Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/151/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205208628 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1205208628.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: P.. U. C., nar. X. X. XXXX, bytom X. J.. Č.. X, W., zastúpený: Advokátska kancelária Kucek, Havlík & Partners, s.r.o., IČO: 36 865 192, Šoltésovej 12, Bratislava, proti žalovanému: X. X. I., IČO: XXXXXX, P. J.. Č.. XX, W., o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. februára 2012, č. k. 17C/85/2005 - 687, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 863,62 eur, právnemu zástupcovi žalobcu Advokátska kancelária Kucek, Havlík & Partners, s.r.o., IČO: 36 865 192, so sídlom Šoltésovej 12 v Bratislave, na účet vedený v Č. E. W., Y..X.., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 143. 167, 76 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v časti o uvedenie nehnuteľnosti do predchádzajúceho stavu, konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 415, § 420 ods. 1, § 420 ods. 3, § 442 ods. 1 a § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podanej žaloby, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané splnenie zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorého porušenie právnej povinnosti videl v tom, že sa žalovaný správal v rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, s poukazom na znalecký posudok č. XX/ XXXX, vypracovaný súdnym znalcom F.. G.. U. N., T.., o správnosti ktorého nemal dôvod pochybovať a ktorého závery nenamietal ani žalovaný. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody spočíva v tom, že žalovaný si pri výstavbe diaľnice nepočínal tak, aby ku škode na majetku žalobcu nedošlo, čo z hľadiska charakteru zavinenia posúdil ako vedomú nedbanlivosť. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že o vecnej pasívnej legitimácii žalovaného v konaní rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 20. apríla 2006, č. k. 17C/85/2005-270, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. júna 2006 a medzitýmnym rozsudkom zo dňa 31. októbra 2006, č. k. 17C/85/2005-278, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. januára 2007 určil, že konaním žalovaného došlo ku škode na nehnuteľnosti žalobcu, rodinnom dome, súp. č. XXXX na X. J.. Č.. X Q. W., ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/X, ako aj na parcelách č. XXXX/X o výmere 270 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 1753 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. - Q., zapísané na LV č. XXXX, X. O. pre M. P. X. W. s tým, že o výške škody a trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu a za inú škodu možno považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať. Stratu žalobcu z predpokladaného zisku pri predaji nehnuteľnosti (rozmnoženie majetku), ktorý by sa dostavil, ak by ku škodovej udalosti nedošlo, posúdil súd prvého stupňa ako inú škodu, ktorej celkovú výšku určil a vyčíslil v konaní ustanovený súdny znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve, odhad hodnoty nehnuteľností, G.. Y.. Q. O., vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX na sumu 143.167,76 eur, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Zastavenie konania v časti o uloženie povinnosti uviesť nehnuteľnosti do predchádzajúceho stavu, súd prvého stupňa odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a vecne späťvzatím žaloby žalobcom v tejto časti. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, v ktorom výsledok konania závisel od znaleckého posudku, a ktorému preto priznal právo na náhradu trov, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 6. 638, 78 eur a z trov, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení v celkovej výške 12. 720, 37 eur. Rozhodnutie o trovách konania v časti, v ktorej konanie zastavil, odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a vecne tým, že konanie bolo v tejto časti zastavené a preto žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že pri výstavbe diaľnice D61 P. - X. pôsobil zo zákona ako investor stavby, ktorý zabezpečoval príslušné stupne projektovej dokumentácie, stavebné povolenie, formou verejného obstarávania vybral zhotoviteľa diela, zabezpečoval financovanie výstavby diela a stavebný dozor na stavbe, avšak umiestnenie a trasu výstavby diaľnice neurčoval, tieto boli predmetom rozhodnutia vrcholových orgánov v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Poukázal na to, že znalecký posudok F.. G.. N., T.. vychádzal z predpokladu, že pri zakladaní stavby boli použité ťažké vibračné mechanizmy, ktoré vyvodzovali mechanické kmitanie podzákladia, avšak podľa oznámenia vedúceho stavebného strediska, zabezpečujúceho na stavbe dozor, bolo použitie vibračných valcov na zhutnenie zeminy, ako aj baranidiel na zakladanie na stavbe zakázané, na zakladanie pilotov nesúcich teleso diaľnice bola použitá metóda zakladania na mikropilotách, teda už aj pri posudzovaní škody podľa pôvodného znaleckého posudku F.. N. muselo byť zrejmé, že poruchy rodinného domu sa vyskytli v roku 2002 a nevznikli pôsobením mechanizmov pri výstavbe diaľnice v roku 1998. Vytkol súdu prvého stupňa, že ako irelevantné posúdil závery súdneho znalca G.. U. O., tvrdiac, že prekročil súdom vymedzenú úlohu, ktorý bol ustanovený po vydaní medzitýmneho rozsudku na vypracovanie znaleckého posudku a ktorý konštatoval, že poškodenia na rodinnom dome žalobcu nenastali počas výstavby diaľnice D61 P. - X. vplyvom jej výstavby a ustanovil ďalšieho súdneho znalca G.. Y.. Q. O., z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve, odhad hodnoty nehnuteľnosti, ktorého úlohou bolo vyčísliť výšku vzniknutej škody s tým, že závery znaleckého posudku G.. Y.. Q. O. jednoznačne preukazujú, že k poškodeniu nehnuteľnosti žalobcu nedošlo v dôsledku výstavby diaľnice, ale vznikli vekom rodinného domu, postaveného v roku 1944, ktorého stav je podľa znalca v relácii uvedeného roku vzniku, a trhliny na dome sú povrchové s tým, že keby vznikli následkom kmitania podložia pri použití vibračného valca, prejavili by sa na vonkajšom líci a vnútornom povrchu. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že spevnenie základových konštrukcií potrebné nebolo, k poškodeniu terasy nedošlo vplyvom výstavby diaľnice a k opadávaniu fasádnej omietky, tiež nedošlo vplyvom výstavby diaľnice. Namietol, že Slovenská X. I. pôsobila pri výstavbe diaľnice ako investor stavby, vo februári 2005 vznikla A. T. X. Y.. X.., do jej majetku boli štátom vložené všetky vybudované aj rozostavané časti diaľnic a teda je aj majiteľom a prevádzkovateľom diaľnice P.-X., pričom žalovaný žiadnym spôsobom nemohol zasahovať do jej majetku a správy a ovplyvňovať rozhodnutia o znížení hluku a prašnosť vznikajúcou prevádzkou diaľnic a vytkol súdu prvého stupňa, že vyhodnotil blízkosť diaľnice a prevádzku na nej za inú škodu, ktorá spočíva v tom, že u poškodeného nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať a zaviazal žalovaného uhradiť aj sumu vo výške 130. 000 eur, napriek tomu, že ide o fikciu, keďže žalobca sa dotknutú nehnuteľnosť predať nechystá, táto nehnuteľnosť je zaťažená hypotékou na výstavbu nového rodinného domu, ktorý si žalobca postavil na pozemku vedľa starého rodinného domu a je teda zrejmé, že hodnota majetku žalobcu sa nijakým spôsobom neznížila. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ako i s tvrdením, že zanedbal akúkoľvek z povinností, ktoré mu ukladajú všetky relevantné ustanovenia právnych predpisov. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, tvrdenia žalovaného v jeho odvolaní označil za nedôvodné, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že napadnutým rozsudkom nebolo rozhodované o tom, či žalovaný je alebo nie pasívne vecne legitimovaný, teda, či je alebo nie je zodpovedný za škodu na majetku žalobcu, ale iba o výške vzniknutej škody, keďže súd prvého stupňa v danej veci na základe záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom F.. G.. U. N., T.., ktorým bolo jednoznačne preukázané, že škoda na majetku žalobcu bola spôsobená zavinením žalovaného v dôsledku jeho stavebnej činnosti pri výstavbe diaľnice, medzitýmnym rozsudkom zo dňa 31. októbra 2006, č. k. 17C/85/2005-278 určil, že konaním žalovaného došlo ku škode na nehnuteľnostiach žalobcu s tým, že o výške škody a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný záver, ku ktorému dospel súdny znalec vo svojom znaleckom posudku, že škoda na rodinnom dome vo vlastníctve žalobcu bola spôsobená konaním žalovaného a že jeho konaním došlo k značnému znehodnoteniu nehnuteľnosti, nenamietal, hoci práve v tomto štádiu konania mal možnosť navrhnúť dôkazy, ktorými by preukázal tvrdenia v jeho odvolaní a až následne podal voči uvedenému medzitýmnemu rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, ktoré však na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 12. 11. 2008 vzal v celom rozsahu späť, odvolacie konanie bolo preto uznesením zo dňa 12. 11. 2008 zastavené a preto medzitýmny rozsudok, ktorým bolo určené, že žalovaný spôsobil škodu na majetku žalobcu, nadobudol dňa 2. 1. 2007 právoplatnosť. Takýto postup žalovaného označil žalobca za zmätočný, nakoľko v štádiu konania, kedy súd prvého stupňa rozhodoval o tom, či škoda na majetku žalobcu bola spôsobená konaním žalovaného, späťvzatím svojho odvolania de facto sám uznal svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu, ako aj to, že škoda bola spôsobená jeho konaním, a na druhej strane v štádiu konania, v ktorom súd rozhoduje výlučne o výške škody, žalovaný namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu, ktorú v predošlých štádiách konania relevantne nespochybňoval. Námietky žalovaného smerujúce k nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie žalobca označil za snahu žalovaného primäť súd, aby sa opätovne zaoberal už raz právoplatne rozhodnutou otázkou a tak porušil jednu zo základných procesných zásad, na ktorých je civilné procesné konanie založené, a to zásadu jednotnosti konania, podľa ktorej konanie tvorí jeden celok od začatia až do právoplatného skončenia, keďže v konaní bolo o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného a o jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi už raz právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 31. októbra 2006, č.k. 17C/85/2005-278, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. 1. 2007, konanie vo vzťahu k tejto otázke bolo skončené, toto rozhodnutie sa stalo vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému záväzným a nezmeniteľným a právoplatnosť rozsudku zo dňa 31. októbra 2006 založilo prekážku právoplatnej rozhodnutej veci (prekážku res iudicatae), v dôsledku čoho súd o tejto veci nemôže opätovne konať a rozhodovať a v prípade, ak by súd opätovne konal a rozhodoval o zodpovednosti žalovaného za škodu, porušil by svojim procesným postupom ústavnoprávnu zásadu ne bis in idem. K námietkam žalovaného, že súd po vydaní medzitýmneho rozsudku pri ďalšom rozhodovaní neprihliadol na závery znaleckého posudku G.. U. O., znalca z odboru stavebníctva, statika, z ktorých vyplynulo, že škoda spôsobená na rodinnom dome vo vlastníctve žalobcu nenastala výstavbou diaľnice, žalobca uviedol, že súd prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní v časti týkajúcej sa základov zodpovednosti za škodu správne závery tohto posudku pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, keďže uvedený znalec prekročil rámec svojich povinností vyplývajúcich mu z uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. júna 2009, ktorým bol na vypracovanie znaleckého posudku ustanovený, nakoľko sa zaoberal v posudku skutočnosťami, ktorých posúdenie vôbec nespadalo do jeho kompetencie, závery posudku sa týkali skutočností, ktoré už boli v konaní dokázané a o ktorých Okresný súd Bratislava II už raz právoplatne rozhodol medzitýmnym rozsudkom. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby á 712, 05 eur, režijný paušál á 7,63 eur + 20% DPH, spolu v sume 863, 62 eur. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. 1. 2013, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. novembra 2013 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci a právny zástupca žalobcu upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že za škodu spôsobenú žalobcovi nezodpovedá, nakoľko otázka zodpovednosti žalovaného za škodu bola vyriešená medzitýmnym rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 31. októbra 2006, č. k. 17C/85/2005-278, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. 1. 2007 a ktorým prvostupňový súd rozhodol, že konaním žalovaného došlo ku škode na nehnuteľnosti žalobcu, rodinnom dome, súp. č. XXXX na X. J. Č.. X Q. W., ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/X, ako aj na parcelách č. XXXX/X o výmere 270 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 1753 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. - Q., zapísané na LV č. XXXX, X.Q. O. pre M. P. X. W., pracovisko W. G. a preto s poukazom na ust. § 159 ods. 2, 3 O. s. p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova, pričom výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého), sa súd prvého stupňa po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku nemohol opätovne zaoberať otázkou zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá v dôsledku jeho konania žalobcovi vznikla na jeho nehnuteľnostiach, nakoľko v súlade s výrokom tohto právoplatného rozsudku mohol rozhodovať už iba o výške škody a o trovách konania. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď za účelom zistenia výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla, nariadil znalecké dokazovanie a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil súdneho znalca G.. Y.. Q. O., odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve, odhad hodnoty nehnuteľností a na základe jeho záverov (znalecký posudok č. X/XXXX), ktorý pokiaľ ide o vyčíslenie výšky škody žiaden z účastníkov nenamietal, uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody celkovo sumu 143. 167, 76 eur. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkami žalovaného, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnil závery znaleckého posudku, vypracovaného znalcom G.. U. O., keďže napriek tomu, že uvedenému znalcovi nebola zadaná úloha posúdiť, či škoda na nehnuteľnostiach žalobcu bola spôsobená činnosťou žalovaného, sa touto otázkou vo svojom znaleckom posudku zaoberal. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu posúdenia existencie zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla na nehnuteľnostiach žalovaného, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal právo na náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli. Trovy odvolacieho konania, ktoré žalobca vyčíslil a podal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.), pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10. 5. 2012 á 712, 05 eur podľa § 10 ods. 1, 3, § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 1 á 7, 63 eur režijný paušál, 20 % DPH = 143, 94 eur, spolu v sume 863, 62 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.