Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/596/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899863 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1203899863.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej v právnej veci žalobkyne: U. X., bytom A. Q.. Č.. XX, I., proti žalovanému: J. L., bytom K. Q.. Č.. XXX/X, M., zast. opatrovníkom Y. L., bytom K. Q.. Č.. XXX/X, M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 26. septembra 2012 č. k. 15C/107/2003- 421, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala náhrady škody z ublíženia na zdraví, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania 2 837,75 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok 859,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť nahradiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II spoločne a nerozdielne trovy konania 39,83 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola dňa 8. 11. 2001 účastníčkou dopravnej nehody ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. Mercedes, ktoré riadil žalovaný. Ten neprispôsobil rýchlosť vozidla poveternostným podmienkam a nevenoval sa riadeniu vozidla, v dôsledku čoho s vozidlom dostal šmyk, vyšiel na chodník a narazil do stĺpa. Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom z 13. 11. 2002 č. k. 5T 202/02 uznal žalovaného vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Žalobkyňa pri nehode utrpela ťažké zranenia a to trieštivú zlomeninu 4. a 5. stavca hrudnej chrbtice s posunom lézie hrudnej miechy v úrovni siedmeho hrudného segmentu a paraplégiou, zlomeninu 4., 5. a 7. rebra vpravo a 2. rebra vľavo, otras mozgu a pomliaždenie mäkkých tkanív chrbta. Žalobkyňa má po úraze úplne ochrnuté obidve dolné končatiny a je odkázaná na invalidný vozík. Zo znaleckého posudku znalca Doc. MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc. vyplýva, že žalobkyňa je po úraze prakticky úplne neschopná sama uspokojovať svoje životné potreby, je odkázaná na invalidný vozík (neovláda akýkoľvek aktívny pohyb dolných končatín), preto sa nemôže venovať žiadnym, ani rekreačným pohybovým aktivitám. Neovláda stolicu ani moč, musí nosiť plienkové nohavičky. Bezpodmienečne vyžaduje pomoc inej osoby pri obstarávaní a príprave prostriedkov dennej obživy, nemôže sa sama postarať ani o svoje maloleté dieťa, stratila sexuálnu apetenciu a stimuláciu. Je spoločensky úplne izolovaná a nie je ani minimálne sebestačná, keď nie je schopná ani sama sa presunúť na invalidný vozík. V dôsledku poškodenia zdravia, ktoré je nezvratné s nepriaznivou prognózou do budúcnosti, sa kvalita jej života zásadne zhoršila a nie je vôbec schopná samostatne sa uplatniť v živote. Znalec ohodnotil bolestné žalobkyne počtom bodov 1 200 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 3 300. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 12. 6. 2001 č. k. Nc 812/99- 34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 6. 2001, pozbavil žalovaného spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a upustil od doručenia tohto rozsudku žalovanému. Ten istý súd uznesením z 19. 6. 2001 č. k. P 112/2001- 2 ustanovil žalovanému opatrovníka v osobe jeho otca J. L., ktorý dňa 19. 6. 2005 zomrel. Následne Okresný súd Galanta uznesením z 2. 3. 2006 č. k. 13P 17/2006- 37, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 3. 2006, ustanovil nesvojprávnemu žalovanému opatrovníka v osobe jeho brata Y. L.. Okresný súd Bratislava II uznesením z 8. 2. 2011 č. k. 4 Nt 29/2010 povolil obnovu konania v trestnej veci vedenej proti žalovanému, zrušil trestný rozkaz z 13. 11. 2002 č. k. 5T 202/02 a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania. Vyšetrovateľ OR PZ Bratislava II pribral do konania znalcov z odboru psychiatrie. Znalci MUDr. Mária Žuchová a MUDr. Ľubomír Jalč v znaleckom posudku dospeli k záveru, že žalovaný v čase spáchania trestného činu trpel duševnou chorobou tzv. abnormným osobnostným variantom schizoidného typu s psychotickými dekompenzáciami prejavujúcimi sa poruchami konania a neschopnosťou racionálnej kontroly svojich činov. V čase spáchania trestného činu žalovaný nevedel ovládať svoje konanie a rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II v trestnej veci proti žalovanému uznesením z 13. 4. 2012 č. k. 2 Pv 216/11- 20 trestné stíhanie zastavil, pretože obvinený - žalovaný nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V čase predmetnej dopravnej nehody, pri ktorej žalobkyňa utrpela predmetné zranenia, nebol žalovaný schopný ovládnuť svoje konanie (chýba danosť vôľovej schopnosti) a posúdiť jeho následky (chýba danosť rozumovej schopnosti). Vzhľadom na to súd prvého stupňa žalobu citujúc § 420 ods. 1 a § 422 ods. 1 Obč. zák. žalobu o zaplatenie 46 006,77 eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a uviedol, že žalobkyňa mala síce vo veci iba čiastočný úspech, ale rozhodnutie súdu prvého stupňa o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a aj od úvahy súdu. Povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania súd prvého stupňa uložil okrem žalovaného aj vedľajšiemu účastníkovi, pretože ten má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania - žalovaný, na strane ktorého v konaní vystupoval. O povinnosti žalovaného zaplatiť štátu súdny poplatok súd prvého stupňa rozhodol podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. ch/, § 5 ods. 1 písm. h/ zák. č. 71/1992 Zb. a pol. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. o povinnosti žalovaného a vedľajšieho účastníka nahradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa podľa nej pochybil v tom, že vychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných v trestnom konaní za odlišným účelom, pričom primárnou úlohou znalcov bolo zodpovedať nejasnosti a okolnosti významné pre trestné konanie. Súd prvého stupňa mal v konaní v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p. ustanoviť znalcov z odboru psychiatrie, ktorí by osobitne pre účely občianskeho súdneho konania vyšetrili duševný stav žalovaného s akcentom na jeho spôsobilosť znášať občianskoprávnu zodpovednosť a následky vlastného protiprávneho konania. Ďalej žalobkyňa namietla, že súd prvého stupňa, ktorý si osvojil závery znaleckého posudku z trestného konania a znalcov nevypočul, jej odoprel možnosť klásť znalcovi otázky. Žalovaný v deň dopravnej nehody nevykazoval známky zníženej príčetnosti a dopravnú nehodu spôsobil nedostatočným venovaním sa vedeniu motorového vozidla pri rýchlej jazde, pričom na túto jeho činnosť eventuálne psychické ochorenie nemohlo mať žiadny vplyv. Možnosť konfrontovať znalcov a klásť im otázky by preto bolo dôležitým aj pre preskúmanie správnosti ich záverov, a to s dôrazom na skutočnosť, že znalci v trestnom konaní skúmali duševný stav žalovaného po uplynutí 10 rokov od predmetnej dopravnej nehody. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj vedľajší účastník a napadol ním výroky o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že nakoľko žalovaný v čase dopravnej nehody nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, za škodu na zdraví žalobkyne nikdy nezodpovedal a v spore mu preto chýbala pasívna vecná legitimácia. Nie je prípustné, aby bola vedľajšiemu účastníkovi uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania za osobu, ktorá za škodu nezodpovedá. Bolo tiež preukázané, že žalovaný bol ešte pred predmetnou dopravnou nehodou pozbavený spôsobilosti na právne úkony a nemal teda procesnú spôsobilosť samostatne pred súdom konať ako účastník konania. Vzhľadom na to žalovaný mal a musel byť počas celého súdneho konania zastúpený zákonným zástupcom, resp. súdom ustanoveným opatrovníkom. V dôsledku procesných pochybení súdu, ktorý od začiatku konania až do augusta 2009 nekonal s opatrovníkom procesne nespôsobilého žalovaného, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, žalobkyňa dostala od vedľajšieho účastníka poistné plnenie vo výške 22 107,15 eur (666 000 Sk), na ktoré nemala právny nárok. Všetky tieto skutočnosti spolu s ohľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery žalovaného bolo podľa názoru vedľajšieho účastníka možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a podľa tohto ustanovenia súd prvého stupňa nemal žalobkyni priznať náhradu trov konania. Ďalej vedľajší účastník poukázal na to, že doposiaľ neexistuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, ktorým by bolo žalobkyni priznané právo na náhradu škody 22 107,15 eur a preto ani neexistuje základ, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania. Predchádzajúce rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vydané pred 26. 6. 2009 totiž neboli riadne doručené opatrovníkovi žalovaného, ktorým bol do 18. 6. 2005 otec žalovaného J. L.Ü. a od 2. 3. 2006 je ním brat žalovaného Y. L.. Rozhodnutia, ktoré neboli doručené opatrovníkovi žalovaného, nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Zodpovednosť maloletých a osôb postihnutých duševnou poruchou závisí od ich vôľovej a rozpoznávacej schopnosti v dobe spôsobenia škody. Ak chýba jedna z týchto zložiek, nie je dotyčná osoba za spôsobenú škodu zodpovedná a namiesto nej zodpovedá za škodu ten, kto mal v tej dobe povinnosť vykonávať nad ňou dohľad (§ 422 ods. 1 Obč. zák.). U osôb postihnutých duševnou poruchou je osobou povinnou vykonávať dohľad spravidla opatrovník. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný bol ešte pred predmetnou dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej vznikla žalobkyni škoda na zdraví, právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Znalci z odvetvia psychiatria MUDr. Ľubomír Jalč a MUDr. Mária Žuchová v znaleckom posudku podanom v rámci trestného konania dospeli k záveru, že žalovaný v čase spáchania trestného činu, t. j. v čase predmetnej dopravnej nehody, nebol schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Znalci síce vyšetrovali žalovaného v roku 2011, teda 10 rokov po nehode, ale znalec MUDr. Jalč, ktorého odvolací súd vypočul v odvolacom konaní, vypovedal, že jeho duševný stav bol rovnaký aj v čase predmetnej nehody. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na časový odstup od nehody by nemalo zmysel opätovne znalecky zisťovať duševný stav žalovaného v čase nehody, keďže s veľkou pravdepodobnosťou by ani znalec ustanovený v tomto konaní nedospel k inému záveru, ako znalci MUDr. Jalč a MUDr. Žuchová v trestnom konaní. Títo znalci mali v trestnom konaní okrem iného za úlohu zodpovedať, či žalovaný v čase spáchania činu vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a či vedel svoje konanie ovládnuť. Znalci v posudku túto otázku zodpovedali tak, že žalovaný v čase nehody nevedel svoje konanie ovládať a nevedel ani rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania. Z toho vyplýva, že znalci v trestnom konaní síce posudzovali okolnosti významné pre trestné konania, t. j. pre posúdenie trestnej zodpovednosti žalovaného, ale tieto okolnosti sú súčasne významné aj pre posúdenie občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu. V oboch prípadoch je totiž rozhodujúca vôľová a rozpoznávacia schopnosť žalovaného ako páchateľa trestného činu a súčasne ako osoby, ktorá svojím konaním spôsobila žalobkyni škodu na zdraví. Keďže žalovaný v čase nehody nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, nezodpovedá za škodu a namiesto neho za škodu zodpovedá ten, kto bol povinný v čase nehody, resp. v čase vzniku škody vykonávať nad ním dohľad ( § 422 ods. 1 druhá veta Obč. zák. ). Touto osobou bol jeho otec J. L. st., ktorý bol v čase predmetnej nehody jeho opatrovníkom. J. L. st. však zomrel dňa 19. 6. 2005. Súčasnému opatrovníkovi žalovaného Y. L. nie je možné uložiť povinnosť nahradiť žalobkyni škodu, pretože v čase predmetnej dopravnej nehody nebol opatrovníkom žalovaného a preto ani nebol povinný v tom čase nad ním vykonávať dohľad. Z toho vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Odvolanie žalobkyne tak nie je dôvodné a odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo veci samej, teda vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v spore čiastočne úspešná, keďže rozsudkom súdu prvého stupňa z 8. 10. 2004 č. k. 15C/107/2003- 96 jej bola priznaná suma 234 300 Sk ( 7 777,34 eur ) a rozsudkom z 21. 11. 2007 č. k. 15C/107/2003- 214 suma 431 700 Sk ( 14 329,81 eur ), čo spolu predstavuje sumu 22 107,15 eur ( 7 777,34 + 14 329,81 = 22 107,15 eur ). Sumu 22 107,15 eur vedľajší účastník aj žalobkyni skutočne vyplatil. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobkyňa bola v spore čiastočne úspešná, ale rozhodnutie o výške plnenia ( náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ) záviselo od znaleckého posudku a aj od úvahy súdu prvého stupňa. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že priznal žalobkyni ich plnú náhradu. Žalovaný je súčasne v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. povinný zaplatiť štátu poplatok za žalobu, keďže žalobkyňa bola od platenia súdnych poplatkov osobne oslobodená v zmysle § 4 ods. 2 písm. ch/ zák. č. 71/1992 Zb. Výrok o povinnosti žalovaného a vedľajšieho účastníka nahradiť trovy štátu je v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. aj v časti, ktorou bola žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 2 837,75 eur, žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok 859,50 eur a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi bola uložená povinnosť nahradiť trovy štátu 39,83 eur. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keďže obaja účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech a neúspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.