Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/95/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113222963 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1113222963.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia umiestneného: Z. C. T.-J., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom N., O. Č.. XX, zastúpený JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou v Bratislave, Búdkova č. 12, do ústavu zdravotníckej starostlivosti: X. D. Z. A. N., A. Č.. X, pracovisko D. Z. O., N., O. Č.. XX, A. G. L.. U. V. X., na odvolanie Z. C. T.-J. proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 9. júla 2013, č.k. 3Pu/159/2013-3, zo dňa 11. júla 2013, č.k. 3Pu/159/2013-8, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 9. júla 2013, č.k. 3Pu/159/2013-3, z r u š u j e ; uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11. júla 2013, č.k. 3Pu/159/2013-8, z r u š u j e a konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 9.7.2013, č.k. 3Pu/159/2013-3, ustanovil O. Č. N.-Z. O., N., S. D. Č.. X, za opatrovníka pre Z. C. T.-J., narodeného dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom N., O. Č.. XX, na ochranu jeho práv v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti; dôvodil ustanovením § 191b ods. 2, § 29 ods. 6 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie Z. C. T.-J. prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodiac tým, že pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka súd pochybil, keď neskúmal prejudiciálnu otázku vyplývajúcu z príslušného ustanovenia zákona, t.j. či umiestnený už nemá iného zástupcu. Už 11 rokov žije s A.. Ľ. N. v spoločnej domácnosti, o tejto skutočnosti musel mať konajúci súd vedomosť, o družke sa pojednáva aj v napadnutom uznesení o zákonnosti jeho umiestnenia do ústavnej starostlivosti. Ustanovenie obce za opatrovníka nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, navyše vážne poškodzuje jeho osobnostné práva, nakoľko sa celá táto záležitosť stáva známou pre širší okruh ľudí. Prípadný poukaz na to, že ide len o krátkosť konania, nemáoporu v zákone, lebo samotné konanie o vyslovení súhlasu s poukazom na obsah podaného odvolania nemá zákonné opodstatnenie. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, alternatívne zmeniť tak, že za opatrovníčku bude ustanovená jeho družka A.. Ľ. N., narodená dňa 31.5.1955, trvale bytom N., B. Č.. X. Uznesením zo dňa 11.7.2013, č.k. 3Pu/159/2013-8, súd prvého stupňa rozhodol, že prevzatie Z. C. T.- J., narodeného dňa 19.10.1952, trvale bytom N., O. Č.. XX, do ústavu: X. D. Z. A. N., A. Č.. X, A. D. Z. O., O. Č.. XX, N., A. G. L.. U. V. X., ku ktorému došlo dňa 8.7.2013, má zákonné dôvody. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že k prevzatiu umiestneného do ústavu došlo pre riziko, že v dôsledku duševnej poruchy hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu (so súčasným označením diagnózy). Uznesenie odôvodnil ustanovením § 6 ods. 4, ods. 9 písm. d/, § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z., § 191b ods. 4 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie Z. C. T.-J. prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodiac tým, že zo založenej dokumentácie, ani z výsluchu ošetrujúceho lekára nevyplýva, žeby ohrozoval seba alebo svoje okolie, alebo žeby hrozilo vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu. Z písomných dokladov nevyplýva, žeby išlo o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 476/2004 Z.z. Jeho príchod do ústavu v doprovode družky bol dobrovoľný a údajná absencia súhlasu nie je z ničoho zjavná. Za zdravotnícke zariadenie oznámenie súdu nepodal jeho štatutárny zástupca, resp. ním poverený pracovník. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Zdravotnícke zariadenie súdu oznámilo, že dňa 29.7.2013 Z. C. T.-J. prepustilo z ústavu zdravotníckej starostlivosti. K odvolaniu dôvodilo, že z pohľadu kliniky sa vo veci konalo štandardne, príjem pacienta bol zrealizovaný ako nedobrovoľný, v čase prijatia bol pacient v psychickom stave, kedy nebol spôsobilý o sebe a o svojom zdravotnom stave rozhodovať. Z prijímacej správy zo dňa 8.7.2013 jasne vyplývajú argumenty pre takéto posúdenie situácie. Pacient uvádzal, že „chce skočiť z okna, už to nemôže vydržať...“ Vzhľadom na jeho diagnózu muselo byť takéto vyjadrenie chápané ako veľmi závažné a reálne hroziace. Ústav postupoval korektne, podľa zákona a súčasných klinických pravidiel. O. Ú. O. Č. N.-Z. O. vo svojom vyjadrení k odvolaniu dôvodil, že mestská časť ustanovenie za opatrovníka na ochranu práv umiestneného do ústavu zdravotníckej starostlivosti v zmysle platného zákona prijala. Plne sa stotožnila s uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 11.7.2013, č.k. 3 Pu 159/2013-8. Zamestnanci mestskej časti pri výkone svojej práce dodržiavajú zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, Ústavu Slovenskej republiky. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v dôsledku zmeny rozhodujúcich právnych skutočností je potrebné konanie zastaviť. Odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, už bez ďalšieho, zo dňa 9.7.2013, č.k. 3Pu/159/2013-3, ktorým ustanovil Z. C. T.-J. opatrovníka O. Č. N.-Z. O., ako uznesenie, ktorým súd rozhodol bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli (§ 221 ods. l písm. i/ O.s.p.). Totiž neskôr sám Z. C. T.-J. si zvolil právneho zástupcu v osobe JUDr. Dagmar Matuškovej. Za tohto stavu, majúc na zreteli ustanovenie § 167 ods. 2, § 154 ods. 1 O.s.p. (pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia), potom už nebol daný žiaden zákonný dôvod zotrvanie v konaní súdom ustanoveného opatrovníka a ani žiaden zákonný dôvod ustanovovať Z. C. T.-J. ďalšieho zástupcu, resp. opatrovníka podľa ustanovenia § 191b ods. 2 O.s.p. Na tomto mieste je potrebné ešte zdôrazniť, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým uznesením Z. C. T.-J. iného zástupcu nemal. Pre záver o tom, že mal zástupcu nestačila skutočnosť, že žil v spoločnej domácnosti s družkou. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11.7.2013, č.k. 3Pu/159/2013-8, odvolací súd zrušil a konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti zastavil postupom podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. i/, ods. 2 O.s.p. Totiž v odvolacom konaní nastala tá rozhodujúca právna skutočnosť, pre ktorú už celé dané konanie zostalo bezpredmetné, a síce že Z. C. T.-J. bol dňa 29.7.2013 prepustený z ústavu zdravotníckej starostlivosti. Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Je právne irelevantné, kto oznámenie za ústav zdravotníckeho zariadenia podpísal a doručil súdu, či štatutárny orgán ústavu alebo lekár prijímajúci pacienta, či zamestnanec ústavu vybavujúci určitú agendu. Totiž vždy ide (len) o podnet, o oznámenie skutočností podľa ustanovenia § 191a O.s.p. o prijatí fyzickej osoby bez jej písomného súhlasu, resp. so súhlasom, ale je obmedzená vo voľnom pohybe alebo v styku s vonkajším svetom, spolu s uvedením generálií fyzickej osoby, príp. aj ďalších už známych rozhodujúcich právnych skutočností (za akých bola do ústavu prevzatá, údaje o jej zdravotnom stave, či javí známky duševnej choroby, či ohrozuje seba alebo svoje okolie, oznámenie jej blízkej osoby a pod.). Podnet, oznámenie, je dôvodom, na základe ktorého súd musí vždy začať konanie o prípustnosť prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti danej fyzickej osoby ex offo podľa ustanovenia § 191b ods. l O.s.p. Pre podnet, oznámenie, zákonodarca nevyžuje náležitosti ako pri návrhu na začatie konania. V čase začatia konania súd prvého stupňa nemal podklady o tom, že k prevzatiu Z. C. T.-J. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo s jeho písomným súhlasom, že vyslovene písomný súhlas s umiestnením dal ani sám neuvádzal. Naviac pri prijatí uvádzal, že chce skočiť z okna, ktorá skutočnosť sama osebe odôvodňovala záver o tom, že môže ohroziť seba, ublížiť sebe, že v dôsledku duševnej poruchy hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu. Písomný súhlas s umiestnením do ústavu zdravotníckeho zariadenia nedal ani v čase do 24 hodín od prevzatia (v lehote, v ktorej je zdravotnícke zariadenie povinné skutočnosti prevzatia bez písomného súhlasu fyzickej osoby oznámiť súdu). Pre naplnenie ustanovenia § 191a a nasl. O.s.p. nestačí, ak do ústavu zdravotníckeho zariadenia prišiel sám, resp. v sprievode s inou osobou. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že súd vo veľmi krátkom čase vymedzenom zákonom musí rozhodnúť, či fyzická osoba bola umiestnená v zdravotníckom zariadení v súlade so zákonom alebo nie. Ak má súd v zákonom stanovenej lehote rozhodnúť, potom dôkazné konanie musí byť obmedzené len na vykonanie dôkazov predvídaných v ustanovení § 191b ods. 3 O.s.p. Z toho potom vyplýva, že súd pri rozhodovaní vychádza z informácií o chorom, o dôvodoch jeho umiestnenia do ústavu zdravotníckej starostlivosti (obmedzenia vo voľnom pohybe alebo v styku s vonkajším svetom) po vypočutí chorého a jeho ošetrujúceho lekára. Súd prvého stupňa rozhodol v zákonom stanovenej lehote, v súlade s ustanovením § 191a a nasl. O.s.p. (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.5.2013, č.k. IV. ÚS 268/2013-20; porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2009, sp.zn. 5Cdo 17/2009). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom), keďže ide o konanie, ktoré môže začať, a aj začalo, aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.