Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/228/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112239871 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112239871.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. I. I., J.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - Z. Č., V. XX, G., zastúpená JUDr. Daliborom Kiselicom, AK Nám. M. Benku 12, Bratislava, a otec - neb. M. I., L. O. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W.. XX. M. XX, G., vo veci ustanovenia kolízneho opatrovníka do dedičského konania po neb. M. I., o odvolaní P. I. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.02.2013, č.k. 1P 297/2012-14, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 297/2012-5 zo dňa 02.01.2013, p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd uznesením súdneho tajomníka č.k. 1P 297/2012-5 zo dňa 02.01.2013 ustanovil maloletej Z. I. I. za kolízneho opatrovníka na zastupovanie a ochranu jej záujmov v dedičskom konaní po neb. M. I. (vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 3D 423/2012 a na notárskom úrade pod sp.zn. Dnot 40/2012) pána P.H. I., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, G., ktorého navrhol ustanoviť konajúci notár JUDr. Q. O.. Proti predmetnému uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka maloletej, ktoré odôvodnila tým, že ustanovený kolízny opatrovník P. I. je bratom poručiteľa (strýko maloletej) a vychádzajúc z predchádzajúcich vzťahov medzi ňou (matkou maloletej) a rodinou poručiteľa má pochybnosti o tom, či bude konať v záujme maloletej. Podaním doručeným súdu I. stupňa dňa 11.02.2013 navrhla za kolízneho opatrovníka ustanoviť S. Č., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, G., ktorý s ustanovením súhlasil. Zákonná sudkyňa súdu I. stupňa v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. odvolaniu matky v celom rozsahu vyhovela a uznesením č.k. 1P 297/2012-14 zo dňa 14.02.2013 zmenila uznesenie č.k. 1P 297/2012-5 zo dňa 02.01.2013 tak, že za kolízneho opatrovníka pre maloletú v spomenutom dedičskom konaní ustanovila S. Č.. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie P. I., ktoré odôvodnil tým, že úlohou kolízneho opatrovníka je výlučne chrániť záujmy maloletého dieťaťa v prípade rozporu záujmov medzi rodičom a dieťaťom. Keďže účastníkmi dedičského konania po nebohom otcovi maloletej sú maloletá a jej matka, potreba ustanovenia kolízneho opatrovníka je daná priamo zákonom. Musí však ísť o nezaujatú osobu bez akýchkoľvek väzieb na rodičov a taktiež takáto osoba nemôže byť v závislom postavení voči niektorému z rodičov. U osoby S. Č. vyjadril pochybnosť, či je garantovaná dostatočná nestrannosť a či bude plne chrániť záujmy maloletej, keďže je synom matky Z. Č. z predchádzajúceho vzťahu. Uvedené postavenie syn-matka ho robí osobou v značnom závislom postavení od matky. Vzhľadom na svoj vzťah k matke bude prirodzene a podvedome skôr chrániť záujmy matky ako záujmy maloletej, ktorá je ,,len“ jeho nevlastná sestra. Má za to, že S. Č. nie je nezávislou osobou a nie je dostatočne spôsobilý zastupovať záujmy maloletej aj preto, lebo je to osoba v mladom veku s malými životnými skúsenosťami. Matka maloletej podľa neho neuviedla v odvolaní voči uzneseniu č.k. 1P 297/2012-5 zo dňa 02.01.2013 žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by ho diskvalifikovali v pozícii kolízneho opatrovníka. Matka poukázala len na predchádzajúce vzťahy medzi ňou a rodinou poručiteľa, ale nekonkretizovala, aké tieto vzťahy boli a ako ovplyvňujú spôsobilosť P. I. zastávať funkciu kolízneho opatrovníka. Záverom preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie č.k. 1P 297/2012-14 zo dňa 14.02.2013 zrušil. K odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedla, že vzhľadom na zmenu správania súčasného opatrovníka S. Č. voči nej žiada, aby súd za kolízneho opatrovníka ustanovil S. Š. V.. Š., J.. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, G.. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie P. I. je dôvodné. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o rodine“), rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé a podľa odseku 2 tohto ustanovenia žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. Podľa § 60 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého dieťaťa. Súd môže podľa odseku 1 ustanoviť za opatrovníka aj obec. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa. Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 20 O. s. p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 9 O. z. maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že maloleté deti majú len obmedzenú hmotnoprávnu spôsobilosť na právne úkony a z tohto dôvodu, ako aj pre právnu naviazanosť procesnej spôsobilosti (spôsobilosti konať pred súdom) na príslušnú hmotnoprávnu spôsobilosť, nemôžu mať ani oprávnenie samostatne konať pred súdom. Z toho dôvodu je potrebné, aby v konaní boli zastúpené zástupcom, ktorým je zásadne zákonný zástupca, pokiaľ nejde o prípad, kedy zákonný zástupca musí byť z výkonu zastupovania vylúčený. Zákonným zástupcom sú zásadne obaja rodičia dieťaťa, a v prípade smrti jedného z nich sa preto práva zákonného zástupcu sústreďujú u druhého rodiča (pokiaľ ten tiež nie je z nejakého dôvodu z výkonu takéhoto práva vylúčený). Ani takýto jediný rodič však nemôže zastupovať maloleté dieťa, ak je tu riziko vzniku rozporu záujmov či už medzi rodičom ako zástupcom a dieťaťom ako zastupovaným alebo i medzi viacerými osobami, ktoré majú byť zastúpené tým istým zástupcom. O možný rozpor záujmov medzi rodičom a maloletým dieťaťom, ktorý predpokladá ust. § 31 ods. 2 zákona o rodine ide logicky aj vtedy, ak sa v konaní o dedičstve majú uspokojiť na jednej strane dedičské nároky maloletého dieťaťa a na strane druhej nároky matky dieťaťa, ktorá je v danom prípade taktiež dedičkou poručiteľa. Vo vzťahu k ustanovenému kolíznemu opatrovníkovi sa odvolací súd stotožňuje s odvolacími dôvodmi P. I., pričom dospel k záveru, že osoba S. Č. ako kolízneho opatrovníka nepredstavuje dostatočnú záruku, že tento bude náležite zastupovať a chrániť záujmy maloletej, a to s poukazom na skutočnosť, že od neho ako od syna dedičky možno dosadením do pozície kolízneho opatrovníka očakávať konanie prakticky v zhode a v súlade so záujmami tej osoby, ktorú z výkonu zastupovania diskvalifikoval vlastný majetkový záujem na veci, t.j. jeho matky. Možno súhlasiť i s konštatovaním, že S. Č. je v mladom veku ( nar. XXXX) a bez praktických skúseností, má trvalý pobyt zhodný s matkou, ide teda o osobu, na ktorú pravdepodobne vplýva rodič, od ktorého môže byť navyše ešte ekonomicky závislý. Odvolací súd podotýka, že už zo spisového materiálu vyplýva faktická nespôsobilosť zastupovať maloletú, keď si S. Č. doposiaľ nevyzdvihol žiadnu zo súdom doručovaných zásielok, z ktorých každá sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Možno teda právom pochybovať o kvalite jeho konania v pozícii kolízneho opatrovníka. Z vyjadrenia matky maloletej k odvolaniu dokonca vyplýva, že kvôli bližšie nešpecifikovanej zmene správania S. Č. voči nej, sama žiada súd o ustanovenie iného opatrovníka, konkrétne S. Š., V.. Š.. Z uvedeného je zrejmé, že sama matka maloletej považuje súčasné správanie ňou navrhnutého kolízneho opatrovníka za závadné, pričom však absolútne nešpecifikuje dôvody vedúce k takémuto kroku a súdu nie je známe ani nič bližšie o osobe S. Š., ktorú navrhuje ustanoviť. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu I. stupňa č.k. 1P 297/2012-14 zo dňa 14.02.2013 je potrebné zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že samotným zrušením napadnutého uznesenia vzniká procesná situácia, za ktorej je potrebné rozhodnúť taktiež o odvolaní matky proti uzneseniu súdneho tajomníka č.k. 1P 297/2012-5 zo dňa 02.01.2013, nakoľko po vrátení súdneho spisu okresnému súdu by zákonný sudca musel vec opätovne predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní matky, keďže tomuto by už vyhovieť nemohol. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal i odvolaním matky proti uzneseniu č.k. 1P 297/2012-5 zo dňa 02.01.2013, kedy po preskúmaní veci v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. dospel k záveru, že toto uznesenie je vecne správne a je potrebné ho potvrdiť. Matka v odvolaní okrem paušálneho vyjadrenia o vzťahoch s rodinou poručiteľa (dokonca bez prídavného mena charakterizujúceho aspoň kvalitu vzťahov, t.j. zlé, naštrbené a pod.) nijako nespochybnila osobu P. I. ani jeho bezúhonnosť, t.j. odvolateľka neuviedla nič, čo by bránilo ustanovenému opatrovníkovi v úspešnom zhostení sa funkcie, ktorou už bol poverený a vo vzťahu k odvolaním ponúknutej alternatíve (či už náhrade osoby z poručiteľovej rodiny vlastným synom, čo sa matke z neznámych príčin už tiež nezdá vhodné, alebo súdu neznámou osobou, o ktorej sa možno len domnievať, že ide o matku Z. Č., majúcu trvalý pobyt zhodný s Z. Č. F. N. S. Č.) má krajský súd za to, že väčšiu záruku dôsledného obhajovania záujmov maloletého dieťaťa poskytuje ustanovenie za opatrovníka tej osoby, u ktorej možno ovplyvňovanie niektorým dedičom po poručiteľovi skôr vylúčiť než predpokladať. Pretože takúto vyššiu mieru ostražitosti nepochybne môže zaručiť skôr osoba s rezervovaným postojom k odvolateľke, než jej vlastný syn či matka žijúci s ňou v spoločnej domácnosti, napadnuté uznesenie súdu I. stupňa č.k. 1P 297/2012-5 zo dňa 02.01.2013, ktorým bol maloletej ustanovený za kolízneho opatrovníka P. I., považuje odvolací súd za vecne správne a preto bolo potrebné ho potvrdiť podľa § 219 ods.1, 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.