Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/68/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204128078 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1204128078.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci navrhovateľa: S. G., J. J., X. X, zastúpený JUDr. Danou Leštákovou, advokátkou, Bratislava, Bebravská 3, proti odporcovi: I.. B. D., D. R., R. Ú. T. X, J., o zaplatenie istiny 16.133,80 € (486.047,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. 12. 2010 č.k. 13C 167/2005 - 186, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.385,61 € súdneho poplatku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo výške 63,22 € na účet Okresného súdu Bratislava II do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa čo do sumy 6.475,60 € spolu s príslušným úrokom z omeškania, z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti, podľa § 96 O.s.p. odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.658,20 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 26. 2. 2005 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako i náhradu trov konania v sume 2.603,74 € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia celkom vo výške 16.133,80 € s príslušenstvom) návrh navrhovateľa zamietol. Odporcu napokon zaviazal aj povinnosťou nahradiť trovy štátu vo výške 63,22 € na účet prvostupňového súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa ako dražiteľ zúčastnil dňa 11. 10. 2002 dražby nehnuteľností, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve povinného X. S. ALEXTRANS, Bratislava, Drieňová 11. Dražbu vykonával odporca, ktorý dňa 11. 10. 2002 udelil príklep k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľovi, nakoľko tento urobil najvyššie podanie. Navrhovateľ zložil dražobnú zábezpeku dňa 11. 10. 2002 vo výške 2.106.000,- Sk zložením do pokladne exekútora a dňa 14. 10. 2002 doplatil zostatok ceny nehnuteľností vo výške 2.106.000,- Sk prevodom na účet súdneho exekútora; celkom tak za vydražené nehnuteľnosti navrhovateľ uhradil 4.212.000,- Sk. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. Er 78/97 - 119, EX 155/2001 zo dňa 7. 2. 2004 príklep predmetných nehnuteľností, udelených odporcom, neschválil, z dôvodu, že pred začatím dražby uplatnil svoje vlastnícke právo na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby, B. I., nakoľko dražba postihovala aj jeho vlastníctvo - nadstavbu nad draženým objektom. Odporca po neschválení príklepu vrátil na účet navrhovateľa sumu 4.212.000,- Sk dňa 24. 8. 2004. , t.j. peňažné prostriedky navrhovateľa zadržiaval v období od 14. 10. 2002 do 23. 8. 2004 bezdôvodne. Navrhovateľ tak nezískal z finančných prostriedkov vo výške 4. 212.000,- Sk žiadny prírastok vo forme úroku, ktorý mu odporca bol povinný vydať spolu s istinou. Okrem žalovanej sumy, predstavujúcej úrok uplatňoval navrhovateľ aj priznanie úrokov z omeškania 8 % ročne od 15. 12. 2004 do zaplatenia. Prvostupňový súd dokazovaním zistil, že odporca bol vlastníkom bežného účtu č. 2611008908 a mesačného termínovaného účtu č. 3023724021, oba vedené v Tatrabanke, a.s. dňa 22. 10. 2002 vložil odporca na termínovaný účet s úrokovou sadzbou 6,4 % sumu 4.212.000,- Sk, ktoré finančné prostriedky boli na tomto účte jedinými, iné prostriedky naň vložené neboli. Z výpisov z tohto účtu súd prvého stupňa zistil, že vložené peňažné prostriedky sa na ňom zhodnocovali o úroky až do dňa 23. 8. 2004, kedy bola pôvodne vložená čiastka zhodnotená úrokmi (v celkovej výške 290.732,37,- Sk) na sumu 4.502.732,37,- Sk a v tejto výške prevedená a pripísaná na bežný účet exekútora č. 2611008908. Za deň, v ktorom došlo k prevodu, bol odporcovi ešte pripísaný úrok vo výške 230,73,- Sk, čím celkový získaný úrok predstavuje čiastku 290.963,10,- SK, v prepočte 9.658,20 €. V rovnaký deň, t.j. 23. 8. 2004 odporca poukázal zo svojho bežného účtu č. 2611008908 na účet navrhovateľa finančné prostriedky vo výške 4.212.000,- Sk, pričom úroky vo výške 290.732,37,- Sk si ponechal, rovnako tak i úrok vo výške 230,73,- Sk. Prvostupňový súd dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľ uplatňoval peňažné plnenie z titulu náhrady škody, je jeho nárok neopodstatnený. Pokiaľ si tretia osoba uplatňuje právo k draženej veci, je táto tretia osoba oprávnená na túto skutočnosť upozorniť exekučný súd, ktorý zváži, či z úradnej moci nerozhodne o odklade exekúcie z dôvodov podľa § 56 ods. 2 Exek.por. preto pokiaľ odporca ako súdny exekútor aj po uplatnení vlastníckeho práva B. I. ešte pred dražbou v tejto pokračoval, bolo vykonanie dražby uskutočnené v súlade so zákonom a konanie exekútora tak nezakladalo jeho zodpovednosť za škodu. Uplatnené peňažné plnenie je však dôvodné z titulu bezdôvodného obohatenia. Akékoľvek nakladanie s výťažkom dražby je nakladaním s majetkom (vlastníctvom) vydražiteľa, t.j. navrhovateľa. Vydražiteľ sa totiž stáva vlastníkom veci, ktorú vydražil, až právoplatným schválením príklepu súdom, i keď so spätnou účinnosťou ku dňu udelenia príklepu. Ak k schváleniu príklepu nedôjde, pôvodné vlastníctvo draženej veci ako aj výťažku zostáva zachované. Ak teda súd nechválil príklep a exekútor nakladal s výťažkom, pričom výsledkom nakladania s vlastníctvom vydražiteľa (navrhovateľa) bolo zväčšenie majetku vydražiteľa v podobe príslušenstva (úroku), ktoré bolo pripísané na účet exekútora, ide o zväčšenie majetku navrhovateľa, ktoré je odporca povinný vydať podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. výška bezdôvodného obohatenia odporcu zodpovedá sume, ktorú banka pripísala na účet odporcu, t.j. sume 9.658,20 €, na zaplatenie ktorej súd odporcu zaviazal. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania už od 15. 12. 2004, súd prvého stupňa tento nárok vyhodnotil ako dôvodný až počnúc 26. 2. 2005 a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Po právnej stránke posúdil prvostupňový súd zistený skutkový stav v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 prvá veta, § 458 prvá veta, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v časti, v ktorej konanie zastavil, kedy by nárok na náhradu trov konania patril odporcovi, a to pomerná časť (40 %) súdneho poplatku za odpor, t.j. 322,64 € (z celkom zaplateného súdneho poplatku 806,61 €). Vo vyhovujúcej časti by prináležal nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. trovy navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi právo na náhradu 60 % súdneho poplatku vo výške 483,97 € (z celkového 806,61 €); keďže odporcovi by prináležala náhrada súdneho poplatku vo výške 40 %, zaviazal ho súd prvého stupňa na zaplatenie rozdielu t.j. 20 %, čiže 161,33 €. Titulom trov právneho zastúpenia priznal súd navrhovateľovi trovy za 15 úkonov právnej služby v tarife 253,94 € za 1 úkon, spolu 2.348,94 €, po pripočítaní režijného paušálu celkom 2.442,41 €. O trovách konania, ktoré vznikli štátu vo výške 63,22 € (suma hradená predbežne zo štátnych finančných prostriedkov) rozhodol súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že na ich náhradu zaviazal odporcu. Trovy štátu predstavujú náklady za poskytnutie informácii o bankovom účte Tatrabankou, a.s. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca; jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, ako aj výroku o trovách konania. Odporca žiadal odvolací súd v napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, ďalej nedostatok vecnej pasívnej legitimácie jeho - odporcu - v konaní, a tiež že mu bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom. V odvolaní odporca poukazoval na to, že na plnenie bol napadnutým rozsudkom zaviazaný JUDr. Libor Samec, súdny exekútor, Exekútorský úrad Košická 6, Bratislava. Takýto subjekt však neexistuje, nevykonáva žiadnu činnosť vo svojom vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, a preto nemôže spôsobiť škodu, príp. ani iný hmotnoprávny nárok. Z odôvodnenia rozsudku je nepochybné, že nárok navrhovateľa mal vzniknúť v príčinnej súvislosti s exekučnou činnosťou odporcu, ktorú vykonáva. Túto činnosť vykonáva na základe splnenia osobitných Exekučným poriadkom stanovených podmienok. Ust. § 2, § 5 ods. 2 Exek. por. upravujú exekučnú činnosť ako vykonávanie verejnej moci právomoc vykonávať exekučnú činnosť zveruje exekútorovi dočasne štát. Hlavným adresátom zodpovednosti za takto zverené právomoci súdnemu exekútorovi nie je preto súdny exekútor ale subjekt, v mene ktorého je táto činnosť vykonávaná. Postavenie súdneho exekútora v exekučnom konaní upravuje § 37 ods. 1 Exek. por. Navrhovateľom označený subjekt ako odporca nie je zapísaný ani v obchodnom, ani v živnostenskom či inom registri, neexistuje ani ako fyzická osoba. Odporca osobitne namietol, že súd vo veci rozhodol o návrhu navrhovateľa na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na danom pojednávaní vopred ospravedlnil a zdokladoval potvrdením o dočasnej práceneschopnosti. Týmto postupom súdu bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že žiadal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Tiež si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania, v hodnote za 1 úkon právnej služby á 253,94 € + režijný paušál. Navrhovateľ trval na tom, že odporca sa bezdôvodne obohatil tým, že si ponechal úroky, ktoré vyplatila banka z uložených peňazí poskytnutých navrhovateľom ako dražobná zábezpeka. Uvedené skutočnosti boli v konaní dostatočne preukázané. Tvrdenie odporcu, že je neexistujúcim subjektom označil navrhovateľ za absurdné, keďže má vlastnú právnu subjektivitu. Navrhovateľ v tejto súvislosti argumentoval ust. § 3 ods. 1 písm. d/ bod 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, podľa ktorého činnosť pri výkone povolaní súdnych exekútorov nie je živnosťou, avšak je podnikaním, nakoľko napĺňa atribúty podnikania podľa § 2 Obch. zák. a je vykonávaná na základe osobitných zákonov, nie podľa živnostenského zákona. Nesúhlasil tiež s obranou odporcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, nakoľko to bol odporca, kto spôsoboval prieťahy v konaní svojimi neúčasťami na pojednávaní, oneskorenými príchodmi, klamstvami a aroganciou. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania a trovách štátu) podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní (podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), na ktorom podľa § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností sp. zn. EX 155/2001 - 112 zo dňa 11. 10. 2002, spísanej na EÚ Bratislava II, C.. B. D., súdny exekútor (č.l. 6 spisu); príjmového dokladu EÚ Bratislava II, C.. B. D., súdny exekútor zo dňa 11. 12. 2002 na sumu 2.106.000,- Sk (č.l. 8 spisu); fotokópie žiadosti B. I. zo dňa 7. 10. 2002 adresovanej EÚ Bratislava II, C.. B. D., súdny exekútor, o vylúčenie nehnuteľnosti z dražobného konania (č.l. 9 spisu); uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7. 2. 2004 č.k. Er 78/97 - 119, EX 155/2001 o neschválení príklepu nehnuteľnosti udeleného súdnym exekútorom C.. B. D. (č.l. 10 spisu); výpisom z bankového účtu navrhovateľa vedeného vo VÚB, a.s., podľa ktorého mu bola dňa 24. 8. 2004 na tento účet pripísaná suma 4.212.000,- Sk poukázaná odporcom (č.l. 18 spisu); spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6C 226/2005 právna vec B. I. Q. S. X., o určenie vlastníctva a spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 17C 216/2002, právna vec B. I. Q. C.. B. D., EÚ Bratislava II, o vylúčenie nehnuteľnosti z dražobného konania. Odvolací súd zistil, že odvolanie odporcu je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, vec však nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad aplikoval ust. § 451 Obč.zák. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Predmetom konania v súdenej právnej veci je pohľadávka navrhovateľa, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti v exekučnom konaní, v ktorom navrhovateľ vystupoval ako vydražiteľ nehnuteľností, dražených v exekučnom konaní. Exekúciu vykonával súdny exekútor I.. B. D., odporca v súdenej právnej veci. Navrhovateľ tvrdí, že jeho pohľadávka vznikla tým, že si súdny exekútor ponechal výnos z v podobe úrokov na termínovanom účte, na ktorom exekútor uložil sumu 4.212.000,- Sk, uhradenú navrhovateľom, ako vydražiteľom, titulom ceny vydražených nehnuteľností, čím sa odporca bezdôvodne obohatil. Uplatňovaná pohľadávka vznikla z právneho vzťahu medzi súdnym exekútorom a vydražiteľom, ako účastníkom (časti) exekučného konania (dražby nehnuteľností). Povahou takýchto nárokov sa zaoberal opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. vo svojom uznesení sp. zn. 3Cdo 58/2009), v ktorom dospel k záveru, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Obč. zák. Exekútor je podľa § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len exekučná činnosť). Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Pre úplnosť hodno poznamenať, že ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 9. 2005 výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Súd prvého stupňa považoval vzťah medzi účastníkmi konania za občianskoprávny vzťah, v rámci ktorého odporca zodpovedá za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na úkor navrhovateľa. Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy, fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto vzťahy neupravujú iné zákony (§ 1 ods. 2 Obč. zák.). Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne. Aj medzi účastníkmi konania išlo v prípade dražby nehnuteľností (v rámci exekučného konania) o verejnoprávny vzťah, sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v ktorom účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, ktoré je typické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Vo vzťahu medzi účastníkmi jeden z nich - súdny exekútor - vystupoval voči druhému - navrhovateľovi - ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah medzi účastníkmi konania sa preto nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Vzhľadom na uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý si osvojil aj odvolací súd, je nutné uzavrieť, že odporca ako súdny exekútor nemôže byť a nie je pasívne legitimovaný v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Obč.zák. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so záverom prvostupňového súdu o tom, že uplatnený nárok navrhovateľovi nemožno priznať ani z titulu odporcovej zodpovednosti za škodu v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, nakoľko odporca ako súdny exekútor neporušil svoje povinnosti tým, že dňa 11. 10. 2002 vykonal v exekučnom konaní sp. zn. EX 155/2001 (v exekučnej veci oprávneného Union, poisťovacia a.s. proti povinnému S. X. ALEXTRANS) exekúciu dražbou nehnuteľností, napriek tomu, že dňa 7. 10. 2002, t.j. ešte pred konaním dražby, B. I. oznámil Exekútorskému úradu odporcu, že na súde podal žalobu o vylúčenie veci (nehnuteľnosti) z exekúcie, o ktorej skutočnosti odporca účastníkov dražby (teda aj navrhovateľa) vopred oboznámil. Ako totiž judikoval Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí (uznesenie NS SR z 13. 10. 2011, sp. zn. 3 MCdo 20/2010), ak sa v exekučnom konaní pred začatím dražby preukáže, že bola podaná žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, je súdny exekútor povinný informovať o tom záujemcov; dražbu však, pokiaľ tomu nebráni povolenie odkladu exekúcie, môže vykonať. V predmetnej právnej veci súdny exekútor vzhľadom na to, že nebolo vydané rozhodnutie o odklade exekúcie, v jej výkone formou dražby nehnuteľností pokračoval, čím neporušil žiadnu povinnosť, vyplývajúcu mu ako súdnemu exekútorovi, z Exekučného poriadku. Uplatnený nárok tak nebolo možné priznať navrhovateľovi ani z titulu náhrady škody v zmysle § 33 ods. 1 Exek. por. Keďže súdny exekútor pri výkone exekúcie vykonáva verejnú moc, podľa názoru odvolacieho súdu by prichádzala do úvahy zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, čo však znamená, že nárok by musel byť uplatnený nie voči odporcovi, ale voči štátu. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo veci samej) zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol (§ 220 O.s.p.). O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p., keď odporcovi patrí náhrada trov konania jednak v časti, v ktorej bol úspešný podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a rovnako v časti, v ktorej bolo konanie zastavené z viny navrhovateľa podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Trovy odporcu pozostávajú zo súdneho poplatku uhradeného za odpor v sume 24.300,- Sk, v prepočte 806,61 € a tiež súdny poplatok za odvolanie v sume 579 €, spolu vo výške 1.385,61 €. Napokon odvolací súd zaviazal k náhrade trov konania, ktoré vznikli štátu v sume 63,22 € navrhovateľa, v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. (suma 63,22 € predstavuje náhradu vecných nákladov spojených s podaním odpovede peňažného ústavu na výzvu súdu). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.