Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/412/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112221241 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112221241.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: D.I.F. Slovensko s.r.o., S. X, T., IČO: XX XXX XXX, právne zast.: Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou, Panenská 13, Bratislava, proti odporcovi: S. T., trvale bytom S. XXXX/XX, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 13.7. 2012, č.k. 18C/131/2012-15, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 13.7. 2012, č.k. 18C/131/2012-15 m e n í tak, že návrh navrhovateľa z 3.7.2012 na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania a nakladania s osobným automobilom Mercedes Benz SLK 200, VIN: WBD1704351F045241, farba: čierna metalíza, rok výroby: 1998, EVČ: BA 373 PY, a užívania a nakladania s osobným automobilom VOLVO S60 2.4D Summum, VIN: YV1RS749942399698, farba: čierna metalíza, rok výroby: 2004, EVČ: BA 373 SP, a prikázal mu zachovať takýto stav až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa súd prvého stupňa obmedzil len na citáciu ust. § 102 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 4 O.s.p., a ďalej z neho vyplýva len to, že súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a z toho dôvodu predbežné opatrenie neodôvodňoval. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý namietol, že v danej veci neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Tvrdenia navrhovateľa v žalobe a v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú nepravdivé a zavádzajúce. Obe motorové vozidlá mal záujem kúpiť do svojho osobného vlastníctva, ale na návrh H.. F. T., konateľky a jedinej spoločníčky navrhovateľa, a v tom čase aj jeho priateľky, kúpil tieto vozidlá na spoločnosť navrhovateľa. S navrhovateľom sa vzájomne dohodli, že kúpa automobilov prebehne formálne cez navrhovateľa, ale všetky platby za automobily (t.j. prenájom/splátky kúpnej ceny, ako aj ostatné náklady) bude hradiť odporca v plnom rozsahu, a po ukončení leasingu a po prevode vlastníckeho práva k automobilom z lízingových spoločností na navrhovateľa, si vzájomné vzťahy s navrhovateľom vysporiadajú tak, aby sa stal výlučným vlastníkom týchto automobilov odporca. Navrhovateľ automobily nikdy fyzicky neprevzal, nikdy nevyužíval pri svojej podnikateľskej činnosti, neplatil splátky kúpnej ceny/prenájmu, ani ostatné výdavky súvisiace s automobilmi a ich prevádzkou (opravy, servisné prehliadky, povinné zmluvné a havarijné poistenie, daň z motorových vozidiel). Navrhovateľ o automobily nejavil záujem počas celej doby ich prenájmu a splácania splátok nájomného/kúpnej ceny v zmysle lízingových zmlúv, a ani po úplnom splatení lízingových splátok, t.j. po nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovatelia k automobilom. Odporca s navrhovateľom žiadnu nájomnú zmluvu ohľadne prenájmu automobilov nikdy neuzatvoril, a ani ho k tomu navrhovateľ nikdy nevyzýval. Konateľka navrhovateľa ho v čase od roku 2011 až dodnes viackrát kontaktovala, a stretli sa aj osobne, aby mu odovzdala doručenú poštu - dokumentáciu týkajúcu sa automobilov (naposledy to bolo v januári 2012 ohľadom úhrady cestnej dane). Ohľadom vydania automobilov ho navrhovateľ až do 30.1.2013, kedy bola odporcovi doručená žaloba a uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, nijako nekontaktoval. Po celú dobu od roku 2007 až do súčasnosti mal pritom navrhovateľ vedomosť o tom, kde sa automobily nachádzajú, a ako sú užívané. Odporca preto žiadal súd o zrušenie napadnutého uznesenia, pretože neexistujú dôvody, pre ktoré bolo vydané. K odvolaniu odporcu sa navrhovateľ nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne nesprávne, keď návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil uznesenie, ktorým nariadil predbežné opatrenie. Hoci aplikoval ust. § 76 ods. 4 O.s.p., ktoré mu umožňuje odôvodniť nariadenie predbežného opatrenia „v zjednodušenej forme“ v prípade, ak sa stotožní so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu, neznamená to, že sa môže obmedziť iba na odkaz na zákonné ustanovenie a jednoduché konštatovanie o stotožnení sa s argumentami účastníka, navrhujúceho nariadenie predbežného opatrenia. Postup, ktorý v tomto prípade zvolil súd prvého stupňa, nie je v súlade so znením ust. § 76 ods. 4 O.s.p., pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol a nekonkretizoval skutkové a právne dôvody uvádzané účastníkom, s ktorými sa stotožnil a od ktorých odvodzoval dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Tým došlo k porušeniu základného práva účastníka konania na logické a konzistentné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a tým k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Keďže predbežné opatrenie nebolo možné zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa, lebo to ust. § 221 ods. 3 O.s.p. odvolaciemu súdu neumožňuje, odvolací súd preskúmal existenciu skutkových a právnych dôvodov osvedčujúcich, resp. neosvedčujúcich, nariadenie predbežného opatrenia. V prejednávanej veci sa žalobou vo veci samej navrhovateľ ako vlastník predmetných motorových vozidiel domáha uloženia povinnosti odporcovi vydať tieto vozidlá navrhovateľovi a zaplatiť mu náhradu trov konania. V návrhu tvrdí, že po riadnom zaplatení dohodnutých leasingových splátok prešlo na neho vlastnícke právo k automobilu Mercedes Benz SLK 200 dňom 22.2.2010 a k automobilu VOLVO S60 dňom 10.2.2011. V minulosti navrhovateľ ako oprávnený užívateľ a držiteľ osvedčení o evidencii osobných automobilov umožnil odporcovi užívanie predmetných automobilov, a za týmto účelom mu ich poskytol do držby. Prvotne sa dohodli na dočasnej držbe a užívaní automobilov až do ich prevodu do vlastníctva navrhovateľa a následného vyporiadania vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, a to formou prevodu vlastníckeho práva alebo odplatného prenájmu motorových vozidiel. Následne však došlo k zhoršeniu vzťahov medzi navrhovateľom - jeho konateľkou a odporcom. Navrhovateľ po nadobudnutí automobilov opakovane kontaktoval odporcu a žiadal ho o zmienené dohodnuté vyporiadanie ich vzájomných vzťahov. Keďže k žiadnej dohode účastníkov konania nedošlo, navrhovateľ považoval ďalšiu držbu a užívanie automobilov zo strany odporcu za neoprávnené, a žiadal ho o upustenie od ich užívania, a o ich bezodkladné vydanie. Odporca na opakované výzvy navrhovateľa nereflektoval a automobily navrhovateľovi nevrátil. Odporca tak v rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka dlhodobo bráni navrhovateľovi vo výkone jeho výlučného vlastníckeho práva k automobilom, keď mu tieto bráni držať, užívať a nakladať s nimi. Preto sa navrhovateľ domáha žalobou vydania osobných automobilov. Spolu s návrhom vo veci samej požiadal navrhovať o nariadenie predbežného opatrenia s tým, že v danom prípade existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľa, keď bez možnosti akéhokoľvek zásahu navrhovateľa môže kedykoľvek dôjsť k poškodeniu alebo až k zničeniu automobilov. Navrhovateľovi je naviac spôsobovaná majetková škoda spočívajúca v ušlom zisku, keď navrhovateľ nemôže využívať tieto automobily na účely prevádzkovania jeho podnikateľskej činnosti. Taktiež je daná dôvodná obava, že v prípade rozhodnutia súdu o povinnosti odporcu vydať automobily navrhovateľovi, budú tieto zničené alebo už nebudú v dispozícii odporcu, čím by bol ohrozený výkon predmetného súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ k svojim návrhom priložil kópiu leasingovej zmluvy č. 1332/02/07-AU, uzatvorenej dňa 20.2.2007 medzi spoločnosťou TOP Leasing s.r.o. Topoľčany ako prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom, spolu so splátkovým kalendárom k tejto zmluve, predmetom ktorej bol prenájom (finančný leasing) a následné odkúpenie predmetu leasingu - osobného automobilu Mercedes Benz SLK 200, kópiu leasingovej zmluvy č. LZF/07/02207, uzatvorenej dňa 21.11.2007 medzi spoločnosťou VB LEASING SK, spol. s r.o. Bratislava ako poskytovateľom leasingu a navrhovateľom ako príjemcom leasingu, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu VOLVO S60. Priložil tiež kópie osvedčení o evidencii oboch vozidiel, ako aj prehlásenia oboch leasingových spoločností, že súhlasia so zápisom navrhovateľa ako nového vlastníka vozidiel. Podľa príslušných ustanovení O.s.p. (§ 74 - § 77) a ustálenej judikatúry, inštitút predbežného opatrenia slúži na zabezpečenie dočasnej úpravy pomerov účastníkov v prípadoch, ak si zistené okolnosti navrhovanú úpravu naliehavo vyžadujú, alebo ak je ohrozená budúca vynútiteľnosť práva, ktoré je medzi stranami predmetom sporu. Predbežné opatrenie je rozhodnutím dočasnej povahy a zásadne neprejudikuje meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pred rozhodnutím o návrhu nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, nemusí byť dodržaný postup stanovený zákonom pre dokazovanie, súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu a z predložených dôkazov. Pre nariadenie predbežného opatrenia je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčená bezprostredne hroziaca ujma. Navrhovateľ odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia potrebou dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, čím mu vznikla aj povinnosť osvedčiť existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach. Navrhovateľove tvrdenia v tomto smere sú nekonkrétne, všeobecné, bez predloženia, resp. aspoň označenia akýchkoľvek konkrétnych dôkazov. Hoci sám uvádza, že automobily poskytol odporcovi do dočasnej držby, neurčito sa vyjadruje k okolnostiam, za akých došlo k dohode o užívaní áut odporcom, a aj jeho tvrdenia o obsahu dohody s odporcom sú nejasné. Navrhovateľ ani nepreukázal, že by vyzýval odporcu na vydanie predmetných automobilov. Navyše v žalobe sa jasne nevyjadril, kto platil leasingové splátky za oba automobily, hoci táto skutočnosť má podstatný význam v súvislosti s vysporiadaním účastníkov. Za týchto okolností podľa názoru odvolacieho súdu nebolo ani možné nariadiť predbežné opatrenie, pretože nebola dostatočne osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j., že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa porušené alebo ohrozené. Ako vyplýva z návrhu navrhovateľa z 3.7.2012 navrhované predbežné opatrenie sleduje aj zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Preto okrem existencie nároku musel osvedčiť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia muselo byť reálne a hroziť bezprostredne. Len samotná hypotetická možnosť poškodenia, či zničenia vozidiel, neodôvodňovala potrebu upravovať pomery účastníkov, a ani takéto prípadné konanie odporcu by automaticky neznamenalo zmarenie výkonu rozhodnutia, lebo do úvahy by prichádzala náhrada v peniazoch. Skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že výkon rozhodnutia je ohrozený, by v takom prípade museli byť preukázané predovšetkým takým konaním odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žiadne takéto konanie odporcu však navrhovateľ netvrdil, ani nepreukázal. Teda ani obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia nebola ničím podložená a preukázaná. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k názoru, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Navyše, ako vyplýva zo spisu, navrhovateľ svoj návrh na začatie konania zobral podaním doručeným súdu dňa 11.4.2013 späť s tým, že medzičasom došlo medzi účastníkmi k mimosúdnemu urovnaniu predmetného sporu, keďže odporca vydal navrhovateľovi predmetné osobné automobily. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.) a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 3.7.2012 zamietol. O trovách konania spojených s rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.), a preto o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.