Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/170/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205221951 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1205221951.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ľ. H. - B., W. XX, D., zastúpeného JUDr. Miloslavom Krausom, advokátom so sídlom Jasovská 23, Bratislava, proti odporcom: X.. I., I..W..V.., I. I. P. XXXX/ XXF, D., X.. X.. A. J., D. P. XXXX/XXF, D., obaja zastúpený JUDr. Milanom Rollom, advokátom so sídlom Švabinského 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške XX.XXX,XX E. s príslušenstvom (XXX.XXX,-Sk), na odvolanie navrhovateľa a odporkyne v II. rade proti uzneseniu OkresnÉ. I. D. X., Č..J.. XXC XXX/ XXXX - XXX U. A. XX. A. XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zastavenia konania voči odporkyni II. rade, p o t v r d z u j e . Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Uznesením, č.k. XXC XXX/XXXX-XXX U. A. XX. A. XXXX, zastavil súd prvého stupňa konanie a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v I. rade náhradu trov konania XXX,XX E. a odporcovi v I. a II. rade náhradu trov právneho zastúpenia XXX,XX E., k rukám ich právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia. S poukazom na § 96 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny úkon účastníka a jeho účinky nastávajú rozhodnutím súdu o zastavení konania, pričom súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Dôvodil, že vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu môžu súvisieť iba s hmotnoprávnym postavením odporkyne v II. rade, ktoré by sa zastavením konania zmenilo bez jej možnosti ovplyvniť dôsledky vlastným procesným úkonom, pričom tieto dôsledky by zvýhodnili navrhovateľa, a preto dôvod, ktorý uviedla odporkyňa v II. rade, že nie je v tomto konaní pasívne legitimovaná, nepovažoval za vážny v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a dospel k záveru, že právne postavenie odporkyne v II. rade by sa zastavením konania nezmenilo. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p. a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi v I. rade trovy konania a odporcom v I. a II. rade trovy ich právneho zastúpenia. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa v II. rade, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo konanie voči nej zastavené, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ tento konštatoval, že vážne dôvody, pre ktoré môže nesúhlasiť so zastavením konania, môžu súvisieť iba s jej hmotnoprávnym postavením. Podľa jej názoru v konaní pred súdom po začatí pojednávania je potrebné brať na zreteľ jej nesúhlas so späťvzatím návrhu navrhovateľa na začatie konania, nakoľko v ňom namieta svoju pasívnu legitimáciu, ktorá má vplyv tak na jej hmotnoprávne ako aj procesnoprávne postavenie. Konštatovala, že vážne dôvody nesúhlasu môžu súvisieť nielen s hmotnoprávnym postavením účastníka konania, ale aj s jeho procesnoprávnym postavením, ak mu bolo upreté právo zúčastniť sa konania, v dôsledku čoho došlo k vydaniu rozhodnutia vo veci v rozpore s procesnoprávnymi predpismi. K takémuto postupu došlo aj v danej veci a v dôsledku nesprávne vyznačenej právoplatnosti na predmetnom rozhodnutí a jeho núteného výkonu jej vznikla majetková ujma v celkovej výške XX.XXX,XX E.. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie aj navrhovateľ, a to do výroku o jeho povinnosti nahradiť odporcom v I. a II. rade trovy konania. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže podľa jeho názoru je z listinných dôkazov zrejmé, že došlo k platnému odstúpeniu od mandátnych zmlúv, v dôsledku čoho vznikla odporcovi v I. rade povinnosť vrátiť mu poskytnuté plnenie a rovnako je zrejmé, že odporkyňa v II. rade porušila svoje povinnosti pri výkone svojich povinností štatutárneho zástupcu odporcu v I. rade a táto si svoj záväzok voči nemu v celom rozsahu uhradila, v dôsledku čoho on vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov konania. Odporkyňa v II. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že jeho argumentácia by bola namieste, ak by neotáľal so späťvzatím návrhu viac ako 1 rok od uspokojenia jeho nároku a nedopustil by tak uplatnenie jej nároku ako aj odporcu v I. rade na náhradu trov právneho zastúpenia. V súvislosti s náhradou trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie, poukázala na skutočnosť, že z jej strany ako aj zo strany odporcu v I. rade došlo podaním odvolania k úspešnému uplatneniu práva, keď na jeho podklade J. súd C. D. v danej veci zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súvislosti s náhradou trov právneho zastúpenia uviedla, že ide o legitímne uplatnenie práva nechať sa v konaní zastúpiť advokátom a následne si uplatňovať nárok na náhradu trov právneho zastupovania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporkyne v II. rade uviedol, že podľa jeho názoru odporkyňa v II. rade neuviedla žiadne vážne dôvody, pre ktoré so zastavením konania nesúhlasí, a preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zastavil konanie, za vecne správne a zároveň sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodnutím vo veci samej, či už v prospech alebo neprospech odporkyne v II. rade, by sa jej hmotnoprávne postavenie žiadnym spôsobom nezmenilo. Na základe uvedeného má za to, že ďalšie konanie v tejto právnej veci je bezpredmetné a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo konanie zastavené, potvrdil a v napadnutom výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a rozsahu podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne v II. rade smerujúce proti výroku o zastavení konania nie je dôvodné a odvolanie navrhovateľa smerujúce proti výroku o trovách konania je dôvodné, nakoľko konanie, v ktorom bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vydané, bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie v tejto časti, a uvedené uznesenie v napadnutej časti nebolo možné preskúmať z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti v dôsledku nedostatku dôvodov, ktoré viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu o náhrade trov konania. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Ustanovenie § 96 O.s.p. je založené na tzv. dispozičnej zásade a späťvzatie návrhu na začatie konania je jedným z mnohých dispozičných oprávnení navrhovateľa ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo svojimi procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Vôľa navrhovateľa dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia návrhu je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno, pričom dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov v konaní nesie odporca. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, tieto však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní vážnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä odporcu, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa § 96 ods. 2 O.s.p., v opačnom prípade konanie zastaví. Podľa citovaných zákonných ustanovení je zastavenie konania na základe späťvzatia návrhu v priebehu konania vo veci samej síce viazané na súhlas druhého účastníka, vyžaduje sa však, aby prípadný jeho nesúhlas so späťvzatím, ak má byť dôvodom nepripustenia späťvzatia, bol vážnym dôvodom. Predmetné ustanovenie síce bližšie nevysvetľuje, čo treba považovať za taký vážny dôvod, nepochybne ale musí ísť o dôvod, z ktorého vyplýva, že je tu dôvodná požiadavka, aby bola vec meritórne prejednaná a rozhodnutá. Súd preto musí s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a povahu uplatňovaného nároku zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím je založený na právnom alebo inom (napr. ekonomickom alebo morálnom) záujme druhej strany, aby o návrhu bolo meritórne rozhodnuté i napriek nezáujmu navrhovateľa pokračovať v spore. V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný vtedy, ak konanie mohlo byť začaté aj na návrh odporcu (iudicium duplex), ako napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo ak meritórne rozhodnutie má právny význam pre odporcu. To však platí len vtedy, ak nedošlo k splneniu návrhom uplatňovaného nároku. Ak ale plnenie už bolo poskytnuté (nie je rozhodujúce, či odporca splnil dobrovoľne alebo splnenie dlhu bolo realizované nútene), odpadla samotná podstata sporu a konanie a rozhodovanie súdu o návrhu na splnenie povinnosti už nemôže viesť k sledovanému účelu. Pri takomto zistení musí súd návrh (ak ho navrhovateľ nevezme späť) zamietnuť, bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu bol uplatnený nárok opodstatnený (resp. neopodstatnený). Účelom občianskeho súdneho konania (§ 1 a § 2 O.s.p.) je totiž predovšetkým ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov autoritatívnym rozhodnutím súdu. Ak teda nejde o prípady, pri ktorých je nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu neúčinný, súd pred rozhodnutím o zastavení konania vyzve odporcu, aby uviedol, či so späťvzatím návrhu súhlasí, prípadne aby uviedol vážne dôvody, pre ktoré s týmto procesným úkonom navrhovateľa nesúhlasí a následne rozhoduje s prihliadnutím na dôvody odporcom uvádzané. Dôvody, pre ktoré by konanie nemalo byť zastavené sú dané vtedy, ak odporca má vážny právny záujem na tom, aby bolo o návrhu navrhovateľa meritórne rozhodnuté, pričom uvádzané dôvody musí aj preukázať. Predmetom konania v danej veci; na návrh navrhovateľa podaný dňa XX.XX.XXXX; bolo zaplatenie sumy XXX.XXX,-Sk titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, že medzi navrhovateľom ako mandantom a odporcom v I. rade ako mandatárom zastúpeným odporkyňou v II. rade boli dňa XX.XX.XXXX O. XX.XX.XXXX uzatvorené mandátne zmluvy, na základe ktorých sa odporca v I. rade zaviazal, že pre navrhovateľa obstará uzatvorenie zmluvy o poskytnutí a čerpaní úveru ako aj poskytnutie nenávratnej štátnej finančnej dotácie a navrhovateľ sa za týmto účelom zaviazal zaplatiť preddavok 2 x XXX.XXX,-Sk, ktoré sumy odporcovi v II. rade na základe faktúry č. XX/XXXX O. Č.. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX O. XX.XX.XXXX zaplatil. Z dôvodu nesplnenia záväzku zo strany odporcu v I. rade v dohodnutom termíne navrhovateľ listom zo dňa XX.XX.XXXX od predmetných mandátnych zmlúv odstúpil a odporcu v I. rade vyzval, aby mu poskytnuté preddavky v celkovej sume XXX.XXX,- Sk, v lehote 7 dní, vrátil. Odporca v I. rade odstúpenie navrhovateľa od zmluvy spolu s výzvou na vrátenie poskytnutého preddavku prevzal dňa XX.XX.XXXX, poskytnuté preddavky v celkovej sume XXX.XXX,- Sk nevrátil. V priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporkyňa v II. rade záväzok voči nemu v celom rozsahu uhradila. Vychádzajúc z uvedeného posudzujúc dôvody nesúhlasu odporkyne v II. rade; ktorá okrem nedostatku svojej pasívnej legitimácie namietala aj skutočnosť, že jej bolo upreté právo zúčastniť sa konania, v dôsledku čoho došlo k vydaniu rozhodnutia vo veci v rozpore s procesnoprávnymi predpismi, pričom následne, v dôsledku nesprávne vyznačenej právoplatnosti na predmetnom rozhodnutí a jeho núteného výkonu jej vznikla majetková ujma v celkovej výške XX.XXX,XX E.; posudzujúc tieto z hľadiska jej právneho záujmu na meritórnom rozhodnutí súdu; pričom vzhľadom na predmet konania v danej veci, ktorým bol nárok na zaplatenie peňažnej sumy titulom náhrady škody, však bolo výlučne na vôli navrhovateľa (potom, ako sa ten dozvedel, že odporkyňa v II. rade si svoj záväzok voči nemu v celom rozsahu uhradila), či uvedený návrh na začatie konania zoberie späť, prípadne bude nečinný a súd jeho návrh ako nedôvodný zamietne. Jeho rozhodnutie disponovať, prípadne nedisponovať s návrhom na začatie konania v tom smere, či tento zoberie späť, alebo bude pokračovať v konaní, napriek zániku žalovaného dlhu, mohlo mať následne vplyv už len na rozhodnutie o trovách konania, a to podľa jeho výsledku ( § 142 a nasl.), prípadne posudzujúc zavinenie zastavenia konania (§ 146 ods. 1, 2). V rámci daného konania o návrhu na zaplatenie peňažnej sumy titulom náhrady škody sa však súd nemohol bez samostatného návrhu na začatie konania v tomto smere zaoberať otázkou vzniku majetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť odporkyni v II. rade v dôsledku nesprávne vyznačenej právoplatnosti na rozhodnutí vydanom v tomto konaní a jeho núteného výkonu, a to tým skôr ak odporkyňa v II. rade namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore, keď dôsledkom tejto je zamietnutie návrhu navrhovateľa voči nej. Nemožno mať preto za to, že jej nesúhlas so späťvzatím návrhu navrhovateľa na začatie konanie je vážnym dôvodom, a preto nemôže mať odporkyňa v II. rade ani vážny záujem na ďalšom trvaní sporu. Ak by jej aj vznikla ujma, nič jej nebráni v tom, aby si uplatnila svoje práva podaním návrhu, keď zastavenie konania v dôsledku späťvzatia návrhu v danej veci nevytvára prekážku veci rozhodnutej. Vzhľadom na uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, že navrhovateľ vezme návrh späť z dôvodu, že ním uplatňovaná pohľadávka zanikla splnením, nie je daný vážny dôvod pre nesúhlas so späťvzatím návrhu v zmysle § 96 ods. 2 O.s.p. a tak i v danej veci námietky uvedené v odvolaní odporkyne v II. rade, resp. dôvody jej nesúhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania, je možné považovať za neopodstatnené a nedôvodné tak, ako to správne uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia aj súd prvého stupňa. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorým bolo konanie voči odporkyni v II. rade zastavené, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. a jeho použitie prichádza do úvahy, aj v sporovom konaní i v prípade zastavenia konania - § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p; keďže v takomto prípade zásadne vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa „jeho výsledku“ a len výnimočne možno aj v takomto prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady (trovy) zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodne podaného návrhu a jednak chovanie (konanie) odporcu, v dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetným, resp. bezdôvodným. Ak súd zastavuje konanie z akéhokoľvek dôvodu, musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska, tzn. podľa procesného výsledku. Preto tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane sporu) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (R 49/1993). Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, a to pre správanie odporcu. Ide napr. o prípady, keď odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojil, tzn. zaplatil vymáhanú pohľadávku, pričom dôvodnosť podania návrhu je treba vždy posudzovať z procesného hľadiska, tzn. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavke navrhovateľa vyjadrenej v návrhu na začatie konania (v žalobe). V takomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku (aj uznesenia) súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá o to, aby odôvodnenie rozsudku (uznesenia) bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasným, zrozumiteľným a presvedčivým podkladom pre zistenie opodstatnenosti výroku súdneho rozhodnutia a povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uloženým v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces, vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne a náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Porušenie práva účastníka konania na riadne odôvodnene rozsudku, resp. uznesenia znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a súčasne mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm.b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov pre absenciu náležitostí podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorého zaviazal na náhradu trov konania. Uznesenie súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o náhrade trov konania nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia a je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Rozhodnutie vo veci odvolacím súdom by však v danom prípade nahrádzalo odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť záverov na inštančne vyššom súde. Posúdenie správnosti výroku rozhodnutia na podklade jeho riadneho odôvodnenia v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania, nemá dostatočnú oporu v odôvodnení rozhodnutia, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť rozhodnutia o trovách konania v jeho výrokovej časti. Z tohto dôvodu odvolací súd pre túto vadu konania - nepreskúmateľnosť uznesenie súdu prvého stupňa z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti nemohol preskúmať a uznesenie súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.