Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/302/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223615 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112223615.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave vo veci maloletého G. D., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, Nám. R. Štefánika 9, Komárno, dieťa rodičov: otec - J. D., Q.. XX.XX.XXXX, bytom T. Z. X, J. G. W., W., zast. Studiolegale, s.r.o., Červeňova 20, Bratislava, a matka - G. T., Q.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, X., zast. Keszegh & Puskás, AK Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, o návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 174/2012-471 zo dňa 21.12.2012, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil návrat maloletého G. D., Q.. XX.XX.XXXX do krajiny jeho obvyklého pobytu do W.. Nariadil matke maloletého, aby vrátila maloletého do W. do 3 dní od doručenia uznesenia. V prípade, že matka maloletého v súlade s výrokom I. tohto uznesenia na územie W. nevráti, je otec oprávnený po uplynutí tejto lehoty maloletého G. D. prevziať za účelom jeho vrátenia do miesta obvyklého pobytu na územie W.. Súd prvého stupňa štátu náhradu trov konania nepriznal. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že maloletý G. má obvyklý pobyt v W. republike, krajinu obvyklého pobytu matka ani nespochybňovala. Otázku výkonu posúdenia výkonu opatrovníckeho práva zo strany otca maloletého, súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že obaja rodičia teda aj otec svoje opatrovnícke právo riadne vykonával. Rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali výchovu a potreby maloletého, otec zväčša po materiálnej stránke ako živiteľ rodiny, keďže matka dlhšie obdobie v W. spočiatku nepracovala, matka vykonávala osobnú starostlivosť o dieťa do doby, kedy dieťa nastúpilo do predškolského zariadenia. V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho, pričom bez súhlasu otca matka nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa skúmal, či došlo k neoprávnenému premiestneniu, alebo zadržiavaniu maloletého dieťaťa matkou na území Slovenskej republiky dňa 12.11.2011, kedy matka s maloletým pricestovala na návštevu svojej matky do Komárna. Súd prvého stupňa mal preukázané, že v danom prípade ide o neoprávnené zadržiavanie maloletého na území Slovenskej republiky od 13.12.2011, nakoľko otec dal matke súhlas k pobytu maloletého G. na Slovensku na čas od 12.11.2011 do 12.12.2011. Otec matke súhlas s vysťahovaním maloletého nedal a s neoprávneným zadržiavaním maloletého na území Slovenska sa nezmieril. Otec maloletého po 12.12.2011 podnikol príslušné právne kroky k zabezpečeniu návratu dieťaťa, kontaktoval príslušné orgány a 23.06.2012 podal návrh na súd. Dňa 14.05.2012 podal otec na príslušnom súde návrh na rozvod manželstva. Najdôležitejšou zásadou, ktorou sa bez akejkoľvek pochybnosti riadi Dohovor a Nariadenie, je zásada rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa. Ustanovenia Nariadenia Dohovoru treba vykladať predovšetkým z hľadiska uvedených cieľov a zásad, keď ich základným cieľom je nepriznať žiaden praktický a právny dôsledok konaniu unášajúceho rodiča. Otázku najlepšieho záujmu dieťaťa, je treba posudzovať s prihliadnutím k tomu, že súd ktorý má právomoc musí skúmať otázku opatrovníckeho práva s prihliadnutím na všetky okolnosti a prinajmenšom niektoré aspekty tohto skúmania, ako sú psychologické vyšetrenia, sociálne správy alebo prípadne priamy výsluch dieťaťa. Komplikovanie a predlžovanie tohto procesu v dôsledku ponechania dieťaťa v členskom štáte, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené, nemôže byť potom v jeho záujme. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj závažnými skutočnosti a to domácim násilím, ktoré malo byť podľa udania matky na nej páchané zo strany manžela a otca maloletého a ktorého preukázanie by malo znamenať nenariadenie návratu súdom, v zmysle článku 13 Dohovoru, na ktorý sa matka odvolávala. Z predložených dôkazov zo strany otca a matky maloletého bolo možné zistiť, že v čase spolužitia rodiny v Q., bola matka maloletého v roku 2007 na základe rozhodnutia súdu umiestnená na uzatvorenom oddelení psychiatrickej nemocnice v J. v dôsledku toho, že jej bolo diagnostikované psychické ochorenie a liečba si vyžadovala umiestnenie na zdravotnom oddelení. Vyšetrovanie proti otcovi maloletého za ublíženie na zdraví pre obvinenie manželky bolo zastavené, nakoľko z vyšetrovania nevyplynuli dôkazy o vine otca ( rozhodnutie Prokuratúry Mníchov I. z 02.04.2007 ). Zo zápisu polície vyplynulo, že matka sa v čase nahlásenia útoku javila zmätená. Od roku 2009, od kedy rodina žila v W., nemá otec záznam v registri trestov, ani nie sú voči nemu vedené žiadne trestné konania. Skutočnosti o domácom násilí popísané matkou v jej písomnom vyjadrení otec poprel, matka tieto tvrdenia nepreukázala, tieto skutočnosti súd nezistil ani z priložených listinných dôkazov, ani zo správ oddelenia sociálnych služieb Y. T. G. W. z 17.10.2012, poradenského centra pre rodinu Y. T. G. W. z 16.10.2012, Centra duševného zdravia v Y. T. G. W. z 15.10.2012 a ani z odôvodnení súdnych rozhodnutí vydanými príslušným súdom v W., ktorý ako vecne a miestne príslušný vykonáva dokazovanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. V tomto smere súd ani neviedol dokazovanie, či matke diagnostikované psychické ochorenie by mohlo brániť v riadnom výkone osobnej starostlivosti o dieťa, nakoľko táto otázka nebola predmetom konania, avšak vzhľadom na jej dlhodobé ochorenie a správy talianskych sociálnych orgánov, súd tvrdenia matky o domácom násilí hodnotil ako rozporné a nejednoznačné. Súd prvého stupňa mal preukázané, že boli vykonané primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate tak zo strany otca maloletého, ako aj zo strany justičných a sociálnych orgánov W. republiky. Otec v konaní preukázal zabezpečenie separátneho ubytovania pre matku a dieťa, dopravu matky a maloletého do W. letecky na deň 20.12.2012, finančné zabezpečenie matky formou poštových šekov každý v sume 250 € v počte 4 kusov. Rozhodnutím Súdu pre maloletých v W., uznesenie č. XXX/XX N. G. zo dňa 28.11.2012, ktorým bolo rozhodnuté o prijatí ochranných opatrení pre maloletého v prípade nariadenia jeho návratu do W. republiky, mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že v danom prípade návrat dieťa nevystaví fyzickej alebo duševnej ujme, ani ho inak neprivedie do neznesiteľnej situácie, nakoľko dieťa sa vracia do známeho sociálneho prostredia, kde žilo a vyrastalo pred 12.11.2011. Matke a maloletému bolo po príchode do W. zabezpečené ubytovanie, ochrana, odborné poradenstvo s tým, že dieťa až do konečného rozhodnutia súdu vo veci samej bude umiestnené u matky. Súd prvého stupňa vykonal výsluch maloletého, na ktorý však neprihliadol, vzhľadom na jeho rozumovú a emočnú vyspelosť vo veku X rokov. Je možné predpokladať, že dieťa vzhľadom na stupeň rozumovej vyspelosti, ako aj z dôvodu už možných vplyvov matky počas jeho pobytu na Slovensku, po tom čo bolo vytrhnuté z jeho prirodzeného sociálneho prostredia a s obmedzeným kontaktom s otcom, nie je schopné vyjadriť sa k predmetu konania. Súd pri vyhodnotení rozumovej a emočnej vyspelosti dieťaťa prihliadol aj na správu Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, ktoré bolo predložené matkou dňa 03.07.2012. Takto vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by návrhu otca na nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu nemohol vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. - trovy štátu, o trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Poukázala na to, že z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletého mal dlhodobé konflikty, všetky trestné stíhania vedené voči otcovi boli zastavené pretože ich zobrala späť potom, ako jej sľúbil, že sa k nej bude riadne správať a nebude ju biť. Z dokumentov Q. polície vyplýva, že po týchto konfliktoch bola aj s maloletým umiestnená v azylovom dome pre ženy. Žiadala, aby si súd zadovážil výpis z registra trestov, či bol v roku 2007 alebo 2008 uložený otcovi zákaz priblížiť sa k matke a dieťaťu. Súd tieto dôkazy nevykonal a nevyžiadal si informácie z Nemecka. Otec mal problémy s alkoholom, v dôsledku čoho mu bol odňatý aj vodičský preukaz. Poukázala na svoje zdravotné problémy, ktoré nastali kvôli správaniu sa otca, pričom upozornila, že medzi ňou a dieťaťom i napriek terapii ktorú podstúpila existuje veľmi dobrý vzťah. Súd prvého stupňa mal nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie ktorý by odpovedal na otázky jej vzťahu s dieťaťom ako aj dôsledkov, ktoré by nastali pri premiestnení maloletého. U svojich rodičov si vytvorila na Slovensku vhodné podmienky, našla si prácu a maloletý je zapísaný v materskej škole. Poukázala na hrozbu obmedzenia osobnej slobody z dôvodu prebiehajúceho trestného konania voči matke. Súd si nevyžiadal od Prokuratúry z W., či hrozí matke v prípade jej návratu zo Slovenska zatknutie, čo možno očakávať v predmetnom trestnom konaní. Otec sa zmieril s jej odchodom, pretože na pojednávaní 22.08.2012 uviedol, že vedel že keď matka odíde už sa viac do W. nevráti. Pokiaľ aj spisovali dohodu aj ona aj otec veľmi dobre vedeli, že odíde na Slovensko a že už viac sa nevráti. Nie je preto možné súhlasiť so súdom prvého stupňa pokiaľ ide o záver, že dieťa bolo neoprávnene premiestnené na Slovensko bez súhlasu otca. Poukázala na rozhodnutia v podobných veciach a zdôraznila, že známym sociálnym prostredím pre maloletého nie je W. ako to tvrdí súd prvého stupňa, ale prostredie, v ktorom sa nachádza matka. Pokiaľ by po násilnom odňatí dieťaťa matke bolo vrátené do W., matka by nebola v sociálnom prostredí dieťaťa, toto sociálne prostredie už nemôže byť pre dieťa v žiadnom prípade známym sociálnym prostredím. Sám maloletý sa vyjadril, že sa do W. vrátiť nechce, vykonaním výsluchu maloletého bez prítomnosti detského psychológa došlo k porušeniu práv dieťaťa vyjadriť sa k predmetu sporu. Žiadala vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Otec ani kolízny opatrovník sa na odvolanie matky nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie z neho vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že prvostupňový súd sa zaoberal všetkými námietkami, ktoré matka v konaní produkovala. Pokiaľ ide o konflikty medzi rodičmi súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie a tieto skutočnosti aj vyhodnotil. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie o nariadenie návratu maloletého do miesta obvyklého pobytu je špecifickým konaním, ktorého účelom je zabezpečenie čo najrýchlejšieho návratu dieťaťa do miesta obvyklého pobytu. V žiadnom prípade nemá znamenať odlúčenie dieťaťa od matky, ale sleduje usporiadanie si veci starostlivosti o maloleté dieťa v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. Matka jednostranným konaním nemohla dieťa premiestniť do Slovenskej republiky a z obsahu spisu ani vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by otec s takýmto premiestnením súhlasil, či sa s ním zmieril. Rozhodnutím W. súdu v W. Č.. XXX/XX N. G. G. Č.. XXX/XX z 23.05.2012 bolo dieťa predbežne zverené do starostlivosti otca, pričom matka nemala právomoc rozhodovať o obvyklom pobyte dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že matka v priebehu konania deklarovala súhlas s návratom na územie W., chcela sa zúčastniť pojednávania pred W. súdom, na ktorý bola opakovane predvolaná, matka sa však do W. nevrátila. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou matky ohľadne výsluchu maloletého, pričom odvolací súd na tieto námietky prihliadnuť nemohol, výsluch bol uskutočnený v súlade s § 100 ods. 3 O.s.p., keď dieťa bolo vypočuté za prítomnosti kolízneho opatrovníka, bol zabezpečený tlmočník, dieťa samotné súhlasilo, že sa môžu rozprávať v neprítomnosti matky, pričom citované ustanovenie pripúšťa vypočuť dieťa aj bez prítomnosti rodičov. Výsluch bol vedený v súlade s vekom, rozumovou vyspelosťou maloletého a súd prvého stupňa tento výsluch aj správne vyhodnotil. K námietke matky maloletého týkajúcej sa obmedzenia jej osobnej slobody odvolací súd poukazuje na primerané opatrenia zo strany justičných a sociálnych orgánov v W., matke a maloletému po príchode do W. na základe rozhodnutia súdu bolo zabezpečené ubytovanie, ochrana, odborné poradenstvo s tým, že dieťa až do konečného rozhodnutia vo veci samej bude umiestnené u matky. Záverom odvolací súd uvádza, že Slovenská republika je viazaná medzinárodnými zmluvami a záväzkami a musí dodržiavať všeobecné pravidlá medzinárodného práva. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.