Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/442/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203898435 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1203898435.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Jiráskova č. 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 039 039, zastúpeného: JUDr. Mgr. Viktória Hellenbart, advokát, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, proti povinnému: J. O., r.č. XXXXXX/XXX, bytom V. XXX, XXX XX L., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 167,63 Eur istiny s príslušenstvom tvoriacim: 17,6% úrok z omeškania zo sumy 167,63 Eur od 28.11.1997 do zaplatenia, trovy súdneho konania, trovy exekučného konania a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Cimermanová, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova ul. 43, 960 01 Zvolen, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. č.k. 37Er/2555/2003-65 zo dňa 08.04.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II. č.k. 37Er/2555/2003-65 zo dňa 08.04.2011 m e n í tak, že oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 105,17 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 206,22 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia s ohľadom na dôvod zastavenia exekúcie. Rozhodol tak podľa § 203 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), keďže právoplatným uznesením č.k. 37Er/2555/2003-52 zo dňa 25.09.2009 zastavil exekúciu po tom, ako právoplatným uznesením č.k. 37Er/2555/2003-38 zo dňa 04.12.2006 vyhovel námietkam povinného proti exekúcii. O výške trov exekúcie rozhodol opierajúc sa o § 14, § 15, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Súdnym exekútorom účtovanú výšku trov exekúcie v sume 240,30 Eur prehodnotil, čo zdôvodnil tým, že v časti hodinovej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky priznal exekútorovi odmenu vo výške 6,64 Eur za 30 minút = 1 začatá hodina účelne vynaložená na vykonanie exekúcie x 6,64 Eur = 6,64 Eur (-spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 min., -spracovanie a postúpenie námietok na súd - 15 min.). Štúdium spisu, štúdium námietok, prevzatie a zaevidovanie exekučného spisu, spracovanie žiadosti o priznanie trov + vyúčtovanie, ukončenie spisu po rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie exekučný súd exekútorovi nepriznal nakoľko mal za to, že tieto kategórie nie je možné osobitne účtovať. Ďalej konštatoval, že vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a jej zaslanie na príslušný súd, spracovanie žiadostí o súčinnosť - ODL, spracovanie žiadostí o súčinnosť - banka, spracovanie žiadostí o súčinnosť - CEPO, spracovanie žiadostí o súčinnosť - SP nie je možné priznať, ako hodinovú odmenu zmysle § 14 ods. 1 písm. a), pretože za spomínaný úkon je možné priznať len paušálnu odmenu. V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. b.) ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu v sume 6,64 Eur (-získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 Eur, -zabezpečenie výpisu z OR alebo ŽL povinného cestou internetu 3,32 Eur). Podľa § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 190,29 Eur (- poštovné 27,23 Eur, -administratívne náklady 3,32 Eur, -kopírovanie 8,12 Eur, -overovanie 5,84 Eur, - kolky 3,32 Eur, -faktúra - súčinnosť - Poštová banka Bratislava 11,85 Eur, vyhotovenie faktúry 0,50 Eur, -cestovné Zvolen - Bratislava - Zvolen 130.11 Eur). Súd prvého stupňa exekútorovi nepriznal náklady na archiváciu spisu, nakoľko mal za to, že v zmysle § 25 vyhlášky je archivácia zahrnutá v odmene súdneho exekútora a navyše túto položku exekútor ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, prvostupňový súd zvýšil jeho odmenu v zmysle § 196 EP o túto daň vo výške 20 %. II. O trovách účastníkov exekučného konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), keďže povinný mal v konaní plný úspech, ale trovy konania si neuplatnil, exekučný súd mu ich náhradu nepriznal. S týmto rozhodnutím, v časti výroku o trovách exekúcie (I. časť výroku), nesúhlasil oprávnený, ktorý v zákonnej lehote podal odvolanie a navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania vyslovil svoj nesúhlas s uloženou mu povinnosťou platiť trovy exekúcie a súčasne namietal exekútorovi priznanú náhradu cestovného vykonanú osobným motorovým vozidlom vo výške 130,11 Eur, ktorú považoval za neúčelnú. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu nie je vecne správne, čo do určenej výšky trov exekúcie. Z exekučného spisu je zrejmé mimo akúkoľvek pochybnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo po tom, ako právoplatným uznesením č.k. 37Er/2555/2003-38 zo dňa 04.12.2006 exekučný súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, čo možno označiť za procesný úspech povinného. Oprávnený, ako to vyplýva z citovaného uznesenia, nedisponoval valídnym exekučným titulom (tento nebol ani právoplatný, ani vykonateľný) a preto nesie procesné zavinenie na výsledku exekučného konania. Preto exekučný súd správne rozhodol ak k povinnosti platiť trovy exekúcie zaviazal oprávneného. Na druhej strane odvolací súd preveril exekútorom účtované a súdom priznané trovy exekúcie z hľadísk zásad civilného procesu viažucich sa k priznávaniu trov konania, teda zásad účinnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie, výpočet, ale i priznanie trov exekúcie sa týmito zásadami dôsledne neriadia. Riadiac sa zásadou vyplývajúcou z ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, o viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolací súd sa zaoberal len odvolaním napadnutou časťou rozhodnutia o časti neúmerne priznanej náhrady hotových výdavkov - cestovného. Exekútorom uplatnená náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom účtovaná za jednu cestu nebola prvostupňovým súdom vyhodnotená správne. Nejasný zostáva účel cesty Zvolen - Bratislava a späť, ktorý nie je zrejmý ani z predloženého spisu súdneho exekútora sp.zn. Ex/1027/2003. Ak prvostupňový súd uvažoval o takejto ceste ako účelnej mal, podľa odvolacieho súdu, pri priznaní cestovného vychádzať z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z., o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „SaKP“). Použitie SaKP pri priznaní cestovného a splnení podmienok s tým súvisiacich súdnemu exekútorovi, pri zastavení exekúcie, odôvodňuje ustanovenie § 37 ods.1, veta posledná EP, podľa ktorého, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie účastníkom konania je aj poverený exekútor, teda v tomto prípade má súdny exekútor pozíciu účastníka. Pri náhradách nevyhnutných výdavkov osôb zúčastnených na konaní rozhoduje súd podľa § 72 a nasl. SaKP. Podľa § 72 ods. 1, SaKP, k hotovým výdavkom účastníka patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Podľa § 73 ods. 1, 2 a 3, SaKP, nárok na cestovné má účastník, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Účastníkovi sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použil účastník vlastné motorové vozidlo, hradí sa mu cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74. Nárok na cestovné má aj účastník konania, ktorý býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok. Podľa § 74 SaKP, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkom pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov. 40) Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Keďže poverený exekútor nedisponoval súhlasom súdu na použitie iného dopravného prostriedku, ako to predpokladá § 74 SaKP, i keď použil vlastné motorové vozidlo, hradí sa mu cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom (§ 73 ods. 2 veta druhá). Odvolací súd preto cestovné priznal vychádzajúc z cenníka ŽSR, a.s., kde cena obyčajného cestovného lístka rýchlikom zo Zvolena do Bratislavy, druhej triedy trvá 3 hodiny 11 minút a stojí 8,74 Eur včítane DPH, cestovné vlakom potom predstavuje sumu 17,48 Eur (8,74 Eur x 2) spoločne so sumou 8,58 Eur, ako náhradou za stratu času (13 polhodín x 0,66 Eur) podľa § 23 vyhlášky. K tomu je potrebné pripočítať miestne prepravné, ktoré podľa sadzobníka zverejneného na vebovej stránke imhd.sk predstavuje v Bratislave pri 60 min. cestovnom lístku jeho hodnotu 0,90 Eur a v meste Zvolen 0,60 Eur. Miestne prepravné potom spolu predstavuje sumu 3,- Eurá (0,90 x2 + 0,60 x2). Cestovné celkom tvorí sumu 29,06 Eur (96,59 + 8,58). S poukazom na uvedené Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, riadiac sa ustanovením § 212 ods. 1 OSP a teda viazanosťou, rozsahom a dôvodmi odvolania, podľa § 220 OSP, v napadnutej časti zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). K priznanej, odvolaním nenapadnutej sume trov exekúcie 76,11 Eur patrí aj náhrada hotových výdavkov prezentovaná cestovným v sume 29,06 Eur. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.