Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8CoPr/10/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112232066 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112232066.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Z. O., Q.. XX.XX.XXXX, U.O. T. N., Y.. D.. Q. D.. Y. Q.. XX G.. X, J.., U. Y.. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Heringeš & Partner, s.r.o., so sídlom J. XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, proti odporcovi: M. U. G., R. M. U., Y. Y. R. X, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného Y. U. Z., M. D. XX. H. XXXX, Č..X.. XXCpr X/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zastavil súd prvého stupňa konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V nadväznosti na uznesenie X. Y. T. U. zo dňa XX.XX.XXXX, Y.. M.. XCoPr X/XXXX, doplnil dokazovanie spisovým materiálom registrového súdu týkajúci sa M. U. G., R. M. U., vrátane všetkých listín nachádzajúcich sa v zbierke listín, vedený pod Y.. M.. Po XXXX/B. Z jeho obsahu zistil, že predstavenstvo spoločnosti, v tom čase s obchodným menom N. Z. D. U. G., rozhodlo o zriadení a prevádzkovaní organizačnej zložky banky na Slovensku, ktorá bude v zmysle slovenského práva pôsobiť ako pobočka zahraničnej banky s príslušným názvom, v tom čase N. Z. D. U. G., pobočka zahraničnej banky, (neskôr po zmene obchodného mena M. U. G., R. zahraničnej banky), so sídlom na F. Q. X T. U. (neskôr po zmene sídla na R. X T. U.), pričom do funkcie menovaní vedúci organizačnej zložky (pobočky zahraničnej banky) boli oprávnení zastupovať banku (nie organizačnú zložku) vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa organizačnej zložky (pobočky zahraničnej banky) spoločne. Rozhodnutie predstavenstva spoločnosti bolo odobrené súhlasom dozornej rady. V mene zriaďovateľa boli pritom oprávnení konať a zastupovať ho dvaja členovia predstavenstva spoločne alebo jeden člen predstavenstva spoločne s jedným kolektívnym prokuristom. V tejto súvislosti konštatoval, že z obsahu spisu registrového súdu, sp. zn. Po XXXX/B, nevyplýva skutočnosť, že by došlo k preneseniu pracovnoprávnej subjektivity zo zriaďovateľa M. U. G., so sídlom G. Y. X, XXXX T., N., na navrhovateľkou označeného odporcu. Ďalej poukázal na to, že odporca na výzvu, aby predložil listinu (štatút, stanovy, alebo iný vnútorný predpis), z ktorých bude zrejmé, či došlo k preneseniu práv a povinností týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov zo zriaďovateľa M. U. G., so sídlom G. Y. X, XXXX T., N., na organizačnú zložku M. U. G., pobočka zahraničnej banky, R. X, U. v zmysle § 7 ods. 2 Zákonníka práce, oznámil podaním zo dňa XX.XX.XXXX, že takou listinou nedisponuje, nakoľko na organizačnú zložku M. U. G., pobočka zahraničnej banky, neboli prenesené práva a povinnosti týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov v zmysle § 7 ods. 2 Zákonníka práce; zamestnávateľom navrhovateľky bol zriaďovateľ - zahraničná právnická osoba M. U. G., a nie jej organizačná zložka M. U. G., pobočka zahraničnej banky. Po doplnení dokazovania v intenciách záverov odvolacieho súdu opätovne posúdil procesné podmienky konania podľa § 103,§ 104 ods. 1, § 19 O.s.p., § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 2 Zákonníka práce. Konštatoval, že navrhovateľka označila v návrhu na začatie konania ako odporcu organizačnú zložku zahraničnej osoby (banky), ktorá i keď je ako pobočka zahraničnej banky zapísaná v K. N. Okresného Y. U. Z., K. Po, T. Č.. XXXX/B, nedisponuje právnou subjektivitou. Uviedol, že z pripojeného spisového materiálu registrového súdu týkajúceho sa M. U. G., pobočka zahraničnej banky, vrátane listín nachádzajúcich sa v zbierke listín; spis vedený pod sp. zn. Po XXXX/B; ani z oznámenia odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, nemal za preukázané, že by zriaďovateľ odporcu, t.H.. M. U. G., so sídlom G. Y. X, XXXX T., N., preniesol práva a povinnosti týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov v zmysle § 7 ods. 2 Zákonníka práce na odporcu, t.j. M. U. G., pobočka zahraničnej banky, so sídlom R. X, U.. S ohľadom na uvedené uzavrel, že navrhovateľkou označený odporca potom nedisponuje pracovnoprávnou subjektivitou predpokladanou ustanovením § 7 ods. 2 Zákonníka práce, na základe ktorej by odporca ako organizačná zložka mal právnu subjektivitu ako právnická osoba (zamestnávateľ) v sporoch vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Ďalej považoval za potrebné dodať, že i v zmysle rozhodnutia orgánov zriaďovateľa M. U. G. sú vedúci organizačnej zložky oprávnení konať v mene banky (nie v mene organizačnej zložky) vo veciach týkajúcich sa pobočky zahraničnej banky, pričom v mene banky konajú a zastupujú ju dvaja členovia predstavenstva spoločne, resp. jeden člen predstavenstva a prokurista. V tejto súvislosti potom poukázal na to, že z navrhovateľkou k návrhu na začatie konania predložených listinných dôkazov je zrejmé, že jednotlivé právne úkony neboli urobené vedúcimi odporcu, t.j. vedúcimi pobočky zahraničnej banky, ale priamo osobami oprávnenými konať a zastupovať zriaďovateľa, t.j. M. U. G., Y. Y. G. Y. X, XXXX T., N.. Napokon dodal, že nemohol prihliadať na písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX tvoriace súčasť odvolania proti uzneseniu konajúceho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, Č..X.. XXCpr X/XXXX-XX, T. X. M. K. I. K. odporcu G. M. U. G., Y. Y. G. Y. X, XXXX T., N., T. T. W. Y. M. U. G., pobočka zahraničnej banky, so sídlom T. U., R. X, Z.: XX XXX XXX, nakoľko označenie odporcu v návrhu na začatie konania ako M. U. G., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, R. X, Z.: XX XXX XXX, je nepochybne úplné, presné, určité, zrozumiteľné, urobené spôsobom, aby nedošlo k prípadnej zámene s iným subjektom, a teda nevyžadovalo odstránenie vady v označení odporcu. S poukazom na uvedené dospel pri skúmaní podmienok konania podľa § 103 O.s.p. k záveru, že návrh navrhovateľky smeruje proti subjektu, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorý tak nemá z hľadiska hmotného práva postavenie právnickej osoby, tak ako to vyplýva z definície pojmu právnickej osoby podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že odporca je organizačnou zložkou právnickej osoby (podniku) a bez uvedenia obchodného mena, sídla a identifikačného čísla podniku tejto organizačnej zložky pri označení odporcu ako účastníka konania v návrhu, ide len o organizačný útvar podniku, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania. Nemal v konaní preukázané, že by na odporcu ako organizačnú zložku bola zo strany jeho zriaďovateľa prenesená pracovnoprávna subjektivita, ktorá by oprávňovala odporcu aj ako organizačnú zložku mať práva a povinnosti ako právnická osoba v pracovnoprávnych vzťahoch. Z uvedených dôvodov tak vyvodil, že navrhovateľkou označený odporca nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, keď takto označenému odporcovi právny poriadok, ani stanovy podľa osobitného predpisu právnu subjektivitu nepriznávajú. Poznamenal, že právnu subjektivitu odporcovi nepriznáva ani zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý považuje pobočku zahraničnej banky rovnako len za organizačnú zložku zahraničnej banky umiestnenej na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva priamo najmä bankové činnosti definované v zákone (§ 2 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.). Uviedol, že neexistencia právnej subjektivity odporcu, a teda nedostatok jeho procesnej spôsobilosti predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a jeho postupom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s právnou úpravou vzniku pracovnoprávnej subjektivity právnickej osoby v zmysle § 7 ods. 2 Zákonníka práce, keď nevyhodnotil stanovy odporcu, ale aj stanovy zriaďovateľa a na ich základe následne jednoznačne neurčil, ktorý subjekt bol a je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, o ktorom v predmetnom konaní ide. Ona pri podaní návrhu vychádzala z dokumentov, ktoré mala k dispozícii. Podľa nej sa mal súd prvého stupňa vyporiadať ako s predbežnou otázkou s právnym postavením pobočky zahraničnej banky v zmysle zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách v spojení s ustanovením § 7 ods. 2 Zákonníka práce. Vytýkala súdu prvého stupňa, že na ťarchu zamestnanca neprijal rozširujúci výklad pojmu organizačná zložka, v zmysle ktorého by mal považovať organizačnú zložku za súčasť zriaďovateľa, ktorý je viazaný všetkými právami a povinnosťami, ktoré nadobudne prostredníctvom organizačnej zložky. Súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že nepoužil § 43 ods. 1 O.s.p. a nevyzval ju na odstránenie vád podania, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa mal vyvodiť záver, že pokiaľ bola za odporcu označená len organizačná zložka, je takéto označenie neúplné. Dodala, že z obsahu podaného návrhu nesporne vyplýva, že tento je smerovaný proti zriaďovateľovi organizačnej zložky, ktorý existuje, s ktorým vznikol pracovný pomer, ktorý svojím konaním rozhodol o skončení pracovného pomeru a ktorý pôsobí v Slovenskej republike. Poukázala na to, že dôvodom označenia odporcu ako pobočky zahraničnej banky bolo nielen to, že bola uvedená v pracovnoprávnych dokumentoch, ale aj z dôvodu, že bolo potrebné preukázať, že bola založená právomoc slovenských súdov v zmysle článku 18 ods. 2 nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Odvolací súd prejednal vec v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správne. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade dôsledne postupoval podľa § 103 O.s.p. skúmajúc, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, a po tom ako zistil, že v návrhu označený odporca nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, pre tento neodstrániteľný nedostatok podmienky, konanie o takomto návrhu podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto, v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, toto uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Navrhovateľka vo svojom odvolaní už len zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne a v súlade so závermi odvolacieho súdu uvedenými v uznesení zo dňa XX.X.XXXX Č..X.. XCoPr X/XXXX-XX, vyporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a poukázal na všetky podstatné skutočnosti v danej veci objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ňou uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. Odvolací súd tak po preskúmaní veci dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa posudzoval právnu subjektivitu (procesnoprávnu spôsobilosť) odporcu, postupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a Zákonníka práce a svoje rozhodnutie založil na konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach. Navrhovateľka nepreukázala a neuviedla žiadne nové skutočnosti ani vo svojom odvolaní, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky. Možno preto prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že listinné dôkazy založené v spise umožnili vysloviť záver o nedostatku právnej subjektivity v návrhu označeného odporcu. Súd prvého stupňa sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými skutočnosťami a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou, a preto mu nemožno vytknúť žiadne pochybenie. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok navrhovateľky už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť argumentácie navrhovateľky, na ktorej zotrvala aj v odvolacom konaní. Napokon s námietkami navrhovateľky sa odvolací súd už v podstatnej rovine vyporiadal vo svojom uznesení zo dňa XX.X.XXXX Č..X.. XCoPr X/XXXX-XX, ktorým bolo skoršie uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.XX.XXXX zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. S poukazom na vyššie uvedené závery možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, má oporu v ustálenej súdnej praxi, a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné pripustiť proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu dovolanie na zaujatie jednoznačného a presného výkladu ustanovenia § 7 ods. 2 Zákonníka práce. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.