Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/370/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199899518 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1199899518.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X. G. W. U. H., W. W. Š. XXX, B., H.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, proti odporcom: X/ H.. X. Z., X/ X. Z., R. O. Š. X, O., o zaplatenie úrokov z omeškania, na odvolanie odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného W. O. H., G. P. XX.U. XXXX, Č..S.. XXC(XXC)XXX/XX-XXX U. na R. odporcov X/, X/ proti T. Okresného W. O. H., G. P.Ň. XX. W. XXXX, Č..S.. XXC(XXC)XXX/XX- XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku súdu prvého stupňa o d m i e t a . Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.XX.XXXX, Č..S.. XXC(XXC)XXX/XX-XXX v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume XXX,XX €., k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XX.XXX,XX €. a nahradiť mu trovy konania v sume X.XXX,XX €. titulom zaplatených súdnych poplatkov a v sume X.XXX,XX €. titulom trov jeho právneho zastúpenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume X.XXX,XX €., na Ú. Okresného W. O. H.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal proti odporkyni 1/ zaplatenia sumy XX.XXX,XX €. - a to na základe G. R. P. Č.. XXX/XXXX T. P. XX.XX.XXXX, V. S. O. Y. W. „. Y. P. B. R. B. D. Č.. XX“, pričom v priebehu konania súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov konania na strane odporcu (uznesením zo dňa XX.XX.XXXX na základe návrhu navrhovateľa) proti odporcovi 2/. V predchádzajúcom rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX Č..S.. XXC XXX/XXXX-XXX návrh na zmenu žalobného petitu nepripustil, zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu X.XXX,- €. spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, od XX.XX.XXXX do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a odporcov 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť trovy štátu v sume XXX,XX €. a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume XXX,XX €.. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že došlo k zániku zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi, a to v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 a nasl. Obč. zákonníka a výšku priznanej istiny určil na základe vypracovaných znaleckých posudkov. S. W.P. B. O. ako súd odvolací rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX W..G.. XCo XXX/XXXX predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - vyhovujúcej časti priznanej istiny potvrdil, keď nárok navrhovateľa na zaplatenie priznanej istiny X.XXX,- €. vyhodnotil ako nárok vzniknutý navrhovateľovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia a v napadnutej časti priznaných úrokov z omeškania, trov konania účastníkov a trov konania štátu rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní doplnil dokazovanie a nárok na úroky z omeškania uplatnený navrhovateľom posúdil v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 517 Obč. zákonníka a ustálil obdobie omeškania odporcov s výplatou sumy bezdôvodného obohatenia odo dňa XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX. Výšku úrokov z omeškania určil podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. s odôvodnením, že výška priznanej istiny závisela od znaleckého posudku a v časti úrokov z omeškania mal navrhovateľ neúspech v pomerne nepatrnej časti a preto mu priznal náhradu trov konania v plnej výške. Proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia 1/ a 2/, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu. Namietali, že celé súdne konanie prebiehalo zdĺhavo a nesprávne, pričom oni viackrát upozorňovali súd na nesprávne závery súdom ustanoveného znalca, avšak súd ich námietky nebral do úvahy, napriek tomu, že upozorňovali, že stavba je staticky narušená. Za nesprávne považovali rozhodnutie o úrokoch z omeškania aj z toho dôvodu, že vznikli aj liknavosťou súdu, keďže celý spor trval takmer XX Y.. Súd prvého stupňa podľa ich názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pretože podľa jeho názoru súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec posúdil správne po právnej stránke a rozhodol aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí. Odvolanie odporcov 1/ a 2/ považuje za nedôvodné bez skutkového a právneho základu. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska § 218 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože dospel k záveru, odvolanie odporcov 1/ a 2/ je podané oneskorene. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia (§ 204 ods. 2 O.s.p.). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.). V posudzovanej veci je nesporné, že v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku boli účastníci v súlade s citovaným ust. § 204 os. 1 O.s.p. poučení nielen o tom, že odvolanie proti nemu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde prvého stupňa, ale aj o náležitostiach odvolania. Z pripojených doručeniek do vlastných rúk (verejnej listiny) zo zásielok, ktorými sa odporcom 1/ a 2/ doručoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, je nesporné, že tento bol doručovaný prostredníctvom pošty a bol riadne doručený odporkyni 1/ P. XX.XX.XXXX a odporcovi 2/ taktiež P. XX.XX.XXXX. Dňom nasledujúcom po tomto dni, teda dňom XX.XX.XXXX začala odporcom 1/ a 2/ plynúť zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá lehota márne uplynula dňom XX.XX.XXXX (utorok - riadny pracovný deň). Keďže odporcovia 1/ a 2/ podali proti rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci odvolanie na pošte dňa XX.XX.XXXX, podali ho po lehote ustanovenej v § 204 ods. 1 O.s.p., a teda oneskorene, z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Odvolanie odporcov 1/ a 2/ bolo odmietnuté, a teda výsledok konania je analogický ako pri zastavení konania. Odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného zavinili z procesného hľadiska odporcovia 1/ a 2/ tým, že podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a preto sú povinní v zmysle citovaného ustanovenia zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) po XXX,XX €. spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume X,XX €. a spolu s náhradou 20% DPH v sume XX,XX €., t.j. spolu v sume XXX,XX €. v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Č..S.. XXC(XXC)XXX/XX-XXX priznal súd prvého stupňa odporkyni 1/ oslobodenie od súdnych poplatkov za podané odvolanie v rozsahu 50% a vo zvyšku jej návrh zamietol a rovnako priznal aj odporcovi 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov za podané odvolanie v rozsahu 50% a vo zvyšku jeho návrh zamietol. Rozhodol tak podľa § 138 ods. 1 a 2 O.s.p. s odôvodnením, že zistil, že odporkyňa 1/ je od roku XXXX poberateľkou starobného dôchodku v sume XXX,- €. mesačne, spolu s odporcom 2/ býva v byte, ktorého sú bezpodielovými spoluvlastníkmi a ich mesačné výdavky vynakladané na bývanie predstavujú sumu XXX,- €.. Poukázal na to, že predmetný byt sa nachádza v katastrálnom území O. - W. Q. na T. Š. Č.. X. Spolu s manželom sú tiež bezpodielovými spoluvlastníkmi rozostavaného rodinného domu v katastrálnom území B. D.. Zároveň zistil, že k predmetnej nehnuteľnosti prislúchajú aj pozemky a to spolu o výmere X.XXX Q.. Odporca 2/ je poberateľom starobného dôchodku vo výške XXX,- €. mesačne, pričom na lieky vynakladá mesačne sumu XX,- €. a odporcovia vlastnia aj motorové vozidlo zn. E. F. G. Y. XXXX, zakúpené v roku XXXX. Ďalej zistil, že odporcovia vlastnia i samostatne stojacu garáž a odporca 2/ je podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území B. D. U. B.. Na základe takto zistených majetkových pomerov odporcov 1/ a 2/ dospel k záveru, že nie sú u nich splnené podmienky pre priznanie im oslobodenia v celom rozsahu, ale ich majetkové pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov za podané odvolanie v rozsahu 50%. Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej súd návrh odporcov 1/ a2/ na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov vo zvyšku zamietol, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia 1/ a 2/ a žiadali uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, aby im bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Namietali, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil ich majetkové pomery, pretože nie sú vlastníkmi žiadnej garáže; garáž, ktorú v minulosti vlastnili, už neexistuje, pretože na základe výzvy majiteľky pozemku, po uplatnení si jej reštitučného nároku, im bolo uložené predmetnú garáž zbúrať. Ďalej uviedli, že ich mesačné výdavky, náklady na byt a energie v sume XXX,- €. predstavujú len tú najnižšiu, základnú sumu. Poukázali na to, že obaja odišli do dôchodku z kultúrneho prostredia, pričom naďalej majú záujem navštevovať kultúrne podujatia napr. galérie, koncerty, múzeá, divadlo a najlacnejšie lístky môžu získať za sumu 11 až XX €. na osobu. Pokiaľ ide o pozemky, ktorých podielovým spoluvlastníkom je odporca 2/, uviedol, že tieto nehnuteľnosti neužíva, ani z nich nemá žiaden výnos. Poukázali aj na oficiálne stanovisko W. Ú. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého súčasný priemerný dôchodok na Slovensku v sume XXX,- €. stačí pokryť len základné potreby. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však nie je absolútne, ale jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania ako podmienkou prejednania návrhu. Na druhej strane však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych poplatkov, za súčasného splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov. Z tohto hľadiska je preto potrebné pri rozhodovaní zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Právo na spravodlivý proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešným, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno vyvodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie. V zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť, či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia byť súčasne naplnené. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov je, vyhodnotiť celkové pomery žiadateľa aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania, a z ktorého je odvodená samotná výška súdneho poplatku. Súd teda zhodnotí všetky relevantné zistenia z hľadiska opodstatnenosti záveru, či úhradou súdneho poplatku vo vyrubenej výške dôjde k takému závažnému zásahu do majetkovej sféry žiadateľa, že by mu privodila stav hmotnej núdze a znemožnila by mu tak efektívne sa v konaní svojich ohrozených či porušených práv a právom chránených záujmov domáhať. O oslobodenie od súdnych poplatkov musí účastník konania požiadať, pričom nestačí len tvrdiť, ale povinnosťou účastníka - žiadateľa, je aj preukázať svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, keď v tomto smere ho zaťažuje bremeno preukázanie rozhodujúcich skutočností. V prejednváanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že zistené celkové majetkové pomery odporcov 1/ a 2/ neodôvodňujú priznanie im oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu, keďže obaja majú pravidelný mesačný príjem, sú vlastníkmi bytu, taktiež vlastnia osobné motorové vozidlo a rozostavaný rodinný dom v obci B. D., a teda nenachádzajú sa v tak nepriaznivej finančnej situácii, v ktorej by zaplatenie súdneho poplatku ohrozilo zabezpečenie ich základných potrieb, avšak vzhľadom na výšku poberaného dôchodku odporkyňou 1/ a odporcom 2/, ako aj vzhľadom na výšku súdneho poplatku sú splnené zákonom stanovené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odporkyni 1/ a taktiež odporcovi 2/ v rozsahu 50%. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď im v tomto rozsahu oslobodenie od súdneho poplatku priznal a vo zvyšku ich návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.