KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava30. 6. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/596/2012 z 30. 6. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2013, sp. zn. 6Co/596/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1203899863.6

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/596/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899863
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1203899863.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Aleny Svetlovskej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej v právnej veci žalobkyne: U. X., bytom A. Q.. Č.. XX, I.,
proti žalovanému: J. L., bytom K. Q.. Č.. XXX/X, M., zast. opatrovníkom Y. L., bytom K. Q.. Č.. XXX/X, M.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská
cesta č. 82, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne a vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II z 26. septembra 2012 č. k. 15C/107/2003- 421, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému
domáhala náhrady škody z ublíženia na zdraví, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania 2 837,75 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok
859,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť
nahradiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II spoločne a nerozdielne trovy konania 39,83 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola dňa 8. 11. 2001 účastníčkou
dopravnej nehody ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. Mercedes, ktoré riadil žalovaný. Ten
neprispôsobil rýchlosť vozidla poveternostným podmienkam a nevenoval sa riadeniu vozidla, v dôsledku
čoho s vozidlom dostal šmyk, vyšiel na chodník a narazil do stĺpa. Okresný súd Bratislava II trestným
rozkazom z 13. 11. 2002 č. k. 5T 202/02 uznal žalovaného vinným z trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Žalobkyňa pri nehode utrpela ťažké zranenia a to
trieštivú zlomeninu 4. a 5. stavca hrudnej chrbtice s posunom lézie hrudnej miechy v úrovni siedmeho
hrudného segmentu a paraplégiou, zlomeninu 4., 5. a 7. rebra vpravo a 2. rebra vľavo, otras
mozgu a pomliaždenie mäkkých tkanív chrbta. Žalobkyňa má po úraze úplne ochrnuté obidve
dolné končatiny a je odkázaná na invalidný vozík. Zo znaleckého posudku znalca Doc. MUDr. Jozefa
Lohnerta, CSc. vyplýva, že žalobkyňa je po úraze prakticky úplne neschopná sama uspokojovať
svoje životné potreby, je odkázaná na invalidný vozík (neovláda akýkoľvek aktívny pohyb dolných
končatín), preto sa nemôže venovať žiadnym, ani rekreačným pohybovým aktivitám. Neovláda stolicu
ani moč, musí nosiť plienkové nohavičky. Bezpodmienečne vyžaduje pomoc inej osoby pri obstarávaní
a príprave prostriedkov dennej obživy, nemôže sa sama postarať ani o svoje maloleté dieťa, stratila
sexuálnu apetenciu a stimuláciu. Je spoločensky úplne izolovaná a nie je ani minimálne sebestačná,



keď nie je schopná ani sama sa presunúť na invalidný vozík. V dôsledku poškodenia zdravia, ktoré
je nezvratné s nepriaznivou prognózou do budúcnosti, sa kvalita jej života zásadne zhoršila a nie
je vôbec schopná samostatne sa uplatniť v živote. Znalec ohodnotil bolestné žalobkyne počtom
bodov 1 200 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 3 300. Okresný súd Bratislava
II rozsudkom z 12. 6. 2001 č. k. Nc 812/99- 34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 6. 2001,
pozbavil žalovaného spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a upustil od doručenia tohto
rozsudku žalovanému. Ten istý súd uznesením z 19. 6. 2001 č. k. P 112/2001- 2 ustanovil žalovanému
opatrovníka v osobe jeho otca J. L., ktorý dňa 19. 6. 2005 zomrel. Následne Okresný súd Galanta
uznesením z 2. 3. 2006 č. k. 13P 17/2006- 37, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 3. 2006, ustanovil
nesvojprávnemu žalovanému opatrovníka v osobe jeho brata Y. L.. Okresný súd Bratislava II uznesením
z 8. 2. 2011 č. k. 4 Nt 29/2010 povolil obnovu konania v trestnej veci vedenej proti žalovanému,
zrušil trestný rozkaz z 13. 11. 2002 č. k. 5T 202/02 a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania.
Vyšetrovateľ OR PZ Bratislava II pribral do konania znalcov z odboru psychiatrie. Znalci MUDr. Mária
Žuchová a MUDr. Ľubomír Jalč v znaleckom posudku dospeli k záveru, že žalovaný v čase spáchania
trestného činu trpel duševnou chorobou tzv. abnormným osobnostným variantom schizoidného typu
s psychotickými dekompenzáciami prejavujúcimi sa poruchami konania a neschopnosťou racionálnej
kontroly svojich činov. V čase spáchania trestného činu žalovaný nevedel ovládať svoje konanie a
rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II v
trestnej veci proti žalovanému uznesením z 13. 4. 2012 č. k. 2 Pv 216/11- 20 trestné stíhanie zastavil,
pretože obvinený - žalovaný nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Z tohto skutkového
stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V čase predmetnej dopravnej nehody,
pri ktorej žalobkyňa utrpela predmetné zranenia, nebol žalovaný schopný ovládnuť svoje konanie (chýba
danosť vôľovej schopnosti) a posúdiť jeho následky (chýba danosť rozumovej schopnosti). Vzhľadom
na to súd prvého stupňa žalobu citujúc § 420 ods. 1 a § 422 ods. 1 Obč. zák. žalobu o zaplatenie
46 006,77 eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. O trovách konania súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a uviedol, že žalobkyňa mala síce vo veci iba čiastočný
úspech, ale rozhodnutie súdu prvého stupňa o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a aj od
úvahy súdu. Povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania súd prvého stupňa uložil okrem žalovaného aj
vedľajšiemu účastníkovi, pretože ten má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania -
žalovaný, na strane ktorého v konaní vystupoval. O povinnosti žalovaného zaplatiť štátu súdny poplatok
súd prvého stupňa rozhodol podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. ch/, § 5 ods. 1 písm. h/ zák. č. 71/1992
Zb. a pol. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. o povinnosti žalovaného a vedľajšieho účastníka
nahradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa podľa nej pochybil v tom,
že vychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných v trestnom konaní za odlišným účelom, pričom
primárnou úlohou znalcov bolo zodpovedať nejasnosti a okolnosti významné pre trestné konanie. Súd
prvého stupňa mal v konaní v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p. ustanoviť znalcov z odboru psychiatrie, ktorí
by osobitne pre účely občianskeho súdneho konania vyšetrili duševný stav žalovaného s akcentom na
jeho spôsobilosť znášať občianskoprávnu zodpovednosť a následky vlastného protiprávneho konania.
Ďalej žalobkyňa namietla, že súd prvého stupňa, ktorý si osvojil závery znaleckého posudku z
trestného konania a znalcov nevypočul, jej odoprel možnosť klásť znalcovi otázky. Žalovaný v deň
dopravnej nehody nevykazoval známky zníženej príčetnosti a dopravnú nehodu spôsobil nedostatočným
venovaním sa vedeniu motorového vozidla pri rýchlej jazde, pričom na túto jeho činnosť eventuálne
psychické ochorenie nemohlo mať žiadny vplyv. Možnosť konfrontovať znalcov a klásť im otázky by
preto bolo dôležitým aj pre preskúmanie správnosti ich záverov, a to s dôrazom na skutočnosť, že znalci
v trestnom konaní skúmali duševný stav žalovaného po uplynutí 10 rokov od predmetnej dopravnej
nehody.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj vedľajší účastník a napadol ním výroky o trovách
konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec
v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že nakoľko žalovaný v čase
dopravnej nehody nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, za škodu na zdraví
žalobkyne nikdy nezodpovedal a v spore mu preto chýbala pasívna vecná legitimácia. Nie je prípustné,
aby bola vedľajšiemu účastníkovi uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania za osobu, ktorá za
škodu nezodpovedá. Bolo tiež preukázané, že žalovaný bol ešte pred predmetnou dopravnou nehodou
pozbavený spôsobilosti na právne úkony a nemal teda procesnú spôsobilosť samostatne pred súdom



konať ako účastník konania. Vzhľadom na to žalovaný mal a musel byť počas celého súdneho konania
zastúpený zákonným zástupcom, resp. súdom ustanoveným opatrovníkom. V dôsledku procesných
pochybení súdu, ktorý od začiatku konania až do augusta 2009 nekonal s opatrovníkom procesne
nespôsobilého žalovaného, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, žalobkyňa dostala od vedľajšieho
účastníka poistné plnenie vo výške 22 107,15 eur (666 000 Sk), na ktoré nemala právny nárok. Všetky
tieto skutočnosti spolu s ohľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery žalovaného bolo podľa
názoru vedľajšieho účastníka možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150
ods. 1 O.s.p. a podľa tohto ustanovenia súd prvého stupňa nemal žalobkyni priznať náhradu trov
konania. Ďalej vedľajší účastník poukázal na to, že doposiaľ neexistuje právoplatné a vykonateľné
súdne rozhodnutie, ktorým by bolo žalobkyni priznané právo na náhradu škody 22 107,15 eur a preto
ani neexistuje základ, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania.
Predchádzajúce rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vydané pred 26. 6. 2009 totiž
neboli riadne doručené opatrovníkovi žalovaného, ktorým bol do 18. 6. 2005 otec žalovaného J. L.Ü. a od
2. 3. 2006 je ním brat žalovaného Y. L.. Rozhodnutia, ktoré neboli doručené opatrovníkovi žalovaného,
nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolania na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolania nie sú
dôvodné.

Zodpovednosť maloletých a osôb postihnutých duševnou poruchou závisí od ich vôľovej a
rozpoznávacej schopnosti v dobe spôsobenia škody. Ak chýba jedna z týchto zložiek, nie je dotyčná
osoba za spôsobenú škodu zodpovedná a namiesto nej zodpovedá za škodu ten, kto mal v tej dobe
povinnosť vykonávať nad ňou dohľad (§ 422 ods. 1 Obč. zák.). U osôb postihnutých duševnou poruchou
je osobou povinnou vykonávať dohľad spravidla opatrovník.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný bol ešte pred predmetnou dopravnou nehodou,
v dôsledku ktorej vznikla žalobkyni škoda na zdraví, právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne
úkony v celom rozsahu. Znalci z odvetvia psychiatria MUDr. Ľubomír Jalč a MUDr. Mária Žuchová v
znaleckom posudku podanom v rámci trestného konania dospeli k záveru, že žalovaný v čase spáchania
trestného činu, t. j. v čase predmetnej dopravnej nehody, nebol schopný ovládať svoje konanie a posúdiť
jeho následky. Znalci síce vyšetrovali žalovaného v roku 2011, teda 10 rokov po nehode, ale znalec
MUDr. Jalč, ktorého odvolací súd vypočul v odvolacom konaní, vypovedal, že jeho duševný stav bol
rovnaký aj v čase predmetnej nehody. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na časový odstup
od nehody by nemalo zmysel opätovne znalecky zisťovať duševný stav žalovaného v čase nehody,
keďže s veľkou pravdepodobnosťou by ani znalec ustanovený v tomto konaní nedospel k inému záveru,
ako znalci MUDr. Jalč a MUDr. Žuchová v trestnom konaní. Títo znalci mali v trestnom konaní okrem
iného za úlohu zodpovedať, či žalovaný v čase spáchania činu vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania pre spoločnosť a či vedel svoje konanie ovládnuť. Znalci v posudku túto otázku zodpovedali
tak, že žalovaný v čase nehody nevedel svoje konanie ovládať a nevedel ani rozpoznať spoločenskú
nebezpečnosť svojho konania. Z toho vyplýva, že znalci v trestnom konaní síce posudzovali okolnosti
významné pre trestné konania, t. j. pre posúdenie trestnej zodpovednosti žalovaného, ale tieto okolnosti
sú súčasne významné aj pre posúdenie občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu. V oboch
prípadoch je totiž rozhodujúca vôľová a rozpoznávacia schopnosť žalovaného ako páchateľa trestného
činu a súčasne ako osoby, ktorá svojím konaním spôsobila žalobkyni škodu na zdraví.

Keďže žalovaný v čase nehody nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky,
nezodpovedá za škodu a namiesto neho za škodu zodpovedá ten, kto bol povinný v čase nehody, resp.
v čase vzniku škody vykonávať nad ním dohľad ( § 422 ods. 1 druhá veta Obč. zák. ). Touto osobou bol
jeho otec J. L. st., ktorý bol v čase predmetnej nehody jeho opatrovníkom. J. L. st. však zomrel dňa 19.
6. 2005. Súčasnému opatrovníkovi žalovaného Y. L. nie je možné uložiť povinnosť nahradiť žalobkyni
škodu, pretože v čase predmetnej dopravnej nehody nebol opatrovníkom žalovaného a preto ani nebol
povinný v tom čase nad ním vykonávať dohľad.

Z toho vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Odvolanie žalobkyne tak nie je dôvodné a odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo veci samej, teda
vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.



Žalovaná bola v spore čiastočne úspešná, keďže rozsudkom súdu prvého stupňa z 8. 10. 2004 č. k.
15C/107/2003- 96 jej bola priznaná suma 234 300 Sk ( 7 777,34 eur ) a rozsudkom z 21. 11. 2007 č.
k. 15C/107/2003- 214 suma 431 700 Sk ( 14 329,81 eur ), čo spolu predstavuje sumu 22 107,15 eur
( 7 777,34 + 14 329,81 = 22 107,15 eur ). Sumu 22 107,15 eur vedľajší účastník aj žalobkyni skutočne
vyplatil. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobkyňa bola v spore
čiastočne úspešná, ale rozhodnutie o výške plnenia ( náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia )
záviselo od znaleckého posudku a aj od úvahy súdu prvého stupňa. Preto súd prvého stupňa postupoval
správne, keď o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že priznal žalobkyni ich plnú
náhradu. Žalovaný je súčasne v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. povinný zaplatiť štátu
poplatok za žalobu, keďže žalobkyňa bola od platenia súdnych poplatkov osobne oslobodená v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. ch/ zák. č. 71/1992 Zb. Výrok o povinnosti žalovaného a vedľajšieho účastníka nahradiť
trovy štátu je v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. aj v časti,
ktorou bola žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania
2 837,75 eur, žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II
súdny poplatok 859,50 eur a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi bola uložená povinnosť nahradiť
trovy štátu 39,83 eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,
keďže obaja účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech a neúspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1203899863)