Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/327/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205200128 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1205200128.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľa: P.. M. E., C. C. X, C., proti odporcovi: Madal Bal, s. r. o., Galvaniho 2/A, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Boris, s. r. o., Rosná 6, Bratislava, o zaplatenie 2.987,45 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. januára 2012, č. k. 12C 83/2005 - 240, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.027,06 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 30. 7. 2001 uzavreli spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti (F. E., Ľ. E., S. S., A. E., Z. Š., R. F., Z. E.) v zast. P.. M. E. ako prenajímatelia a odporca ako nájomca písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru nachádzajúceho sa na Obchodnej 50, v Bratislave, na dobu neurčitú s riadne dohodnutou výpovednou lehotou, cenou nájmu, zmluvnou pokutou pre prípad omeškania s platením nájmu i pre prípade oneskoreného odovzdania nebytových priestorov po zániku zmluvy s účinnosťou od 30. 7. 2001, čomu predchádzal súhlas obce podľa zák. č. 116/1990 Zb. potrebný pre platnosť zmluvy, pričom touto zmluvou mala byť ukončená platnosť predchádzajúcej zmluvy zo dňa 29. 10. 1996. Súd prvého stupňa sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 7C 57/2005, v ktorom konaní sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal taktiež zaplatenia nájomného, avšak za iné časové obdobie, zaplatenia zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a to titulom tej istej zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 30. 7. 2001, pričom otázka platnosti, resp. neplatnosťou zmluvy o nájme, zmluvy o postúpení pohľadávky a výpovede odporcu zo zmluvy bola v tomto konaní riešená, keď súd prvého stupňa v tomto konaní rozsudkom č. k. 7C 57/2005 - 144 zo dňa 27. 10. 2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co 156/2009 - 181 zo dňa 28. 5. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 7. 2009 ustálil, že dňa 30. 7. 2001 bola uzavretá nájomná zmluvy o nájme nebytových priestorov a to na dobu neurčitú, pričom táto nájomná zmluva bola odporcom vypovedaná v zákonnej 3 - mesačnej lehote k 1. 3. 2002 a navrhovateľ následne predmetné priestory prenajal inému subjektu. Uviedol, že pokiaľ ide o p. F.Ó. E., matku navrhovateľa, ktorá bola vlastníčkou predmetných nebytových priestorov v podiele 1/12, táto predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 10. 2004, t. j. 7 dní pred svojou smrťou postúpila navrhovateľa, avšak navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa dve verzie tejto zmluvy. Na prvej je podpis p. F. E., na druhej sa podpis F. E. nenachádza, namiesto nej ju v zastúpení podpísal navrhovateľ s poukazom na plnú moc zo dňa 9. 6. 1997. V tomto konaní navrhovateľ vyjadril svoj nesúhlas s tým, aby pravosť podpisu jeho matky na tejto listine preskúmal znalec a preto mal súd prvého stupňa za to, že existuje dôvodné podozrenie, že túto zmluvu navrhovateľ vyfabrikoval. Navyše, podľa LV č. XXXX C. S.. F. E. spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú predmetné nebytové priestory iba v podiele 30/360, č. j. 1/12, pričom okrem nej túto nehnuteľnosť vlastní ďalších 22 podielových spoluvlastníkov a navrhovateľ medzi nimi nefiguruje. Jeho matke teda mohol vzniknúť iba nárok na tú časť nájomného, ktorá zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu a iba túto pohľadávku mohla postúpiť navrhovateľovi. V rozpore s tým navrhovateľ uplatňoval sám celé nájomné, keď ostatní podieloví spoluvlastníci neboli účastníkmi konania. Súd prvého stupňa mal za to, že v merite veci bol viazaný názorom odvolacieho súdu a preto sa zaoberal iba výškou a dôvodnosťou žalovanej pohľadávky. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že nájomná zmluva bola odporcom vypovedaná v zákonnej 3 - mesačnej lehote k 1. 3. 2002, pričom odporca za dobu trvania tejto nájomnej zmluvy, t. j. za mesiace august 2001 až február 2002 podľa výpisu z účtu zaslal navrhovateľovi platbu 14. 9. 2000 vo výške 90.000,- Sk (za obdobie 8 - 10/2001), platbu 5. 10. 2001 vo výške 90.000,- Sk (za obdobie od 11 - 01/2002) a platbu 22. 1. 2002 vo výške 30.000,- Sk (za obdobie od 02/2002), čím ku dňu podania návrhu, t. j. 5. 1. 2005 mal odporca sumy nájomného v požadovanej výške 210.000,- Sk uhradené. Súd prvého stupňa mal za to, že v dôsledku ukončenia zmluvy o nájme výpoveďou zo strany odporcu sa navrhovateľ nemôže domáhať zaplatenia nájomného za ďalší a to II. kvartál roku 2002 a preto je návrh v tejto časti nedôvodný. Nakoľko sa navrhovateľ domáhal nedoplatkov na nájomnom za obdobie I. a II. kvartálu roku 2002, teda za účinnosti Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 30. 7. 2001, súd prvého stupňa skoršiu Zmluvu o prenájme uzavretú dňa 29. 10. 1996 neskúmal, nakoľko v samotnej Zmluve zo dňa 30. 7. 2001 v hl. VI. je uvedené, že dňom 30. 6. 2001 končí predchádzajúca zmluva o nájme zo dňa 29. 10. 1996. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Uviedol, že výpoveď zo zmluvy o nájme nebola doručená ani p. F. E., ani na jeho poštovú adresu a túto nikdy neobdržal a preto účinky výpovede nenastali. Nájomnú zmluvu porušil odporca tým, že 23. 1. 2002 poukázal F. E. len čiastku 30.000,- Sk, hoci podľa zmluvy bol povinný poukázať za I. kvartál nájomné v sume 90.000,- Sk. Taktiež uviedol, že odporca vypratal len polovicu prenajatého priestoru a iba táto polovica bola prenajatá spoločnosti REYMO, aby navrhovateľ znížil škody. Firma REYMO platila od 1. 3. 2002 nájomné vo výške 15.000,- Sk mesačne. Vytkol súdu prvého stupňa, že pochybil, keď sa odmietol zaoberať obidvomi nájomnými zmluvami uzavretými medzi účastníkmi konania o tom istom predmete nájmu a to zmluvou zo dňa 29. 10. 1996 a zo dňa 30. 7. 2001, z čoho súd prvého stupňa vyvodil záver, že odporca zaplatil všetko, čo zaplatil mal podľa nájomného vzťahu uzavretého dňa 30. 7. 2001. Odporca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Právny záver súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolací súd sa aj s odôvodnením jeho rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, pričom námietky navrhovateľa nepovažoval za dôvodné. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe nájomných zmlúv, predmetom ktorých bol nájom nebytových priestorov na Obchodnej ul. č. 50 v Bratislave. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že dňa 30. 7. 2001 bola uzavretá nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov na dobu neurčitú, pričom táto nájomná zmluva bola odporcom vypovedaná v zákonnej trojmesačnej lehote k 1. 3. 2002. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že navrhovateľ predmetné priestory následne prenajal inému subjektu. Z rozpisu platieb súd prvého stupňa správne ustálil, že jednotlivé úhrady nájomného za jednotlivé mesiace boli navrhovateľovi v celom rozsahu uhradené a preto nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný a tento zamietol. Súd prvého stupňa následne vychádzal z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7C 57/2005 - 144 zo dňa 27. 10. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 156/2009 - 181 zo dňa 28. 5. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 7. 2009 a v ktorom súd riešil otázku nájomnej zmluvy a výpovede odporcu z nájomnej zmluvy a ustálil, že dňa 30. 7. 2001 bola uzavretá nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov na dobu neurčitú, pričom táto bola odporcom vypovedaná v zákonnej 3 - mesačnej lehote k 1. 3. 2002. Pokiaľ ide o p. F. E., matku navrhovateľa, ktorá bola vlastníčkou predmetných nebytových priestorov v podiele 1/12, táto pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 10. 2004, t. j. 7 dní pred svojou smrťou postúpila navrhovateľovi, pričom navrhovateľ predložil súdu dve verzie tejto zmluvy. Na prvej je podpis p. F. E.P. a na druhej sa podpis F. E. nenachádza a na miesto nej ju v zastúpení podpísal navrhovateľ s poukazom na plnú moc zo dňa 9. 6. 1997. V tomto konaní navrhovateľ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom dňa 11. 6. 2008 vyjadril nesúhlas s tým, aby pravosť podpisu jeho matky na tejto listine preskúmal znalec. Na základe týchto skutočností existuje dôvodné podozrenie, že túto zmluvu navrhovateľ vyfabrikoval. Okrem toho podľa LV č. XXXX C. S.. F. E. spoluvlastníčkou nehnuteľností, v ktorej sa nachádzajú predmetné nebytové priestory iba v podiele 30/360, t. j. 1/12, pričom okrem nej túto nehnuteľnosť vlastní ďalších 22 podielových spoluvlastníkov a navrhovateľ medzi nimi nefiguruje. Jeho matke teda mohol vzniknúť iba nárok na tú časť nájomného, ktorá zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu a iba túto pohľadávku mohla navrhovateľovi postúpiť. V rozpore s tým navrhovateľ uplatňoval sám celé nájomné, pričom ostatní podieloví spoluvlastníci neboli účastníkmi konania. Súd prvého stupňa konštatoval, že nakoľko navrhovateľ si uplatňuje žalovanú sumu z titulu tej istej súdom právoplatne preskúmanej zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 30. 7. 2001 ako i preskúmanie otázky platnosti tej istej zmluvy o postúpení pohľadávok (iba za iné časové obdobie), dokazovaním v tomto smere sa v tomto konaní nezaoberal, ale zaoberal sa iba výškou a dôvodnosťou žalovanej pohľadávky. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia nájomného za I. štvrťrok roku 2002 vo výške 45.000,- Sk, t. j. za mesiac február vo výške 30.000,- Sk a za mesiac marec vo výške 15.000,- Sk, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % za každý deň omeškania od 1. 7. 2002 a zaplatenia úroku z omeškania 15,5 % z istiny do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Podobne zaplatenia nájomného za II. štvrťrok roku 2002 vo výške 45.000,- Sk za obdobie mesiacov apríl až jún 2002 po á 15.000,- Sk, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % za každý deň omeškania od 26. 3. 2002 a zaplatenia úroku z omeškania 16,5 % z istiny do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Súd prvého stupňa správne vyvodil záver, že zmluva o nájme nebytových priestorov bola účinná od 30. 7. 2001 a bola odporcom vypovedaná v zákonnej trojmesačnej lehote k 1. 3. 2002 a teda navrhovateľovi vzniklo právo na nájomné za dobu trvania tejto zmluvy, t. j. za mesiace august 2001 až február 2002. Odporca navrhovateľovi uhradil za obdobie august až október 2001 dňa 14. 9. 2000 nájomné vo výške 90.000,- Sk, za obdobie november 2001 až január 2002 nájomné vo výške 90.000,- Sk a za obdobie február 2002 nájomné vo výške 30.000,- Sk, t. j. ku dňu 5. 1. 2005 nájomného vo výške 210.000,- Sk. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že nájomné za toto požadované obdobie bolo uhradené v plnej výške. Súd prvého stupňa taktiež správne dospel k záveru, že v dôsledku ukončenia zmluvy o nájme nebytových priestorov výpoveďou zo strany odporcu, sa navrhovateľ nemôže domáhať zaplatenia nájomného za ďalší a to II. štvrťrok roku 2002 a preto jeho návrh v tejto časti správne považoval za nedôvodný a ako taký ho správne zamietol. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky odporcu podľa názoru odvolacieho súdu sú preto nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O. s. p.. Odporca mal v odvolacom konaní nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, keďže si však trovy právneho zastúpenia nevyčíslil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.