Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223852 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112223852.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Syngenta Slovakia, s.r.o., Prievozská 4/D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 349 463, zastúpeného: Mgr. Ľudovít Pavela, usadený euroadvokát, Mlynská 2, 040 01 Košice, proti povinnému: Management Plus, s.r.o., Ul. 29. Augusta 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 881 500, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 100,00 Eur istiny s príslušenstvom predstavujúcim: trovy exekučného konania a trovy exekúcie, vednej súdnym exekútorom: JUDr. Mgr. Andrej Dembický, so sídlom exekútorského úradu Werferova 1, 040 11 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3Er/1597/2012-25 zo dňa 12.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3Er/1597/2012-25 zo dňa 12.11.2012, čo do rozhodnutia o zastavení exekúcie o d m i e t a a v časti rozhodnutia, čo do trov exekúcie toto rozhodnutie m e n í tak, že povinnému sa ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,00 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I., zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), v súbehu s § 118 ods. 2 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) po tom, čo zistil, že po začatí exekúcie, uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 6R/3/2012 zo dňa 22.08.2012 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka - povinného Management Plus, s.r.o., IČO: 35 881 500. II., podľa § 203 ods. 1, 2 a § 196 EP v spojení s ustanovením § 14 ods. 1, 2, § 15, § 22 a § 26 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,00 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s tým odôvodnením, že súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie v predmetnej veci po začatí reštrukturalizačného konania, čím došlo z jeho strany k vydaniu nezákonného rozhodnutia a porušeniu jeho zákonnej povinnosti nepokračovať vo vykonávaní exekúcie. Tiež dôvodil tým, že nedošlo k riadnemu prerušeniu exekučného konania a tým neboli splnené zákonné podmienky ani na zastavenie exekučného konania. Ohľadne rozhodnutia o trovách exekúcie uvádzal, že oprávnený nijako nezavinil, že exekúcia bola zastavená, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie podal ešte dňa 18.07.2012 a to, že bola povolená reštrukturalizácia povinného nie je možné uzavrieť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „OSP“/), prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné v časti rozhodnutia o zastavenia exekúcie, ako rozhodnutiu proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odmietnuť a v časti rozhodnutia o trovách exekúcie, ako vecne správne, potvrdiť. Z predloženého spisu je zrejmé, že oprávnený dňa 18.07.2012 doručil súdnemu exekútorovi návrh na začatie exekúcie zo dňa 16.07.2012 na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 21Cb/3/2011-287 zo dňa 27.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.04.2012 a vykonateľnosť dňa 22.04.2012. Teda dňom 18.07.2012 bolo, v zmysle § 36 ods. 2 EP, začaté exekučné konanie. Exekútor dňa 25.07.2012 získal Poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5101*065647. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. odvolací súd zistil, že Okresný súd Bratislava I, pod sp.zn. 6R/3/2012, vydal uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania dňa 09.08.2012, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2012, následne uznesením zo dňa 22.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.08.2012, tento súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Z uvedeného potom vyplýva, že v zmysle § 113 ods. 1 veta prvá a ods. 3 veta prvá ZKR, zverejnením rozhodnutia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku sa začalo reštrukturalizačné konanie. Ako vyplýva z § 114 ods. 1 písm. b) ZKR, začatie reštrukturalizačného konania má ten účinok, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, teda k prerušeniu exekučného konania dochádza ex lege, zo zákona. Rovnako ex lege, teda zo zákona nastávajú účinky predpokladané v § 118 ods. 3 ZKR podľa ktorého, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Keďže podľa § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, správne súd vydal rozhodnutie o zastavení exekúcie, nakoľko zastavenie prebiehajúcej exekúcie predpokladá zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Avšak na tomto mieste treba konštatovať, že rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodov predpokladaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii má deklaratórnu povahu, nakoľko konštitutívne účinky nastávajú zo zákona, v tomto prípade povolením reštrukturalizácie, teda dňom 23.08.2012 (§ 116 ods. 4 vo vzťahu k § 199 ods. 5 ZKR). Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 5 EP, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie. Ide teda o taxatívny výpočet prípustnosti odvolania, ktorý v sebe nezahŕňa dôvody zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. c), d), e), i), j), ale ani podľa § 57 ods. 2 EP (pokiaľ tento osobitný zákon odvolanie nepripúšťa). Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu, ktorým sa zastavila exekúcia podľa § 57 ods. 2 EP z dôvodu predpokladaného v § 118 ods. 3 ZKR, nie je odvolanie prípustné a preto odvolací súd odvolanie odmietol. V súvislosti s rozhodnutím exekučného súdu o trovách exekúcie je nutné konštatovať, že oprávnený inicioval exekučné konanie bez toho, aby ho obmedzovali účinky začatia reštrukturalizačného konania, oprávnene. Odvolací súd sa nemôže, v tomto prípade, stotožniť s tvrdením exekučného súdu obsiahnutým v odôvodnení napadnutého uznesenia, že oprávnený zavinil zastavenie konania, resp., že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1 EP rieši rozhodovanie súdu o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie tak, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením niektorého z účastníkov exekučného konania, súd tomuto môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zavinenie je nutné z tohto kontextu vykladať z hľadiska procesného a nie z hľadiska hmotného práva (otázka hmotnoprávneho nároku oprávneného vyplýva z exekučného titulu). Rozhodujúcim potom je, či sa oprávnený v konaní nedopustil procesného zavinenia. O procesnom zavinení oprávneného možno hovoriť len vtedy, ak v exekučnom konaní nezachoval takú mieru starostlivosti, ktorú možno od každého požadovať, a ak si mohol uvedomiť toto porušenie svojej procesnej povinnosti a ak tomu mohol predísť. O také porušene pôjde vtedy, keď napr. oprávnený navrhol začatie exekúcie napriek tomu, že povinný svoju povinnosť splnil, o čom sa oprávnený mohol a mal presvedčiť, resp. prípady kedy zahájil exekučné konanie po uplynutí prepadnej lehoty na vymoženie povinnosti, či exekučné konanie začal krátko pred uplynutím tejto lehoty, kedy reálne vymoženie pohľadávky vzhľadom na procesné práva účastníkov a rozhodovanie o nich je objektívne nemožné. Ak nemožno oprávnenému vytknúť zavinenie pri vedení exekúcie, potom sa právom domáha toho, čo ukladá povinnému titul, a nenesie procesnú zodpovednosť za to, že výkon neviedol k jeho uspokojeniu a musel byť zastavený. Oprávnený teda nemôže znášať dôsledky vyplývajúce z § 203 ods. 1 EP. Povolenie reštrukturalizácie povinného predpokladá existenciu majetku, neexistencia majetku je dokonca dôvodom tvoriacim prekážku vyhlásenia konkurzu, pričom prednosť reštrukturalizácie spočíva v zásade v tom, že majetku je viac, ako sa predpokladá pri konkurze. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie § 203 ods. 2 EP neumožňuje zaťažiť oprávneného platením trov exekúcie nakoľko nejde v danom prípade o tento prípad. Zákaz zaťaženia platením trov exekúcie povinného, ktorý je dlžníkom v reštrukturalizačnom konaní, zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva naopak, dá sa vyvodiť priamo z ustanovenia § 120 ods. 2 ZKR, ktorý predpokladá, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (prednostné pohľadávky), že pohľadávky voči povinnému, ktorý je dlžníkom v reštrukturalizačnom konaní môžu vznikať i počas reštrukturalizačného konania. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, podľa § 220 OSP, v časti rozhodnutia, čo do trov exekúcie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne určenia výšky trov exekúcie podľa názoru odvolacieho súdu korešponduje s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov ohľadne ich priznávania, odvolací súd sa pri určenej výške trov exekúcie obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keďže priznanú výšku považuje z hľadiska zásad civilného procesu za zodpovedajúcu požiadavke efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti účtovaných trov exekúcie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.