Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/218/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112229537 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112229537.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AGROCHEM-ÚPOR, spoločnosť s ručením obmedzeným, 076 16 Zemplínska Nová Ves 165 , IČO: 31 734 596, zastúpený advokátom: JUDr. Jozefom Širotníkom, M. R. Štefánika 3197/32, 075 01 Trebišov, proti odporcovi: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, o určenie neexistencie práva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/167/2012-66 zo dňa 04.04.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/167/2012-66 zo dňa 04.04.2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie s odkazom na ust. § § 103, 104 ods. 1 a 159 ods. 3 O. s. p. (zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň vrátil navrhovateľovi súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 92,87 eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 22.12.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že právo na zaplatenie sumy 33.193,92 eur s príslušenstvom priznané odporcovi proti navrhovateľovi na základe Zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu Košice sp. zn. 11 Zm 140/98 zo dňa 04.03.1999 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Košice č. k. 11Cb 324/99 zo dňa 03.11.2004 neexistuje. Súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.05.2002 sp.zn. 3Cdo/100/2001, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je vychádzajúc z rovnakého skutkového základu. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že právoplatný Zmenkový platobný rozkaz č.k.11 Zm 140/98-24 zo dňa 04.03.1999 je prekážkou veci rozsúdenej pre konanie, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, či tu právo odporcu je alebo nie je. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. s tým že zo spisu žiadne trovy odporcu nevyplývali. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že k skutočnostiam, o ktoré opiera svoje tvrdenia v žalobe o určenie neexistencie práva, došlo až v roku 2000 a neskôr, pričom zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v roku 1999 a námietky proti nemu boli podané tak isto v roku 1999. Vzhľadom k tomu, že pre zmenkové konanie platí koncentračná zásada, súd nemohol prihliadať na skutočnosti, ku ktorým došlo v roku 2000 a nasledujúcich, v dôsledku ktorých právo odporcu zaniklo. Preto navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a pokračoval v konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď mal nepochybne preukázané, že prejednaniu veci bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia Krajský súd v Bratislave považuje za potrebné dať do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009, podľa ktorého prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/100/2001 z 28.05.2002, sp. zn. 5 Cdo 115/2012 z 01.08. 2012 právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je vychádzajúc z rovnakého skutkového základu. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.