Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/192/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1197899993 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1197899993.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: U. U., S. M. P.. Č.. X, S., zast. advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Krížna ul. č. 47, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Nám. Slobody č. 6, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 29. marca 2012 č. k. 16C 55/1997- 522, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 53 059,09 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I 39,84 eur z titulu náhrady trov štátu. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici rozhodnutím z 20. 10. 1992 č. ŽP/140/92/ÚRaŠSS vydal pre spoločnosť Consult Trade, spol. s r. o. (pôvodný žalobca) stavebné povolenie na rekonštrukciu domu na ul. J. Palárika s tým, že stanovil lehotu ukončenia stavby dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia. Dňa 10. 5. 1993 spoločnosť Consult Trade, spol. s r. o. ako objednávateľ uzavrela so spoločnosťou Škvareniak a Kulich, v.o.s. -zhotoviteľom zmluvu o dielo č. 1041/93, ktorou sa táto spoločnosť zaviazala vykonať pre objednávateľa dielo - rekonštrukciu budovy na Palárikovej ul. v Banskej Štiavnici a objednávateľa sa zaviazal zhotoviteľovi zaplatiť cenu diela. Zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať dielo do 30. 11. 1993. Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici rozhodnutím z 11. 6. 1993 č. ŽP/270/93/ÚPaŠSS zastavil stavebné práce na stavbe „Rekonštrukcia domu na ul. Palárika - ubytovacie zariadenie“, keďže proti stavebnému povoleniu podal odvolanie vlastník susednej nehnuteľnosti Martin Račko. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že dňa 31. 5. 1993 prebehlo miestne zisťovanie, na základe ktorého bolo zistené, že na predmetnom objekte boli začaté stavebné práce. Obvodný úrad životného prostredia rozhodnutím zo 14. 6. 1993 č. ŽP/291/93/ÚPaŠSS nariadil podľa § 86 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. pôvodnému žalobcovi spoločnosti Consult Trade, spol. s r. o., aby vykonal na predmetnej stavbe udržiavacie práce, a to zastrešenie stavby tak, aby nedošlo k znehodnoteniu objektu zapísaného v ústrednom zozname pamiatok SR. Na vykonanie údržby OÚŽP stanovil nasledovné podmienky: 1/ práce budú vykonané najneskôr do 31. 8. 1993, 2/ práce vykoná oprávnená organizácia (§ 14 zák. č. 50/1976 Zb.), 3/ sklon strechy a druh strešnej krytiny nebudú oproti pôvodnému stavu zmenené, 4/ pri vykonávaní prác budú dodržané predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce, 5/ ukončenie prác bude ohlásené stavebnému úradu, 6/ pri prácach nesmú byť poškodené susedné nehnuteľnosti, 7/ rozhodnutie o nariadení udržiavacích prác vylučuje odkladný účinok prípadnému odvolaniu podľa § 55 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že stavebné práce boli zastavené z dôvodu, že pôvodný žalobca začal s prácami ešte pred tým, než stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť a bolo zistené, že z objektu bol odstránený krov, čím bol ohrozený jeho stav. Okresný úrad životného prostredia v Žiari nad Hronom rozhodnutím z 21. 7. 1993 č. ŽP/61/1993- ÚR a ŠSS zamietol odvolanie B. U. a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici z 20. 10. 1992 č. ŽP/140/92/ÚRaŠSS (stavebné povolenie) so zmenou spočívajúcou v doplnení podmienok stavebného povolenia. Na základe podnetu B. U. Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím z 25. 8. 1993 č. 1558/1382/93-Sed. zmenilo vyššie uvedené rozhodnutie Okresného úradu životného prostredia z 21. 7. 1993 č. ŽP/61/1993-ÚR a ŠSS tak, že zrušilo rozhodnutie ObÚŽP v Banskej Štiavnici z 20. 10. 1992 č. ŽP-140/1992-ÚRaŠSS a vec vrátilo prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad rozhodol o povolení stavby bez predchádzajúceho územného konania a vydania územného rozhodnutia i napriek tomu, že išlo o kultúrnu pamiatku, v žiadosti o stavebné povolenie neboli uvedené parcelné čísla stavebných pozemkov a susedných pozemkov s uvedením vlastníckych a iných práv, neboli uvedené údaje o stavbe a jej členení a chýbal zoznam a adresy účastníkov stavebného konania. Pôvodný žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia rozklad a Minister životného prostredia SR rozhodnutím z 23. 11. 1993 č. 1558/1382/93/1 rozklad zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. ObÚŽP v Banskej Štiavnici dňa 23. 8. 1993 vydal rozhodnutie č. ŽP/392/93/ÚPaŠSS o vykonaní predbežného opatrenia, ktorým s okamžitou platnosťou uložil pozastaviť všetky stavebné práce na stavbe z dôvodu, že na základe podnetu B. U. začalo mimo odvolacie konanie o preskúmaní stavebného povolenia. ObÚŽP rozhodnutím z 23. 9. 1993 č. ŽP/420/93/ÚRaŠSS-A nariadil pôvodnému žalobcovi vykonať na objekte Palárikova 1 nevyhnutné úpravy v súlade s § 87 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. a to 1/ zastrešenie pôvodného objektu (okrem nadstavby a prístavby) s tým, že sklon strechy a výška štítu musí byť rovnaká ako už existujúca časť krovu, 2/ osadenie lapačov snehu, žľabov a zvodov na objekte, 3/ zabezpečenie obnažených stropov pôvodného objektu, 4/ zabezpečenie výkopu novej pivnice tak, aby sa zabránilo vzniku statických porúch pôvodného objektu, 5/ provizórne prekrytie nadstavby a prístavby v dvornej časti doskami a fóliou z PVC. Dňa 16. 11. 1993 bolo vykonané miestne zisťovanie, ktorým sa zistilo, že úpravy uvedené v rozhodnutí ObÚŽP z 23. 9. 1993 neboli vykonané. ObÚŽP v Banskej Štiavnici rozhodnutím z 28. 3. 1994 č. ObÚŽP-117/1994-2 vydal dodatočné stavebné povolenie stavby „Obnova, prístavba, nadstavba a zmena v užívaní objektu na ul. J. Palárika č. 1, parc. č. 3934 v katastrálnom území Banská Štiavnica“. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 6. 1994. Projektový ústav kultúry, š. p. vypracoval statický posudok predmetného objektu. V posudku sa uvádza, že po obhliadke objektu dňa 7. 2. 1994 možno konštatovať, že všetky drevené trámové a povalové stropy na objekte sú kompletne zatečené až do prízemia, vrátane nového stropu HURDIS vplyvom nedokončených prác na prekrytí strechy, murivo je zavlhnuté, vnútorné omietky sú obité a pojivo na povrchu rozrušené, okenné otvory sú bez výplne drevené schodisko je zatečené, otvory v nosnom murive bez prekladov. V statickom posudku sa tiež konštatuje, že počas rekonštrukčných prác bol objekt otvorený, t. j. bez strechy cca od 13. 5. 1993, a od tohto termínu dochádzalo k zatečeniu stropov nad prízemím a poschodím. Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní o zabezpečenie dôkazu sp. zn. 8Nc 1001/95 nariadil znalecké dokazovanie na určenie výšky škody spôsobenej vplyvom poveternostných podmienok na nezakrytú nehnuteľnosť. Znalec Y.. W. A. stanovil výšku škody sumou 598 458 Sk (19 865,16 eur). Pôvodný žalobca ako budúci predávajúci uzavrel dňa 27. 7. 1993 s Ing. Jurajom Štefanovom ako budúcim kupujúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Jej predmetom bol záväzok pôvodného žalobcu uzavrieť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu na kúpu predmetnej nehnuteľnosti a zaviazal sa ju pred uzavretím kúpnej zmluvy zrekonštruovať. Rekonštrukcia nehnuteľnosti mala byť vykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou v termíne do 31. 12. 1993. Rekonštrukcia sa podľa zmluvy považovala za ukončenú odovzdaním stavebných prác zhotoviteľom a ich prevzatím objednávateľom v zmysle zmluvy o dielo z 10. 5. 1993 č. 1041-93. Zmluvné strany sa súčasne zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadom predmetnej nehnuteľnosti do 31. 1. 1994. Pre prípad neuzavretia kúpnej zmluvy do 31. 12. 1993 z dôvodov prekážky na strane budúceho predávajúceho si zmluvné strany v zmluve dojednali zmluvnú pokutu 1 000 000 Sk. Y.. W. Š. listom z 21. 3. 1994 odstúpil od kúpnej zmluvy a vyzval pôvodného žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 1 000 000 Sk. Y.. W. Š. túto pohľadávku postúpil spoločnosti Finlea, spol. s r. o. Pôvodný žalobca dňa 2. 7. 1998 túto zmluvnú pokutu zaplatil spoločnosti Finlea, spol. s r. o. Pôvodný žalobca tvrdil, že v dôsledku nezákonných rozhodnutí ObÚŽP v Banskej Štiavnici z 20. 10. 1992 č. ŽP-140/1992- ÚRaŠSS a OÚŽP v Žiari nad Hronom z 21. 7. 1993 č. ŽP/61/P1993-ÚR a ŠSS mu vznikla škoda vo výške 53 059,09 eur pozostávajúca zo sumy 598 458 Sk (19 865,16 eur) ustálenej znalcom Y.. W. A. a zo zmluvnej pokuty 1 000 000 Sk (33,193,92 eur). Pôvodný žalobca spoločnosť Consult Trade, spol. s r. o. uzavrel so žalobcom dňa 17. 11. 2003 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou predmetnú pohľadávku postúpil žalobcovi. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V konaní bolo podľa súdu prvého stupňa preukázané, že Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici a Okresný úrad životného prostredia v Žiari nad Hronom vydali nezákonné rozhodnutia, ktoré následne Ministerstvo životného prostredia SR zrušilo. Zo strany ObÚŽP v Banskej Štiavnici tiež došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keďže ObÚŽP nedoručoval stavebné povolenie vlastníkom susednej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho muselo byť vydané rozhodnutie o zastavení stavebných prác. V konaní však podľa súdu prvého stupňa nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že „vyčíslenie škody spôsobenej vplyvom poveternostných podmienok na nehnuteľnosti nie je jednoznačne objektívne preukázateľné z dôvodu, že išlo o rekonštrukciu objektu, ktorý bol už pred začatím rekonštrukčných prác v zlom technickom stave“. Okrem toho, v konaní bolo preukázané, že stavebný úrad nariadil pôvodnému žalobcovi po zastavení stavebných prác vykonať nevyhnutné úpravy na zamedzenie ďalšieho poškodzovania stavby vrátane jej zastrešenia a to do 31. 8. 1993. Pri miestnom zisťovaní dňa 16. 11. 1993 však bolo zistené, že stavebné úpravy neboli vykonané. Zo statického posudku vyplýva, že objekt bol bez strechy cca od 13. 5. 1993 a k demontáži stropov došlo 25. 5. 1993, takže k zatečeniu stropov nad prízemím a poschodím dochádzalo už od 13. 5. 1993. Znalec Ing. Ján Víťazka v znaleckom posudku vychádzal z toho, že škoda na nehnuteľnosti vznikla v dôsledku poveternostných podmienok pôsobiacich na nehnuteľnosť - nezakrytú stavbu 2 roky. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že stavebné práce neboli pozastavené 2 roky. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 20. 10. 1992, stavebné práce na nehnuteľnosti sa začali dňa 13. 5. 1993 demontážou strešnej krytiny, po prvý raz boli pozastavené dňom 11. 6. 1993 a následne rozhodnutím z 21. 7. 1993 bolo stavebné povolenie potvrdené, čo predstavuje dobu 40 dní (od 11. 6. do 21. 7. 1993). Stavebné práce boli opätovne zastavené rozhodnutím z 23. 8. 1993 a vykonanie nevyhnutných úprav bolo nariadené rozhodnutím z 23. 9. 1993, čo je doba 30 dní. Opätovné stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 6. 1994, čo je 10 mesiacov od zastavenia stavebných prác. Stavebný úrad svojím rozhodnutím uložil pôvodnému žalobcovi povinnosť zakryť strechu. Ak by sa stavba realizovala riadne a strecha by bola včas zakrytá, k škode by nedošlo. Vykonanie stavebných úprav vrátane zakrytia strechy nariadil stavebný úrad dňa 23. 9. 1993 a pri miestnom zisťovaní dňa 16. 11. 1993 sa zistilo, že úpravy vykonané neboli. Z toho je podľa súdu prvého stupňa zrejmé, že škoda na nehnuteľnosti spôsobená vplyvom poveternostných podmienok na stavbu nie je v príčinnej súvislosti s konaním a rozhodovaním stavebných úradov. Vo vzťahu k škode pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty 1 000 000 Sk (33 193,92 eur) súd prvého stupňa uviedol, že k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve došlo na základe slobodného rozhodnutia pôvodného žalobcu a Y.. W. Š., ktorí sami stanovili podmienky a termín ukončenia rekonštrukčných prác a to za situácie, keď mal pôvodný žalobca vedomosť o tom, že rekonštrukcia objektu sa značne oneskorila, ako to potvrdil svedok Y.. W. U. - štatutárny zástupca pôvodného žalobcu. Pôvodný žalobca mal pri dohode o podmienkach zmluvnej pokuty zvážiť všetky riziká. Naviac, zmluvnú pokutu zaplatil v čase, keď bol nárok na jej zaplatenie premlčaný. S námietkou premlčania uplatnenou žalovanou sa súd prvého stupňa nestotožnil. Pokiaľ žalobca označil štát ako žalovaného a označil príslušný štátny orgán konajúci v mene štátu v rozsahu svojej pôsobnosti a až v priebehu konania dôjde k prechodu kompetencií na iný ústredný orgán v dôsledku novelizácie zákona, nemôže dôjsť k premlčaniu nároku. Podľa súdu prvého stupňa premlčaný nie je ani nárok na náhradu škody pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody začala plynúť dňom, kedy pôvodný žalobca zaplatil zmluvnú pokutu, t. j. dňom 2. 7. 2008. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 14. 8. 1998, teda včas - pred uplynutím 3 - ročnej premlčacej doby v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. s poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. O povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania pozostávajúce zo svedočného vyplateného zo štátnych prostriedkov súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že už samotná skutočnosť, že boli vykonané nevyhnutné práce na záchranu národnej kultúrnej pamiatky a tento stav bol zdokumentovaný znaleckým posudkom, svedčí o vzniknutej škode. Ďalej uviedol, že pôvodný žalobca splnil všetky zákonné podmienky pre vydanie stavebného povolenia, orgán štátnej správy nesprávne úradne postupoval a vydal nezákonné rozhodnutie, v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia došlo k zastaveniu stavebných prác a boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie náhrady škody. Škoda na stavbe začala vznikať dňa 11. 6. 1993, keď ObÚŽP v Banskej Štiavnici vydal rozhodnutie, ktorým zastavil stavebné práce a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia. Pôvodný žalobca sa snažil škodu minimalizovať riadnym vykonaním udržiavacích prác a nevyhnutných úprav. Škoda vznikala do dňa 29. 4. 1994, keď bol vyhotovený znalecký posudok znalca Y.. W. A.. Zaplatenie zmluvnej pokuty bolo v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a s jeho nezákonným rozhodnutím. Nebyť nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia orgánu štátnej správy, práce na stavbe by sa vykonávali v súlade s načasovaným a odborným postupom. Z výpovede Y.. I. vyplýva, že boli vykonané všetky nariadené udržiavacie práce. Udržiavacie práce nezabezpečujú 100 % ochranu akejkoľvek stavby pred poveternostnými podmienkami, a preto pôvodný žalobca aj pri najlepšej vôli nemohol zabrániť vzniku škody. Jediný spôsob zabránenia vzniku škody bolo riadne vykonanie stavebných prác, čo bolo pôvodnému žalobcovi znemožnené nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátnej správy. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. V prejednávanej veci bolo preukázané, že rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici z 20. 10. 1992 č. ŽP/140/92/ÚRaŠSS Ministerstvo životného prostredia zrušilo z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a súčasne zmenilo rozhodnutie Okresného úradu životného prostredia v Žiari nad Hronom z 21. 7. 1993 č. ŽP/61/1993-ÚR a ŠSS. Je teda podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že tieto rozhodnutia uvedených štátnych orgánov boli nezákonné (ak by boli zákonné, nebolo by ich ministerstvo zrušilo, resp. zmenilo). Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonnými rozhodnutiami. Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici rozhodnutím z 11. 6. 1993 zastavil stavebné práce z dôvodu, že proti stavebnému povoleniu z 20. 10. 1992 podal odvolanie B. U.. Toto prvé rozhodnutie o zastavení stavebných prác preto nemá žiadnu súvislosť s tým, že stavebné povolenie z 20. 10. 1992 neskôr zrušilo Ministerstvo životného prostredia SR. Inými slovami, zastavenie stavebných prác na dobu od 11. 6. 1993 do 21. 7. 1993 nebolo spôsobené predmetnými nezákonnými rozhodnutiami; vzhľadom na odvolanie B. U. totiž ObÚŽP v Banskej Štiavnici musel stavebné práce zastaviť, keďže prirodzene nepoznal výsledok odvolacieho konania a nemohol dopredu vedieť, či stavebné povolenie zostane v platnosti. V podstate to isté sa týka aj druhého zastavenia stavebných prác na základe rozhodnutia ObÚŽP v Banskej Štiavnici z 23. 8. 1993. Stavebné práce totiž stavebný úrad v tomto prípade zastavil na základe zistenia, že na Ministerstve životného prostredia SR sa začalo na podnet B. U. mimo odvolacie konanie. Vzhľadom na začatie mimo odvolacieho konania totiž stavebný úrad musel stavebné práce zastaviť, keďže nepoznal výsledok mimo odvolacieho konania a teda nemohol dopredu vedieť, či stavebné povolenie z 20. 10. 1992 bude aj naďalej platné. Možno teda zhrnúť, že obe vyššie spomenuté rozhodnutia stavebného úradu, ktorými boli stavebné práce zastavené, neboli nezákonné a neboli ani zrušené. Zastavenie stavebných prác na ich základe bolo preto plne v súlade so zákonom. Omyl žalobcu spočíva v tom, že si zamieňa príčinu s následkom. Príčinou zastavenia stavebných prác na predmetnej nehnuteľnosti totiž nebolo nezákonné stavebné povolenie z 20. 10. 1992 a ani nezákonné potvrdenie tohto rozhodnutia z 21. 7. 1993. Príčinou zastavenia stavebných prác bolo jednoducho to, že stavebné povolenie z 20. 10. 1992 bolo napadnuté odvolaním, resp. rozhodnutie odvolacieho stavebného úradu z 21. 7. 1993 bolo napadnuté podnetom na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania. Stavebný úrad by musel stavebné práce zastaviť aj v prípade, ak by Ministerstvo životného prostredia SR obe uvedené rozhodnutia potvrdilo. Žalobcovi by vznikol nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím iba za predpokladu, že týmito nezákonnými rozhodnutiami by boli rozhodnutia stavebného úradu z 11. 6. 1993 a z 23. 8. 1993, ktorými boli stavebné práce na nehnuteľnosti zastavené. Ako je to však uvedené vyššie, tieto rozhodnutia nie sú nezákonné, neboli napadnuté opravným prostriedkom zo strany žalobcu, neboli teda zrušené a nadobudli právoplatnosť. Nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné vychádzať z toho, že v prípade, ak by stavebné povolenie z 20. 10. 1992 a rozhodnutie odvolacieho stavebného úradu z 21. 7. 1993 neboli zrušené, stavebné práce by boli zastavené na kratšiu dobu ako tomu v skutočnosti bolo a škoda na nehnuteľnosti by teda v takom prípade nevznikla. Ide totiž o hypotetický predpoklad, pretože nie je možné v súčasnosti určiť dobu, po ktorú by trvalo zastavenie stavebných prác v prípade, ak by stavebné povolenie nebolo zrušené. Keďže chýba príčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a medzi vznikom škody na nehnuteľnosti, nemôže žaloba obstáť ani v časti náhrady škody pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty. Aj v tomto prípade by žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody iba za predpokladu, že nezákonnými rozhodnutiami by boli rozhodnutia stavebného úradu, ktorými boli zastavené stavebné práce. To, že kúpna zmluva nebola uzavretá do 31. 12. 1993 a že právny predchodca žalobcu musel zaplatiť zmluvnú pokutu 1 000 000 Sk, nebolo spôsobené predmetným nezákonným stavebným povolením z 20. 10. 1992, ale zákonnými a právoplatnými rozhodnutiami stavebného úradu, ktorými boli stavebné práce zastavené. Predmetom konania nebola náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom stavebného úradu. Konštantná judikatúra totiž zaujala stanovisko, že ak nesprávny úradný postup vyústi do nezákonného rozhodnutia, potom sa možno domáhať náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.