Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/418/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216196 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112216196.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: M. M., nar. XX. X. XXXX, bytom P. X.. Č.. XXXX/X, N., zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. mája 2013, č. k. 24C/111/2012 - 40, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal náhrady škody vo výške 2. 266, 36 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10. 720 eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Galanta tým, že konanie vedené na tomto súde pod sp. zn. 5C/70/2010, v ktorom si uplatnil nárok na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenie, tento súd uznesením zo dňa 20. 7. 2010, č. k. 5C/70/2010 - 79 zastavil, vec postúpil Z. A. a Krajský súd v Trnave dané uznesenie súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 26. 7. 2011, č. k. 9Co/287/2010 - 150 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že postupom prvostupňového súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom tým, že v rozpore s platnou úpravou dospel Okresný súd Galanta k záveru, že nie je oprávnený konať a preto nebol dôvod konanie pred súdom prvého stupňa v tejto veci zastaviť, z čoho vyplýva nesprávny postup súdu prvého stupňa tým, že jeho rozhodnutie nemalo oporu v právnom poriadku a vydal uznesenie, ktoré spôsobilo stagnáciu konania 13 mesiacov a zasiahlo do práv navrhovateľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a vecne tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu zo strany Okresného súdu Galanta, z dôvodu ktorého do úvahy neprichádza ani splnenie ďalšieho zákonného predpokladu na náhradu škody, ktorým je príčinná súvislosť medzi navrhovateľom uplatnenou výškou škody a nesprávnym úradným postupom príslušného orgánu verejnej moci. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti a nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov". Poukázal na skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok neupravuje lehotu, v ktorej bol súd v danom prípade povinný vec rozhodnúť a v namietanom konaní nedošlo ani k zbytočným prieťahom v konaní, pod ktorými treba v súdnom konaní rozumieť nečinnosť, prípadne aj neefektívnu činnosť súdu, trvajúcu určitú dobu, ktorá je neprimeraná povahe veci a konkrétnym okolnostiam prípadu, nakoľko navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 10. 3. 2010, uznesenie o zastavení konania č. k. 5C/70/2010 - 79 Okresný súd Galanta vydal dňa 20. 7. 2010 a po doručení odvolania navrhovateľa dňa 6. 8. 2010 predložil vec odvolaciemu súdu, z čoho vyplýva, že zo strany uvedeného súdu nedošlo k nečinnosti, ktorá by spôsobovala prieťahy v predmetnom konaní. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že v danom prípade sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že Okresný súd Galanta vydal uznesenie napriek tomu, že jeho rozhodnutie nemalo oporu v právnom poriadku, ktoré spôsobilo stagnáciu konania a zasiahlo do práv navrhovateľa, pretože vydanie rozhodnutia o zastavení konania nie je nesprávnym úradným postupom, ale je rozhodovacou činnosťou súdu s tým, že navrhovateľom namietané rozhodnutie bolo vydané v medziach zákonom zverenej právomoci všeobecnému súdu a preto jeho vydaním, ako aj s poukazom na tú skutočnosť, že je výsledkom jeho rozhodovacej činnosti, zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani k prieťahom v konaní pred Okresným súdom Galanta. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie je právom absolútnym, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie a dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa zákonné podmienky, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody musí navrhovateľ preukázať súčasne ich splnenie, nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich, pričom dôkazné bremeno v tomto smere leží na navrhovateľovi a keďže nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorou je existencia nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, odporca za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia nezodpovedá. Stotožnil sa s právnou argumentáciou odporcu, že navrhovateľ nebol zaviazaný na žiadne plnenie, preto nie je možné v tomto prípade automaticky predpokladať vznik akejkoľvek ujmy, a to aj vzhľadom na zatiaľ otvorený výsledok konania na Okresnom súde Galanta, sp. zn. 5C70/2010, keďže uvedené konanie nie je ešte právoplatne skončené. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., rozsudok je vnútorne rozporný, nepresvedčivý, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., t. j. účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom konať a navrhol napadnuté uznesenie (pravdepodobne mal navrhovateľ na mysli rozsudok, nakoľko predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie vecnej správnosti prvostupňového rozsudku, nie uznesenia) ako vecne nesprávne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vytkol prvostupňovému súdu, že na jednej strane uviedol, že nesprávnym úradným postupom nemôže byť postup štátneho orgánu, ktorým smeruje k vydaniu rozhodnutia a na strane druhej úradným postupom, môže byť činnosť štátneho orgánu v rámci rozhodovacej činnosti s tým, že takto formulovaný právny názor je vnútorne rozporný a nekonzistentný. Nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že sa Okresný súd Galanta v namietanom konaní nedopustil prieťahov, nakoľko je nepochybné, že činnosť tohto súdu v danom konaní bola vrcholne neefektívna, keď tento súd bez zákonného podkladu konanie zastavil a práve jeho nelegálny postup bol zjavne neprimeraný povahe veci, ale predovšetkým okolnostiam prípadu, pretože predmetom konania je náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá zaniká smrťou navrhovateľa a navrhovateľ je zároveň smrťou bezprostredne ohrozený a to v súvislosti s chorobou z povolania, za ktorú sa náhrady domáha. Uviedol, že nesprávny úradný postup tohto prvostupňového súdu spočíva v tom, že jeho rozhodnutie nemalo oporu v právnom poriadku, vydal uznesenie, ktoré spôsobilo stagnáciu konania a zasiahol do práv poškodeného, nakoľko, ak by Okresný súd Galanta postupoval správne, a konanie by nebolo zastavené, nemuselo by sa viesť odvolacie konanie, z čoho vyplýva aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Vytkol prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutiu chýba dostatočné odôvodnenie právnych a skutkových záverov, aby na ich základe bol logický záver sformulovaný vo výroku rozhodnutia, trpí závažnými nedostatkami, čím sa navrhovateľovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Poukázal na skutočnosť, že podstata ním uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spočíva práve v skutočnosti, že konanie na Okresnom súde Galanta nie je právoplatne skončené, pričom priznania nemajetkovej ujmy sa domáha za nezákonný zásah do jeho práv, ku ktorému došlo v dôsledku ohrozenia jeho legitímneho práva na úspech v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5C/70/2010 a, nakoľko uvedené konanie nie je právoplatne skončené, nemožno konštatovať, že poškodený v ňom bol plne úspešný a jeho práva boli konaním riadne ochránené. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. 1. 2013, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. septembra 2013 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že odporca za škodu spôsobenú navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom nezodpovedá, nakoľko sa nesprávneho úradného postupu nedopustil. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Pod termín "postup" možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote. O "úradný" postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci. Nebolo možné sa stotožniť s názorom navrhovateľa, že k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Galanta došlo tým, že rozhodol (prvostupňové rozhodnutie) o nároku navrhovateľa uplatnenom v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/70/2010 tak, že konanie v tejto veci zastavil z dôvodu, že je postihnuté nedostatkom právomoci súdu na konanie a rozhodnutie, keďže vydanie rozhodnutia o zastavení konania je jednoznačne rozhodovacou činnosťou súdu, ktorá pod nesprávny úradný postup (§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.) v žiadnom prípade nespadá. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom navrhovateľa, že k nezákonnému zásahu do jeho právom chránených záujmov pri výkone verejnej moci došlo tým, že súd zavinil stagnáciu tohto konania, čím ohrozil celkovú úspešnosť ním uplatneného nároku a nastolenie spravodlivosti s tým, že nárok, ktorý si v konaní uplatnil je jeho osobným nárokom (zanikajúcim smrťou) a nakoľko trpí závažnými zdravotnými ťažkosťami v dôsledku choroby z povolania (za ktorú si v tomto konaní uplatňuje náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia), v dôsledku ktorej aj zrejme zomrie, keďže do právomoci všeobecného súdu nepatrí preskúmavať a hodnotiť činnosť, resp. nečinnosť iného súdu v inom konaní, táto právomoc patrí totiž Ústavnému súdu Slovenskej republiky na základe sťažnosti podanej sťažovateľom, ktorou sa môže domáhať aj primeraného zadosťučinenia, ktorý o tom, či v konkrétnom konaní bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný skúmať s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nesprávnym úradným postupom nie je postup súdu, ktorého bezprostredným prejavom je rozhodnutie, ktoré nie je právoplatné (odvolacím súdom bolo zrušené) a v konaní o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa nie je možné domáhať preskúmavania zákonnosti a správnosti rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktoré boli vydané iným prvostupňovým súdom, resp. odvolacím súdom. S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto v celom rozsahu stotožňujúc sa s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie podľa § 151 ods. 1 O. s. p. nepodal a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.