Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/58/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899089 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1203899089.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., Priekopnícka 19, 821 06 Bratislava, IČO: 35 815 353, zast. JUDr. Jaroslavom Belkom, advokát, Fedákova 6, Bratislava proti žalovanému: RIVER spol. s.r.o., Športová 441, 900 46 Most pri Bratislave, IČO: 31 356 346, zast.: Advokátska kancelária - Andrea DUONGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Šancová 70, Bratislava, IČO 43 907 342 o zaplatenie 1.816,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. 10. 2011 č.k. 26Cb/272/2003-344 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. 10. 2011 č.k. 26Cb/272/2003-344 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 206,42 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške celkom 1.882,78 Eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02. 06. 2003 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 1.816,69 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 2002149 znejúcej na sumu 1.816,69 (54.729,50 Sk), ktorú odporca neuhradil v lehote splatnosti a ktorou si navrhovateľ ako výrobca tepla vyúčtoval cenu spotreby energie za nebytové priestory na Dudvážskej 5 (NC HRON) za obdobie prvého štvrťroka 2002. Odporca v konaní namietal opodstatnenosť faktúry č. 2002149 a namietal základ ako aj výšku uplatneného nároku z dôvodu, že do prenajatých priestorov teplo nikdy dodané žalobcom nebolo. Uviedol, že medzi účastníkmi konania nevznikol žiaden záväzkový vzťah, nebola uzavretá medzi nimi zmluva na dodávku tepla a odporca nepodpísal ani prihlášku na odber tepla. Poukázal na ust. zákona o energetike č. 70/1998 Z.z., konkrétne na ust. § 31, § 32 cit. zákona. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise ako aj znaleckým dokazovaním znalcom Ing. L. A. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko dospel k záveru, že priamym odberateľom tepla v tomto prípade mal byť podľa ust. § 31 písm. b zákona č. 70/1998 Z.z. Miestny úrad Bratislava-Podunajské Biskupice ako majiteľ objektu NC HRON, s ktorým mal Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o. uzavrieť zmluvu na odber tepla. Navrhovateľ existenciu takejto zmluvy s miestnym úradom Bratislava alebo mestskou časťou Podunajské Biskupice nepreukázal. V súdnom spise sa nenachádza žiadna relevantná listina, ktorá by preukazovala existenciu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a taktiež navrhovateľ, zaťažený v konaní dôkazným bremenom nepreukázal, že do priestorov, ktoré odporca užíval teplo dodával a že mu teplo dodával v množstve podľa faktúry č.2002149. Súd prvého stupňa mal tiež za to, že v tomto prípade nejde ani o bezdôvodné obohatenie tak, ako to má na mysli ust. § 451 Obč. zákonníka a pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu, ale i z dôvodu, že nebol preukázaný základ ani výška uplatneného nároku, návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. V odvolaní uviedol, že znalec vo svojom znaleckom posudku č. 12/2008 na strane 4 vyhotovenom špeciálne pre potreby posúdenia daného uplatňovaného nároku sa vyjadril, že „z tepelnej bilancie podľa PD možno konštatovať, že klasické teplovodné vykurovanie a sálavé panely ako celok ostalo približne rovnaké, no v bloku je vyradený celý výkon nefunkčného teplovzdušného vykurovania, ktorý pre súčasné prevádzky nie je potrebný“. Ďalej uviedol, že na základe predložených písomných dokladov zo strany navrhovateľa, pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nevznikol zmluvný vzťah tak titul na uhradenie žalovanej sumy vznikol z dôvodu podľa ust. § 458 Obč. zákonníka (bezdôvodné obohatenie), resp. náhrady škody podľa zákona o energetike č. 70/1998 Z.z. Uviedol tiež, že dodávka tepla navrhovateľom ako výrobcom tepla v objeme a v kvalite do priestoru, ktoré užíval odporca, bola v konaní jednoznačne preukázaná kvalifikovaným dôkazným prostriedkom, a to znaleckým posudkom, ktorý dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti nariadil a vykonal sám súd a ďalej listom samotného odporcu zo dňa 15. 10. 2002, kde sám odporca navrhol zaplatiť predmetnú faktúru (č.149/02) formou splátkového kalendára, z ktorej sa odvíja nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy, ako aj napokon listom odporcu zo dňa 26. 06. 2003, v ktorom sa sám označuje za osobu, ktorá je vo vzťahu s navrhovateľom ako užívateľ a spotrebovávateľ tepla, ktoré navrhovateľ ako výrobca tepla dodával do priestorov užívaných odporcom. K objemu dodaného tepla za rozhodné obdobie sa kvalifikovane pre potreby konania uplatnenom nároku vyjadril znalec vo svojom znaleckom posudku č. 12/2008, ktorý uviedol, že navrhovateľ „vyúčtoval spotrebu tepla za prvý štvrťrok 2002, podľa stanovených pravidiel správne na vykurovaný objem v m3 vykurovaného nebytového priestoru odporcu“. Napokon navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca do podania návrhu nenamietal fakturovanú cenu dodaného, resp. využitého tepla, pričom až v odpore proti platobného rozkazu namietal túto faktúru iba s tým, že nezohľadňuje skutočne vykurovanú výmeru priestorov a nič iné nenamietal. Zo zistených skutočností podľa názoru navrhovateľa, jednoznačne bolo preukázané a evidentné, že odporca v zimných mesiacoch prvého štvrťroka 2002 teplo vyrobené a dodávané navrhovateľom užíval a uznával jeho spotrebu, z ktorého dôvodu vznikol navrhovateľovi, ktorý teplo s náležitými nákladmi vyrobil, voči odporcovi právny titul na úhradu jeho ceny, resp. hodnoty rovnajúcej sa peňažnej náhrade zodpovedajúcej ekonomickej hodnote obohatenia v čase jej získania. Podľa navrhovateľa treba posudzovať daný právny vzťah účastníkov konania podľa ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie, resp. náhradu škody a z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, resp. zmeniť tak, že sa návrhu vyhovie v celom rozsahu. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a uviedol, že navrhovateľ citáciou znalca zo znaleckého posudku č.12/2008, str. 4 účelovo vytiahol výrok citovaný v odvolaní z kontextu. V tom istom súvisiacom texte však ďalej znalec uviedol: „z dnešného pohľadu sú tepelné straty objektu vysoké, nakoľko vlastnosti obvodového plášťa sú v porovnaní s novými STN absolútne nevyhovujúce.“ V závere vyhodnotenia znalca je konštatované, že so súčasným stavom využívania a prevádzkovania objektu nie je možné dosiahnuť tepelnú pohodu vo všetkých prenajatých priestoroch. I odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje stanovisko znalca, ktorý sám dospel k záveru, že odporca mohol a bol znevýhodnený v oblasti tepelnej pohody na úkor ostatných odberateľov z dôvodu, že budova bola v zlom technickom stave, obvodové plášte prepúšťali teplo, atď. Teploty, ktoré boli v priestoroch odporcu zaznamenané dosahovali hodnotu v rozpätí od 0°C do 10°C, predmetný záznam bol doručený navrhovateľovi a je založený ako dôkaz v súdnom spise. Odporca bol nútený na vlastné náklady zadovážiť si externé vykurovacie telesá, ohrievače vzduchu, aby bol v zimných mesiacoch vôbec prenajatý priestor použiteľný na podnikanie. Ohľadom neexistencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania odporca poukázal na príslušné ust. zák. č. 70/1998 Zb. o energetike konkrétne na ustanovenia § 31 a, b, c) a ust. § 32 ods. 1 cit. zákona. Zo zákona nesporne vyplýva, že dodávateľom tepla bol Bytový podnik Podunajské Biskupice (navrhovateľ), priamym odberateľom bola Mestská časť Podunajské Biskupice a konečným spotrebiteľom bol RIVER spol. s r.o. (odporca). Opätovne zdôraznil, že v konaní preukázal, že odporca nikdy žiadnu zmluvu o dodávke tepla nepodpísal ani neuzavrel. Z týchto dôvodov preto súd prvého stupňa správne ustálil nedostatok pasívne vecnej legitimácie na strane odporcu v konaní. K otázke uplatnenia si predmetného nároku titulom bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 458 Obč. zákonníka, resp. titulom nároku na náhradu škody odporca uviedol, že nárok navrhovateľa nemôže byť dôvodným ani titulom neoprávneného odberu tepla podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, nakoľko k neoprávnenému odberu môže dôjsť len v prípade odberu priamym odberateľom, ktorým odporca nebol. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka sa odporca nemohol bezdôvodne obohatiť, nakoľko odporca ako nájomca nebytových priestorov, získaval teplo od prenajímateľa (Miestna časť Podunajské Biskupice) v rámci služieb spojených s nájmom. Odporca nenamietal tvrdenie, že by do objektu NC HRON bolo dodávané teplo zo strany navrhovateľa, ale zo strany navrhovateľa nebolo ani nemohlo byť preukázané, že by v priestoroch, ktoré mal prenajaté odporca boli nainštalované osobitné meradlá tepla. Len v prípade, že by boli tieto nainštalované mohol by navrhovateľ tvrdiť, že dodával teplo priamo odporcovi do ním prenajatých priestorov. Na adresu relevantnosti listov, na ktoré poukázal navrhovateľ v odvolaní uviedol, že listy písala konateľka odporcu Z., ktorá v čase písania listov nerozlišovala v zmysle zákona o energetike subjekty ako dodávateľ tepla, priamy odberateľ tepla, resp. konečný spotrebiteľ, nakoľko nemá právnické vzdelanie. Odporca mal za to, že v konaní dostatočne preukázal, že v prenajatých priestoroch bol počas zimných mesiacov chlad a najmä preukázal skutočnosť, že odporca nemá pasívnu vecnú legitimáciu vystupovať v tomto konaní ako odporca. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj za riadne odôvodnené. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne. Navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nevysporiadal v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa ako aj v odôvodnení rozsudku. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil daný spor medzi účastníkmi konania tak, že tento zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu, keď práve absencia zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom nezakladá právo navrhovateľa domáhať sa úhrady fakturovanej sumy vo výške 1.816,69 Eur s príslušenstvom od odporcu. V tejto súvislosti i odvolací súd poukazuje na ust. § 31 a § 32 zák. č. 70/1998 Z.z. o energetike, ktorý v cit. ust. uvádza jednak náležitosti písomne uzavretej zmluvy o dodávke tepla ako i v ust. § 31 cit. zákona označeným ako základné pojmy riadne definuje, kto je dodávateľom tepla, kto je priamym odberateľom a konečným spotrebiteľom. Odporca bol nájomcom nebytových priestorov na základe zmluvy uzavretej medzi Miestnym úradom Bratislava Podunajské Biskupice ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom zo dňa 14. 12. 1993. Zo znenia čl. 3 bod 1 nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca sa zaväzuje uhrádzať všetky náklady spojené s obvyklým udržiavaním priestorov. Podľa bodu 4 tohto článku nájomca mal povinnosť prihlásiť sa na odber elektrickej energie, tepla, vody, plynu a na odvozu smetí vo vlastnom mene. Podľa zák. č. 70/1998 Z.z. písomnú zmluvu o dodávke tepla môže uzavrieť dodávateľ spolu s priamym odberateľom tepla, pričom priamym odberateľom tepla podľa ust. § 31 písm. b) cit. zákona môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom. Navrhovateľ nepreukázal v tomto konaní existenciu zmluvného vzťahu medzi odporcom a dodávateľom tepla, preto odvolací súd pri vyhodnotení dôkazov mohol tiež vychádzať len z predložených listinných dôkazov ako i z príslušných ustanovení zákona o energetike a tak ako už bolo vyššie uvedené dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že odporca nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko existencia takéhoto zmluvného vzťahu zo strany navrhovateľa preukázaná nebola. Čo sa týka návrhu navrhovateľa posúdiť daný právny vzťah titulom bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody, odvolací súd uvádza tak ako i súd prvého stupňa, že predmetný nárok nie je možné priznať navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko pokiaľ trvá zmluvný pomer dodávateľskej organizácie so zmluvným odberateľom a pokiaľ nevznikol voči faktickému odberateľovi osobitný právny dôvod nároku, nemôže dodávateľská organizácia na takomto subjekte vymáhať platenie z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu. Keďže navrhovateľ nepreukázal existenciu individuálneho právneho dôvodu, teda pokiaľ trval zmluvný pomer dodávateľskej organizácie iba zo zmluvným odberateľom a pokiaľ nevznikol voči faktickému odberateľovi osobitný právny dôvod nároku, nemôže dodávateľská organizácia od odporcu ako faktického odberateľa domáhať sa úhrady žalovanej pohľadávky ani titulom bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody a to práve z toho dôvodu, že pokiaľ je možné nárok navrhovateľa uspokojiť zo zmluvného vzťahu, nie je možné si nárok navrhovateľa uplatniť titulom bezdôvodného obohatenia tak, ako tvrdil navrhovateľ v konaní. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že odporca uznal žalovanú sumu a navrhol splátkový kalendár, odvolací súd uvádza, že ak aj odporca pred začatím konania uznal žalovanú pohľadávku, avšak pred súdom túto popiera, neznamená to bez ďalšieho priznanie takejto pohľadávky súdom. Uznanie má len ten následok, že ak odporca uznanú pohľadávku v konaní pred súdom spochybní, dôkazné bremeno prechádza na neho. V danom prípade obrana odporcu preukázala skutočnosti, pre ktoré súd nárok navrhovateľa ako nedôvodný zanikol. Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí (z dôvodu nepreukázania, že navrhovateľ dodal odporcovi teplo v uplatnenom objeme podľa faktúry č. 2002149) odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania a to za dva úkony právnej pomoci, prevzatie právneho zastúpenia (k výmene právneho zástupcu odporcu došlo z dôvodu úmrtia predchádzajúceho právneho zástupcu), písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02. 09. 2013 a účasť na vyhlásení rozhodnutia odvolacím súdom vo výške 1 právneho úkonu (1 úkon právnej pomoci po 81,33 Eur/úkon, 1 právneho úkonu 20,33 Eur). Spolu úkony právnej pomoci predstavujú vrátane paušálnej náhrady (3x 7,81 Eur = 23,43 Eur) čiastku 206,42 Eur. Odvolací súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu 1 úkon právnej pomoci - vypracovanie právneho rozboru veci, nakoľko vykonanie takéhoto úkonu nebol súdu preukázaný. Toto rozhodnutie prijal senáto krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.