Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/5/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227312 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112227312.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: T.. R. Z., Q. F.. Š. XX, L., zast. JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, Na Priekope č. 174/13, Žilina, P.O.BOX 6, Žilina, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a iné na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. decembra 2012, č. k. 16C/158/2012-123, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. decembra 2012, č. k. 16C/158/2012-123, v časti týkajúcej sa zastavenia konania o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 273.500 eur a o alternatívnom petite na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 273.500 eur p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. decembra 2012, č. k. 16C/158/2012-123, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 21.8.2009 po úprave jej petitu v priebehu konania domáha určenia, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Ďalej sa domáha uloženia povinnosti žalovanej upustiť od jej odmeňovania v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania nevyplácaním príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov od prvého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a povinnosti zaplatiť žalobkyni 273.500 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku alternatívne povinnosti zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie vo výške 273.500 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež požadovala náhradu trov konania. Žalobkyňa zaplatila časť súdneho poplatku vo výške 66 eur kolkami na podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 9.2.2012. Nakoľko si žalobkyňa poplatkovú povinnosť spojenú s podaním žaloby nesplnila úplne, súd prvého stupňa ju výzvou zo dňa 26.10.2012 vyzval na zaplatenie doplatku súdneho poplatku za žalobu vo výške 16.410 eur (doplatok podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.) v lehote 10 dní od doručenia výzvy pod hrozbou zastavenia konania (§ 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.) s tým, že touto výzvou opravil chybnú výzvu zo dňa 28.9.2012, na ktorú nebude prihliadať. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na predmet konania, ktorým je žaloba žalobkyne vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z., pričom žalobkyňa si podľa tohto zákona neuplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy. Uplatňuje si alternatívne nárok na zaplatenie sumy 273.500 eur. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že súdny poplatok zo žaloby je ustanovený zákonom č. 71/1992 Zb. podľa osobitnej položky 7d písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov vyberaných v občianskom súdnom konaní, okrem nároku na zaplatenie sumy 273.500 eur, kedy je s poukazom na § 6 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. žaloba v tejto časti spoplatnená podľa položky 1 písm. a/ a nie podľa osobitnej položky 7d písm. b/, pretože nárok na zaplatenie sumy 273.500 eur si žalobkyňa neuplatňuje z titulu nemajetkovej ujmy. Podľa položky 1 sadzobníka pritom platí, že zo žaloby, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, sa vyberie súdny poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania 6 %, najmenej 16,50 eur najviac 16.596,50 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nepodala žiadosť o osobné oslobodenie od súdnych poplatkov, súdny poplatok zo žaloby nezaplatila v plnej výške v súdom určenej lehote a ani do dňa vydania napadnutého uznesenia, hoci o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bola poučená, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1 písm. a/, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zák. č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Napadnuté uznesenie považovala za odmietnutie jej ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedla, že tvrdenie súdu o nezaplatení súdneho poplatku nezodpovedá skutočnosti, pretože zaplatila súdny poplatok vo výške 66 eur, ktorý zodpovedá položke 7d písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v konaní si uplatňuje nároky podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. (ďalej len osobitný zákon), pričom zvolila kombináciu nárokov vo forme žaloby určovacej, negatórnej a reštitučnej alternatívne satisfakčnej. Mala za to, že pre vyrubenie súdneho poplatku nie je rozhodujúce, či uplatňuje reštitučný alternatívne satisfakčný nárok v imateriálnej podobe alebo podobe relutárnej (bez ohľadu na jej výšku), podstatné je, že tieto nároky sú nárokmi z osobitného zákona a zodpovedá im výška súdneho poplatku za návrh podľa osobitnej položky 7d písm. a/ sadzobníka. Podľa tejto položky sa súdny poplatok vyrubuje zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zák. č. 365/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov bez uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa zastávala názor, že súdny poplatok za návrh, ktorým sa domáha ochrany podľa osobitného zákona, nemôže byť vypočítaný podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka, pretože v súlade s § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. je určený pevnou sadzbou. Podotkla, že položka 1 sa použije v prípade žaloby, ak nie je ustanovená osobitná sadzba. Pre súdny poplatok zo žaloby podanej žalobkyňou však je ustanovená osobitná sadzba (pol. 7d písm. a/), a preto použitie inej položky neprichádza do úvahy. Vytýkala súdu prvého stupňa, že na jej žalobu sa nemôže vzťahovať osobitná položka 7d písm. b/ sadzobníka, ako to nesprávne tvrdí súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého uznesenia, pretože si v konaní neuplatňuje nároky na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa ďalej vo svojom odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Q. zo dňa 30.11.2011, č. k. 5Co/505/11-31 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.3.2012, sp. zn. 6Cdo/155/2011, z ktorých zároveň niektoré časti aj odcitovala. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku je v rozpore so zákonom, a preto je v rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a poplatok vyrubený vo výške, ktorá je uvedená vo výzve z 26.10.2012, odporuje úprave podľa zákona. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 10 ods. 2 písm. e/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona. Súd prvého stupňa v nadväznosti na uvedené podľa žalobkyne nemohol zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, pretože žiadal zaplatenie súdneho poplatku vo výške odporujúcej zákonu a ponechal bez povšimnutia skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila súdny poplatok zodpovedajúci zákonu. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila. Krajský súd v Q. ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (zákon o súdnych poplatkoch) poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 7 ods. 7 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych U. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu3f) a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Podľa § 10 ods. 3 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa 21.8.2009, uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 10.5.2012, č. k. 16C/220/2009-104, vylúčenou na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 16C/158/2012, po pripustení zmeny petitu žaloby uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 25.9.2012, č. k. 16C/158/2012-110, domáha nárokov z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania pri jej odmeňovaní, a to určenia, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania; uloženia povinnosti žalovanej upustiť od odmeňovania žalobkyne v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania nevyplácaním príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov od prvého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a zároveň sa domáha uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 273.500 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku alternatívne zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie vo výške 273.500 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch podaním žaloby, resp. podaním návrhu na zmenu (rozšírenie) petitu (§ 7 ods. 7 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch) vznikla žalobkyni poplatková povinnosť, splatná podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vznikom tejto poplatkovej povinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si svojou žalobou uplatnila niekoľko nárokov, bolo potrebné v zmysle poznámky č. 6 k položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov spoplatniť každý z týchto nárokov samostatne. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na určenie, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. je v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania ako aj o nárok žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanej upustiť od jej odmeňovania v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, tieto nároky sa spoplatňujú podľa položky 7d písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, resp. v prípade požadovania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa položky 7d písm. b/ (čo však nie je prípad prejednávanej veci). Podľa položky 7d písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu o súdnych poplatkoch v znení zákona č. 465/2008 Z. z. účinnom od 1.1.2009, sa z návrhu na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vyberá súdny poplatok vo výške 66 eur. Vo vzťahu k ďalšiemu nároku žalobkyne na zaplatenia sumy 273.500 eur alternatívne zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 273.500 eur, odvolací súd uvádza, že žalobkyňou požadovanú sumu v alternatívnom petite špecifikovanú ako primerané zadosťučinenie nemožno považovať za primerané zadosťučinenie aké má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona. Primerané zadosťučinenie podľa tohto zákona totiž nemá slúžiť na obohacovanie poškodenej strany, či reparáciu majetkových škôd, ktoré poškodený subjekt utrpel, ale na kompenzáciu nemajetkových škôd, teda ujmy, ktorá je odôvodnená práve vzhľadom na povahu diskriminačného zásahu. Ide o náhradu tzv. nemajetkovej ujmy, teda ujmy na dôstojnosti a integrite osobnosti fyzickej osoby ako ľudského jedinca, pričom spravidla predstavuje morálnu satisfakciu, najčastejšie vo forme ospravedlnenia. Z uvedeného je zrejmé, že primerané zadosťučinenie v zmysle § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona má charakter nepeňažného plnenia. Len v prípade, že toto nepeňažné zadosťučinenie nie je dostačujúce, ustanovenie § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona umožňuje domáhať sa aj peňažného plnenia, a to náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňa v prejednávanej veci však po pripustení zmeny petitu v priebehu konania uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 25.9.2012 nepožadovala náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z týchto dôvodov žalobkyňou požadované zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 273.500 eur resp. zaplatenie sumy 273.500 eur nebolo možné spoplatniť podľa položky 7d písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Zároveň tieto nároky žalobkyne nie je možné ani podradiť pod inú osobitnú položku, a preto je potrebné vybrať za nich súdny poplatok podľa všeobecnej položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa poznámky č. 8 k položke 1 Sadzobníka sa pritom v prípade, ak žalobca uplatní alternatívne viacej návrhov na začatie konania, poplatok platí iba z toho návrhu, z ktorého sa podľa zákona č. 71/1992 Zb. vyberá vyšší poplatok. V prejednávanej veci bola výška súdneho poplatku tak pri žalobkyňou požadovanom zaplatení sumy 273.500 eur ako aj pri alternatívne požadovanom primeranom zadosťučinení 273.500 eur podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v rovnakej výške, t. j. 6 % zo sumy 273.500 eur = 16.410 eur. Spolu teda žalobkyni vznikla poplatková povinnosť za všetky ňou uplatnené nároky vo výške 16.476 eur (66 eur + 16.410 eur). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 9.2.2012 zaplatila kolkovými známkami súdny poplatok vo výške 66 eur (č. l. 12). Súd prvého stupňa preto na základe vyššie uvedeného a v zmysle ust. § 7 ods. 7 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch postupoval správne, keď po pripustení zmeny žaloby vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 26.10.2012 (č. l. 117) na doplatenie súdneho poplatku za návrh podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 16.410 eur, a to v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy, s poučením, že v prípade nezaplatenia poplatku konanie zastaví. Právnej zástupkyni žalobkyne bola táto výzva doručená dňa 6.11.2012. Lehota na zaplatenie súdneho poplatku teda žalobkyni začala plynúť dňa 7.11.2012 a posledným dňom lehoty na zaplatenie bol deň 16.11.2012 (piatok). Žalobkyňa však súdny poplatok v stanovenej lehote nedoplatila. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa dňa 10.5.2013 doručila odvolaciemu súdu podanie zo dňa 6.5.2013, označené ako 1/ Čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 96 ods. 1 O.s.p., 2/ Podanie k odvolaniu, predloženie kópie rozhodnutia. Žalobkyňa v tomto podaní uviedla, že v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. berie žalobu v prejednávanej veci čiastočne späť, a to v časti alternatívneho petitu, ktorou sa voči žalovanej domáhala zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške 273.500 eur. Žalobkyňa naďalej zotrvala na svojich nárokoch vo forme určovacej (bod 1), negatórnej (bod 2) a reštitučnej (bod 3) žaloby v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona a mala za to, že zostávajúcim uplatneným nárokom zodpovedá z hľadiska súdnych poplatkov položka 7d písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, pričom súdny poplatok vo výške 66 eur riadne zaplatila. V tomto podaní zároveň žalobkyňa uviedla, že predvídateľnosť súdnych rozhodnutí je inherentným prvkom právneho štátu (čl. 1 Ústavy SR), a preto predložila kópiu uznesenia Krajského súdu v Q. č. k. 3Co/5/2013-131 z 31.1.2013. Mala za to, že právny názor Krajského súdu v Q. naviac v spojení s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 6.5.2013 potvrdzuje dôvodnosť použitia položky 7d písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, pričom žalobkyňa riadne zaplatila súdny poplatok zodpovedajúci označenej položke vo výške 66 eur. Odvolací súd uvedené podanie žalobkyne v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 O.s.p. posúdil podľa jeho obsahu ako úpravu (upresnenie) petitu, keď žalobkyňa uviedla, že netrvá na alternatívnom petite, ale len na jednej jeho časti. Podľa názoru odvolacieho súdu toto podanie žalobkyne napriek jeho označeniu nie je možné posúdiť ako čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko predmet konania v prejednávanej veci zostal nezmenený, žalobkyňa sa v tejto časti stále domáhala zaplatenia sumy 273.500 eur, s tým rozdielom, že už nepožadovala alternatívne zaplatenie tejto sumy z titulu primeraného zadosťučinenia. Nakoľko sa žalobkyňa aj po tomto upresnení petitu domáhala jedného z dvoch pôvodne uplatnených alternatívnych petitov, toto upresnenie nemalo vplyv na výšku súdneho poplatku, ktorý bola povinná zaplatiť za podanú žalobu. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď konanie v časti alternatívneho petitu, t. j. o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 273.500 eur alternatívne na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 273.500 eur podľa § 10 ods. 1 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch zastavil. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., keď žalobkyni sa ani prostredníctvom odvolania nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti. Pochybenie súdu prvého stupňa však podľa odvolacieho súdu spočíva v tom, že zastavil konanie o všetkých uplatnených nárokoch žalobkyne, teda aj v častiach, ktorými sa domáhala ochrany vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona, nakoľko žalobkyňa súdny poplatok vo výške 66 eur zodpovedajúcej týmto nárokom podľa položky 7d písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov riadne a včas zaplatila. Podľa názoru odvolacieho súdu v tejto časti nebol dôvod na zastavenie konania v zmysle § 10 ods. 1 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch. Odvolaciemu súd tak nezostalo iné, než napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude konať o žalobe žalobkyne v časti nárokov týkajúcich sa ochrany vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona, ktorým zodpovedá zaplatený súdny poplatok 66 eur, postupom v zmysle § 114 a nasl. O.s.p. a vo veci rozhodnúť. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Q. č. k. 3Co/5/2013-131 z 31.1.2013 v obdobnej veci, odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je právne záväzné pre rozhodovanie iných odvolacích senátov a senát 6Co aj po oboznámení sa s jeho obsahom zotrval na svojom právnom názore prezentovanom v tomto uznesení. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.