Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/11/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113200998 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1113200998.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného: P.. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, W., zastúpeného opatrovníkom P. Č. W. - X. P., sídlom Q. A.. X, W., do ústavu: J. A. W., F. X, W., F. A. X. P., P. XX, W., F. O. D. J. Y. J., o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3Pu 9/2013-7 zo dňa 14.01.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14.01.2013 rozhodol, že prevzatie umiestneného P.. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, W., do ústavu J. A. W., F. X, W., pracovisko A. X. P., P. XX, W., F. O. D. J. Y. J., ku ktorému došlo dňa 12.01.2013 má zákonné dôvody. Rozhodol tak na základe zistenia, že dňa 14.01.2013 ústav súdu oznámil, že dňa 12.01.2013 bol bez svojho súhlasu prevzatý do ústavnej starostlivosti ústavu J. A. W., F. X, W., pracovisko A. X. P., P. XX, W., F. O. D. J. Y. J. P.. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, W.. Podľa § 191b ods. 1 O.s.p. a § 81 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č.k. 3Pu 9/2013-4 zo dňa 14.01.2013 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do ústavu zdravotníckej starostlivosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára P.. G. O. a tiež umiestneného P.. U. Š., na základe čoho rozhodol, že prevzatie umiestneného do ústavu má zákonné dôvody. Súd z výsluchu ošetrujúcej lekárky zistil, že umiestnený je opakovane psychiatricky hospitalizovaný pacient. Naposledy bol hospitalizovaný pred 15 rokmi ako schizoafektívna porucha. Ambulantne sledovaný, v poslednom období sťažená spolupráca v liečbe. U umiestneného narastala paranoidita a agresivita. Umiestnený bol privezený RZP v doprovode polície. Aktuálne podľa objektívnych údajov obviňuje manželku, že je proti nemu, že ho ožarujú cez žiariče, aby mu vypaľovali mozog. Hovorí, že mu kolegovia kradnú myšlienky. V deň prijatia išiel s manželkou v aute, nechcel auto zastaviť. Pri vyšetrení boli prítomné poruchy myslenia, paranoidne perzekučné bludné obsahy, suspektne poruchy vnímania s vplyvom na konanie. Diagnóza bola zatiaľ uzatvorená ambulantne ako paranoidná psychóza. Súd z výsluchu umiestneného zistil, že umiestnený nepovažuje svoju hospitalizáciu za potrebnú. Uviedol, že sa v deň hospitalizácie nič nestalo a jeho manželka je príčinou. Zastával názor, že potom nastane protiprávna hospitalizácia, čo je dôsledok legislatívy. Umiestnený uviedol, že potom ako sa neho naštve nejaká blízka osoba, pošle ho jednoducho na hospitalizáciu. Poukázal na to, že je s manželkou v rozvodovom konaní, a preto nebude adekvátne informovať inštitúcie. V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenia § 6 ods. 4 a § 6 ods. 8 písm. b) zákona č. 576/2004 Z.z. a § 9 ods. 4 tohto zákona, v spojení s § 191b ods. 4 O.s.p. a § 191a ods. 1 O.s.p. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k prevzatiu umiestneného do ústavu došlo po tom, ako začala narastať paranoidita a agresivita umiestneného s diagnózou paranoidná psychóza. Podľa názoru súdu v danom prípade bol umiestnený dňa 14.01.2013 hospitalizovaný zo zákonných dôvodov, pretože hrozilo, že sa zhorší zdravotný stav umiestneného a bolo potrebné ochrániť spoločnosť pred prípadnou agresivitou umiestneného. Proti rozhodnutiu podal odvolanie umiestnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, pretože skutočnosti, na základe ktorých súd rozhodol a zistil z výsluchu ošetrujúceho lekára sú zavádzajúce a zaujaté. Uviedol, že jeho manželka Ľ. Š., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, sa podľa jeho názoru správala účelovo konfliktne, čo je nesmierne často sa opakujúci jav v ich vzťahu a žiadala ho často, aby auto zastavil na miestach, kde to zákon nepovoľuje a preto nemohol zastaviť. Políciu telefonicky privolal on, pretože po tom, ako zaparkoval auto jeho svokra a jeho manželka ho zavolali do bytu svokry, ktorý potom uzamkli a nechceli ho pustiť von, kým im nedá kľúče od auta. Nevedel, že určitý čas predtým niekto účelovo nahlásil jeho ošetrujúcej lekárke P.. B. U., že jeho zdravotný stav je dekompenzovaný. Z týchto dôvodov usudzuje, že táto okolnosť bola zmanipulovaná a umelo vytvorená. V uznesení sa vyskytujú také obvinenia, resp. manipulatívne interpretácie, ktoré by mu mohli poškodiť v rodine a v rodinnom vzťahu, v práci a na pracovisku, ako aj zdravotne a spoločensky ho znevýhodniť a poškodiť. Uviedol, že má záujem riešiť celú túto nepríjemnú okolnosť tak, že bude pokračovať v navštevovaní psychiatrickej ambulancie, čo aj z jeho strany nebol problém, len v poslednom čase vzhľadom na to, že s jeho manželkou sú v rozvodovom konaní a taktiež ďalšie objektívne skutočnosti mu neumožnili nájsť si priestor pre návštevu psychiatrickej ambulancie. Tvrdil, že nie je nebezpečný a neohrozuje ani seba, ani kohokoľvek iného a preto nerozumie z akého dôvodu je umiestnený v ústave a aj preto podáva proti rozhodnutiu odvolanie a žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh zamietol. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu umiestneného nie je možné vyhovieť. Podľa § 191b ods. 1, 3 O.s.p. o každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a ods. 1, 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne umiestneného a ošetrujúceho lekára. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia, alebo držania v ústave začne súd z úradnej povinnosti do 5 dní odo dňa, keď došlo k prevzatiu, alebo držaniu osoby v ústave. Konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou, súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu zdravotníckeho zariadenia došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje umiestnenie je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. V danej veci súd prvého stupňa správne postupoval a vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pretože v prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu spravidla požadovať vykonanie aj iných dôkazov než sú výslovne uvedené v ustanovení § 191b ods. 3 O.s.p. a to výsluch umiestnenej osoby a ošetrujúceho lekára. Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám, na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou, vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. So zreteľom na potrebu ochrany práv osoby umiestnenej do ústavu zákon ukladá súdu, aby uznesenie, ktorým rozhodol, že k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, doručil nielen zástupcovi umiestneného, teda opatrovníkovi a ústavu, ale zároveň aj priamo umiestnenému. V danej veci odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že k prevzatiu umiestneného došlo zo zákonných dôvodov a to najmä na výsluch umiestneného a zhodnotenie skutkového stavu v súlade so záverom ošetrujúceho lekára, že pri vyšetrení boli prítomné poruchy myslenia, paranoidné perzekučné bludné obsahy, suspektne poruchy vnímania s vplyvom na konanie, s diagnózou paranoidná psychóza. Vzhľadom na uvedený záver ošetrujúceho lekára s prihliadnutím na ďalšie dôkazy preto nebolo možné vyhovieť odvolaniu umiestneného. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.