zamestnávateľ, jej počas pracovného pomeru osobný príplatok viackrát menil. O priznaní osobného príplatku podľa Zákona o odmeňovaní zamestnancov jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Účelom osobného príplatku je ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností. Odporca s účinnosťou od 1.6.2010 zvýšil navrhovateľke osobný príplatok na sumu 300,-€ a následne však už dňa 22.6.2010 odporca písomne oznámil všetkým zamestnancom SNG odobratie osobného príplatku z dôvodu zlej ekonomickej situácie odporcu. Mala zato, že zníženie, resp. odobratie osobného príplatku zamestnancovi vzhľadom k vyhodnoteniu ekonomických možností zamestnávateľa, nie je hľadiskom pre priznanie, resp. odobratie osobného príplatku, ktorý by bol uvedený v Zákone o odmeňovaní zamestnancov. O skutočnosti, že ekonomická situácia u odporcu nebola až taká zlá svedčí skutočnosť, že nielen jej, ale aj ďalším zamestnancom bola vyplatená odmena, ktorú právny zástupca odporcu charakterizoval ako kompenzáciu odobratých osobných príplatkov za rok 2010. Vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že odporca ju listom zo dňa 20.9.2011 písomne upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že nepredložila generálnej riaditeľke odporcu pracovného zmluvy dvoch zamestnancov. Predmetné pracovné zmluvy ale nemohla predložiť, nakoľko sa nenachádzali v osobnej zložke zamestnancov a v čase ich prijímania a vyhotovovania pracovných zmlúv nepracovala na pracovnej pozícii personalista, takže pracovné zmluvy nepripravovala. Druhým dôvodom údajného porušenia pracovnej disciplíny z jej strany malo byť neprevzatie oznámenia generálnej riaditeľky odporcu o dočasnom prechode agendy personalistiky a mzdovej učtárne priamo pod riadiacu kompetenciu generálnej riaditeľky. Uvedeným oznámením odporcu nedošlo k zmene organizačného poriadku SNG, v súlade s ktorým oddelenie ekonomiky, personalistiky a správy majetku patrí pod úsek ekonomiky a prevádzky a jediným cieľom predmetného oznámenia bolo nové stanovenie funkčného platu bez osobného príplatku nielen jej, ale aj ďalším zamestnancom odporcu, ktorý generálna riaditeľka odporcu chcela, a aj zrealizovala bez súhlasu nadriadeného zamestnanca navrhovateľky - riaditeľa úseku ekonomiky a prevádzky. Dňa 29.9.2011 odporca vyhotovil dokument s názvom zaradenia zamestnanca do platovej triedy, pričom s účinnosťou od 1.9.2011 jej stanovil odporca funkčný plat v zložení: tarifný plat 535,50 €, osobný príplatok 0 €. Odobratie osobného príplatku od 1.9.2011 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny je nedôvodné, nakoľko odporca jej žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie pracovnej disciplíny a aj v tomto prípade odporca nedodržal formálny zákonný postup pri znižovaní, resp. odoberaní osobného príplatku, pretože rozhodla sama generálna riaditeľka odporcu, bez vyjadrenia príslušného nadriadeného zamestnanca navrhovateľky. V odôvodnení rozhodnutia sa súd stotožnil s obranou odporcu, že Zákon o odmeňovaní zamestnancov v § 10 ods. 2 nestanovuje podmienky odobratia osobného príplatku alebo jeho zníženia, ani viazanosť na dôvody priznania. V prípade, ak by sa aplikoval výklad § 10 ods. 2 Zákona o odmeňovaní zamestnancov spôsobom, ktorý používa odporca, zamestnanci odmeňovaní v zmysle daného právneho predpisu by nemali žiadnu právnu istotu o tom, že im osobný príplatok zamestnávateľ neodoberie hocikedy, aj bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, a to aj napriek skutočnosti, že dosahujú výborné pracovné výsledky, resp. vykonávajú prácu nad rámec pracovných povinností, takže vlastne môže dôjsť k situácii, že zamestnanec nebude vedieť aký plat za vykonanú prácu v danom, resp. nasledujúcom mesiaci mu bude vyplatený. Žiadny štátny orgán nemôže konať svojvoľne a na základe voľnej úvahy, ale vždy tak, aby boli zachované práva a právom chránené záujmy fyzickej osoby, vrátane práva na legitímne očakávanie a predvídateľnosť práva, vychádzajú z článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Ak zákon stanovuje, že návrh na zníženie alebo odobratie osobného príplatku podáva vedúci zamestnanec, je zrejmé, že musí existovať návrh a jeho odsúhlasenie, teda dva samostatné úkony, ktoré v prejednávanom prípade neexistovali, v dôsledku čoho postup odporcu nemôže požívať právnu ochranu. Písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 25.1.2013 navrhovateľka doplnila svoje odvolanie v ktorom uviedla,, že na pojednávaní konanom dňa 2.10.2012 právny zástupca odporcu uviedol, že prvé odobratie osobného príplatku bolo prijaté na porade, kde boli prítomní všetci vedúci zamestnanci, a že toto rozhodnutie sa malo prehodnocovať. Po prehodnotení na konci roka boli vyplácané zamestnancom kompenzačné odmeny a to práve preto, že im boli na čas odobraté osobné príplatky. Navrhovateľka dostala odmenu 3.004 €. Na pojednávaní dňa 30.10.2012 na záver právny zástupca odporcu žiadal súd o zohľadnenie odmeny, ktorá bola navrhovateľke vyplatená vo výške 3.004 €. Dňa 2.7.2012 odporca podal ako navrhovateľ návrh na Okresný súd Bratislava III proti p. Gažiovej, v tomto prípade ako odporkyni o zaplatenie 3.004 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal nato, že dodržal všetky predpoklady ustanovené zákonom o odmeňovaní zamestnancov pri odobratí resp. znížení osobného príplatku navrhovateľky. Osobný príplatok je fakultatívnou, čiže nenárokovateľnou zložkou funkčného platu. Zamestnávateľ je oprávnený rozhodnúť o priznaní osobného príplatku, ako aj o úplnom odobratí priznaného osobného príplatku na základe vlastného rozhodnutia. Zákon o odmeňovaní zamestnancov nestanovuje akú konkrétnu formu má mať rozhodnutie o priznaní, zvýšení, znížení či odobraní osobného príplatku. Podľa jeho názoru boli splnené všetky formálne požiadavky, ktoré vyžaduje zákon o odmeňovaní zamestnancov v súvislosti so znížením či odobratím osobného príplatku. Generálny riaditeľ je štatutárnym orgánom SNG a ako štatutárny orgán je podľa č. 2 Pracovného poriadku SNG vedúcim zamestnancom, a preto je oprávnený robiť aj písomný návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie či odobratie osobného príplatku. Nakoľko je generálny riaditeľ štatutárnym orgánom a zároveň vedúcim zamestnancom, mal zato, že rozhodnutie generálneho riaditeľa SNG, ktorým prizná, zvýši, zníži alebo odoberie osobný príplatok subsumuje aj predloženie návrhu, tak ako to vyžaduje zákon o odmeňovaní zamestnancov. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky proti rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Navrhovateľka sa svojho nároku domáhala titulom ustanovenia § 10 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý upravuje osobný príplatok. Z odseku 1 citovaného ustanovenia vyplýva, že zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g/. Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. O priznaní osobného príplatku podľa ods. 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Osobný príplatok je nenárokovateľnou zložkou platu. Je súčasťou funkčného platu zamestnanca a uvádza sa v oznámení o výške a zložení funkčného platu zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi oznámenie o výške a zložení funkčného platu (§ 4 ods. 7 zák. č. 553/2003 Z. z.) okrem iného aj pri každej úprave funkčného platu. Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi výšku osobného príplatku a uvedie ju v oznámení o výške a zložení funkčného platu zamestnanca, je povinný takto určený osobný príplatok zamestnancovi aj vyplácať. Znížiť, resp. odobrať osobný príplatok môže zamestnávateľ zamestnancovi len na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca, a takto upravený osobný príplatok musí znovu uviesť zamestnancovi v oznámení o výške a zložení funkčného platu. Každá zmena osobného príplatku zamestnanca musí byť vykonaná prostredníctvom oznámenia o výške a zložení funkčného platu tohto zamestnanca. Prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. v dostatočnom rozsahu. Ako už bolo uvedené vyššie odvolací súd zastáva názor, že je v kompetencii zamestnávateľa rozhodnúť o tom, či prizná svojmu zamestnancovi osobný príplatok alebo mu ho odníme, ak je dodržaný postup v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z. t.j. 1./ ak je tu písomný návrh vedúceho zamestnanca; 2./ upravený osobný príplatok musí znovu uviesť zamestnancovi v oznámení o výške a zložení funkčného platu; 3./ každá zmena osobného príplatku zamestnanca musí byť vykonaná prostredníctvom oznámenia o výške a zložení funkčného platu tohto zamestnanca; čo v danom prípade bolo jednoznačne zo strany zamestnávateľa dodržané. Prvostupňový súd o návrhu rozhodol vecne správne, keď ho zamietol v celom rozsahu keď rovnako správne vyhodnotil, že generálna riaditeľka, je v zmysle čl. II Pracovného poriadku vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ako to má na mysle ustanovenie § 10 ods. 2 citovaného zákona, a preto mala právo rozhodnúť o odňatí osobného príplatku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v tejto časti aj patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v tejto časti v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V plnom rozsahu sú nedôvodné námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní spočívajúce v tom, že nebol dôvod na odňatie osobného príplatku, lebo ekonomická situácia odporcu nebola až taká zlá a že z jej strany nebol porušená pracovná disciplína. Podľa vyššie uvedeného názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový súd nad rámec skúmania podmienok pre odňatie osobného príplatku, ktoré vyhodnotil správne v danej veci naviac zaoberal aj obranou navrhovateľky, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/2012 a čl. IV Pracovného poriadku skúmal, či dôvodom na odňatie osobného príspevku môže byť aj zlá ekonomická situácia, resp. porušenie pracovnej disciplíny, keď uvedené ale nemá vplyv na správne závery súdu prvého stupňa, keď skúmanie týchto dôvodov je právne irelevantné. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal argumentami navrhovateľky, keď tieto námietky nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní vo výške 178,68€, ktoré zaviazal navrhovateľku s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 5.2.2013, keď odmena advokáta za úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 141,09 €. Odmena potom aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 148,90 € / 141,09 € + + 1 x 7,81 € režijný paušál /, pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 29,78 € /148,90 € x 20%/. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.