Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/31/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205222494 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1205222494.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: E. J. J., S.Á. X, Ž., A.: XXXXXXXX, zastúpený: JUDr. Václav Jaroščiak, advokát, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 14, Žilina, proti odporcovi: GENERALI SLOVENSKO poisťovňa, a. s., Plynárenská 7/C, Bratislava, IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie 3 226,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 18C/53/2006-155 zo dňa 22.6.2011, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 22.6.2011, č.k. 18C/53/2006-155 m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 3 226,45 Eur s 13%-tným úrokom z omeškania od 17.8.2005 až do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporca je ďalej povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v čiastke 5 565,13 Eur k rukám právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave čiastku 94,10 Eur na náhradu trov svedočného, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol, navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi 161,32 Eur titulom náhrady trov konania a na účet súdu zaplatiť 94,10 Eur titulom náhrady trov štátu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom zo dňa 9. 9. 2005 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 97.200,- Sk s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom plnenia z poistnej udalosti. Dňa 23. 6. 2004 účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. 5060232683, ktorá sa týkala poistenia výroby, obchodu a služieb, podnikateľskej a inej činnosti. Konkrétne sa jednalo o poistenie budov, iných stavieb a hnuteľných vecí proti živelným nebezpečenstvám (poistená bola okrem iného budova reštaurácie, P. J. Č. F., H. XX, Ž.); a o poistenie pre prípad škôd spôsobených krádežou, vlámaním alebo lúpežným prepadnutím, v rámci čoho bol poistený súbor zásob, pričom poistenie sa dojednalo tiež v rozsahu doložky KA3 na poistnú čiastku 150.000,- Sk vrátane DPH pri spoluúčasti 5.000,- Sk. Zo zmluvných ustanovení doložky KA3 bod 1. - poistenie súboru zásob, súd zistil, že uvedené poistenie pre prípad škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežným prepadnutím sa vzťahovalo iba na materiál, tovar a zásoby vlastnej výroby (nedokončená výroba), polotovary vlastnej výroby a výrobky. Podľa bodu 1. na strane 1, v časti K poistnej zmluvy sa poistenie riadi Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia pre prípad škôd spôsobených krádežou, vlámaním alebo lúpežným prepadnutím - PPKL 93, schválenými MF SR pod č. 52/123/1994 a textom zmluvného ustanovenia, ktorý je uvedený na druhej strane listu K. V zvláštnom ustanovení na liste K bolo dojednané poistenie poistnej veci tiež v rozsahu doložky K25 na liste č. 6. K poistnej udalosti došlo v čase od 17.00 hod. dňa 22. 4. 2005 do 6.00 hod. dňa 23. 4. 2005 tak, že sa neznámy páchateľ vlámal do miesta poistenia - P. J. Č. F. a odcudzil 30 ks 50 litrových sudov a 2 ks 33kg plynových bômb, čím spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 102.200,- Sk. Túto skutočnosť navrhovateľ nahlásil poisťovni odporcu, ktorá po ukončení likvidácie pod číslom poistnej udalosti 4051000481 túto udalosť odložila bez náhrady resp. poistného plnenia v prospech poisteného. Dôvodom neplnenia, bola podľa poisťovne tá skutočnosť, že predmetom poistenia neboli cudzie veci a bolo preukázané, že navrhovateľ nebol vlastníkom odcudzených vecí. Z uznesenia č. ČVS: ORP - 1304/1-OSV-ZI-2005 zo dňa 23. 5. 2005 súd zistil, že trestné stíhanie pre trestný čin krádeže bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Základom sporu je zistenie, či navrhovateľ mal poistené aj cudzie veci vo svojej firme a či bol riadne oboznámený pri podpise poistnej zmluvy so Všeobecnými poistnými podmienkami - PPKL 93. Súd sa s týmito podmienkami oboznámil a zistil, že podľa čl. 2 bod 3. ak je to dohodnuté v poistnej zmluve, poistenie sa vzťahuje aj na cudzie veci, ktoré poistený právom užíva, alebo ich prevzal od fyzickej alebo právnickej osoby na základe zmluvy o prácach alebo výkonoch. Súd sa tiež oboznámil s prílohou č. 6 zmluvy - doložkou K25, na ktorú sa odvoláva zvláštne ustanovenie zmluvy - list K. Z tejto doložky nezistil, že by boli poistené cudzie veci. List K poistnej zmluvy jednoznačne neobsahuje poistenie cudzích vecí, pričom takéto poistenie všeobecne bolo uvedené medzi zmluvnými ustanoveniami v doložke KA4, ktorá nebola predmetom poistenia. Tento názor súdu podporuje aj časť textu na prednej strane listu K, bod 1., podľa ktorého sa poistenie riadi Všeobecnými poistnými podmienkami PPKL 93 a textom zmluvného ustanovenia na druhej strane listu K. Citovaný článok PPKL 93 umožňoval poistenie cudzej veci len vtedy, keď to bolo dojednané v poistnej zmluve a takéto poistenie na liste K poistnej zmluvy dojednané nebolo. Ďalej súd zdôraznil, že podľa bodu 1. listu K na prednej strane sa poistenie riadi aj textom zmluvného ustanovenia na druhej strane listu K. Teda je použité jednotné číslo, pričom druhá strana listu K má názov - Zmluvné ustanovenia. Podľa názoru súdu to znamená, že na predmetné poistenie sa vzťahuje len doložka KA3 - zmluvné ustanovenia, ktorá sa spomína pri predmete poistenia. K tvrdeniu navrhovateľa, že pri podpise poistnej zmluvy neobdržal Všeobecné poistné podmienky PPKL 93 súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Y. M.Í., ktorá za poisťovňu s navrhovateľom poistnú zmluvu uzatvárala, prostredníctvom dožiadaného súdu. Svedkyňa uviedla, že predmetom poistenia neboli cudzie veci a poistencovi pri vzniku právneho vzťahu odovzdala aj Všeobecné poistné podmienky. K otázke vlastníctva odcudzených vecí súd poukázal na to, že na pojednávaní dňa 27. 9. 2006 navrhovateľ tvrdil, že on bol vlastníkom odcudzených vecí a bude to vedieť súdu aj preukázať. Právny zástupca navrhovateľa však v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 17. 2. 2006 uviedol, že odcudzené veci - pivové sudy KEG, neboli v čase odcudzenia vlastníctvom navrhovateľa. Toto tvrdenie advokáta súd mal potvrdené aj vyjadrením dodávateľa sudov K. Š., ktorý v písomnom podaní zo dňa 24. 1. 2007 uviedol, že vlastníkom KEG sudov je dodávateľ, teda pivovary. Vykonaným dokazovaním tak súd mal za preukázané, že predmetom poistenia neboli cudzie veci a že navrhovateľ nebol vlastníkom odcudzených vecí. Súd preto návrh vyhodnotil ako nedôvodný a v poradí prvým rozsudkom č. k. 18C/53/2006-77 zo dňa 09. 11. 2007 ho zamietol v celom rozsahu. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co 142/2008-95 zo dňa 30.9.2008 rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uložil súdu, aby sa v ďalšom konaní riadne vyporiadal so všetkými tvrdeniami navrhovateľa za účelom zistenia, či odcudzené predmety boli vlastníctvom navrhovateľa alebo nie, a aký dopad má na rozsah dohodnutého predmetu poistenia preukázanie tvrdenia navrhovateľa, že súčasťou poistnej zmluvy neboli Všeobecné poistné podmienky PPKL 93. Odvolací súd konštatoval, že z obsahu spisu je zrejmé, že základom pre spravodlivé súdne rozhodnutie je vyriešenie dvoch základných otázok, a to: 1/ vlastníctva tzv. KEG sudov v čase ich odcudzenia teda od 22. 4. 2005 od 17,00 hod. do 23. 4. 2005 do 6,00 hod. 2/ či Všeobecné poistné podmienky PPKL 93 boli súčasťou poistnej zmluvy a či s nimi bol navrhovateľ oboznámený pri vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. V novom konaní právny zástupca navrhovateľa na základe výzvy súdu k spornej otázke vlastníctva sudov oznámil, že ďalšie dokazovanie nenavrhuje. Odvolával sa na už vykonané dôkazy - daňové doklady a dodacie listy firmy ŠIMO, daňové doklady firmy Vikamont, v.o.s., a vyjadrenie firmy ŠIMO. Právny zástupca navrhovateľa pritom od počiatku tvrdil, že jeho klient nebol vlastníkom KEG sudov a neskôr svoje vyjadrenie spresňoval tak, že navrhovateľ bol vlastníkom sudov „napoly“. Vysvetlil to tak, že sudy majú hodnotu 1.200,- Sk a klient k nim má neobmedzené vlastníctvo, pretože má povinnosť sudy predajcovi predať späť. V prípade nevrátenia je povinný uhradiť za každý nevrátený sud 3.300,- Sk. Z obidvoch vyjadrení K. Š. ( č. l. 60, 64 ) je nesporné, že vlastníkom sudov je dodávateľ, teda pivovary. Z faktúr vystavených dodávateľom firmou VIKAMONT v.o.s., Žilina-Bytčica pre navrhovateľa vyplýva, že obaly ( teda KEG sudy ) sú zapožičané za zálohovú čiastku 1.200,- Sk/1 ks sudu. V dodacích listoch ( v počte 4 ks ) vydaných dodávateľom K. Š. sú taktiež KEG sudy uvádzané, ale nemohol ich navrhovateľovi predávať, keďže k veciam nemal vlastnícky vzťah. V tejto súvislosti navrhovateľ nepredložil žiadny relevantný doklad, ktorý by preukazoval, že K. Š. alebo firma VIKAMONT, v.o.s., KEG sudy od pivovarov kupovali a ďalej ich predávali, napr. navrhovateľovi. Pokiaľ aj je uvedená DPH či už vo faktúrach alebo dodacích listoch, táto skutočnosť ešte nepreukazuje uzavretie kúpnej zmluvy a prevod vlastníckeho práva. Naopak, bolo preukázané, že sudy mal navrhovateľ len zapožičané za zálohu. Podľa názoru súdu boli KEG sudy zapožičané a navrhovateľ kupoval len ich obsah. Šlo preto o tzv. cudzí majetok, ktorý nebol poistený. K druhej základnej otázke či Všeobecné poistné podmienky PPKL 93 boli súčasťou poistnej zmluvy sa súd sa opätovne oboznámil s poistnou zmluvou č. 506-02326-83 zo dňa 23. 6. 2004. V zmluve je uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú poistné podmienky pre jednotlivé uzatvorené poistené riziká, čo obidve zmluvné strany podpísali. Ako s novým dokladom sa súd oboznámil s Dotazníkom pre dojednanie majetkového poistenia nehnuteľných a hnuteľných vecí zo dňa 23. 6. 2004, z ktorého súd zistil že poistené boli veci: budova reštaurácie; súbor hnuteľných vecí; súbor zásob; a poistenie skiel okien a vstupných dverí. Z časti „N“ poistnej zmluvy, ktorá sa týkala poistenia budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám, súd zistil z kolónky „zvláštne ustanovenia“, že článok 5 bod 5 poistných podmienok PPZ 93 neplatí. V čl. 5 bode 5 týchto podmienok je uvedené, že poistná hodnota cudzích vecí, ktoré poistený užíva, je ich časová hodnota. Z toho jednoznačne vyplýva, že obidve zmluvné strany, pri tomto predmete poistenia, mali vedomosť o tom, že sa poisťuje cudzí majetok a nie majetok vo vlastníctve navrhovateľa. Z časti „K“ poistnej zmluvy, ktorá sa týkala poistenia pre prípad škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežným prepadnutím, súd zistil, že poistenou vecou bol súbor zásob a poistenie sa dojednalo tiež v rozsahu doložky KA3. Podľa doložky KA3 sa poistenie vzťahovalo iba na materiál, tovar a zásoby vlastnej výroby, polotovary vlastnej výroby a výrobky. Čiže pre toto poistenie neplatila doložka KA4, tzv. Poistenie prevzatých cudzích hnuteľných vecí. Zo Všeobecných poistných podmienok PPKL 93 (škody spôsobené krádežou alebo lúpežným prepadnutím) súd z čl. 2, bod 1, 3 zistil, že poistenie sa vzťahuje na veci hnuteľné, ktorých vlastníkom je poistený a ktoré sú jednotlivo uvedené v poistnej zmluve alebo sú súčasťou v zmluve vymedzeného súboru vecí. Ak je to dohodnuté v poistnej zmluve, poistenie sa vzťahuje aj na cudzie veci, ktoré poistený právom užíva, alebo ich prevzal od fyzickej alebo právnickej osoby na základe zmluvy o prácach alebo výkonoch. Z obsahu poistnej zmluvy teda nevyplýva, že by v predmete poistenia - súbor zásob boli poistené cudzie veci. Súd opätovne priamo vypočul svedkyňu Y. M., za účasti oboch sporových strán. Výpoveď svedkyne bola zhodná v obidvoch prípadoch, pričom svedkyňa vypovedala presvedčivo a pri druhom výsluchu bolo zistené, že u odporcu už nepracuje. Preto súd jej výpoveď vyhodnotil ako vierohodnú. Svedkyňa potvrdila okolnosti okolo uzatvorenia poistnej zmluvy a odovzdania s tým súvisiacich dokladov. Opakovane uviedla, že Všeobecné poistné podmienky PPKL 93 boli súčasťou poistnej zmluvy a boli pri podpise zmluvy navrhovateľovi odovzdané. Poprela, že by tieto podmienky boli klientovi odovzdané až po poistnej udalosti. Tiež bolo preukázané, že pri uzatváraní poistného vzťahu nebolo sporné čo je vlastne predmetom poistenia. Súd poukázal na ustanovenie § 132 ods. 1 a 806 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že nebolo preukázané, že navrhovateľ bol v čase poistnej udalosti vlastníkom odcudzených KEG sudov, a ani tá skutočnosť, že by predmetom poistenia boli aj cudzie veci. Z formálneho hľadiska bol medzi účastníkmi poistný vzťah uzatvorený v súlade so zákonom. Všeobecné poistné podmienky PPKL 93 boli súčasťou poistnej zmluvy a dňa 23. 6. 2004 boli navrhovateľovi odovzdané. Súd preto dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a zamietol ho v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., vzhľadom na plný úspech odporcu v spore a priznal mu náhradu trov prvostupňového konania v čiastke 161,32 Eur za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu. Súčasne rozhodol o trovách konania štátu podľa § 148 ods. 1 O. s. p.. za vyplatené svedočné svedkyni Y. M.Z. vo výške 94,10 Eur zo štátnych finančných prostriedkov na základe právoplatného uznesenia č. k. 18C/53/2006-134 zo dňa 30. 3. 2011. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 16.9.2011. Uplatnil v ňom v podstate nasledovné odvolacie námietky: · odňatie možnosti navrhovateľovi postupom prvostupňového súdu, ktorý neoprávnene a bezdôvodne zasahoval do záverečnej reči právneho zástupcu na pojednávaní; nedostatočne sa vyporiadal so všetkými návrhmi, argumentmi a podaniami navrhovateľa; a napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, · Navrhovateľ na jednej strane a súd s odporcom na druhej strane majú rozdielny výklad zmluvy vo vzťahu k poisteniu nehnuteľných a hnuteľných vecí proti živelným pohromám, ktoré neboli vo vlastníctve navrhovateľa, a vo vzťahu k poisteniu hnuteľných vecí proti krádežiam. Súd v zhode s odporcom vychádzal z toho, že pre poistenie proti krádežiam museli byť veci vo vlastníctve navrhovateľa, ale poistná zmluva neobsahuje osobitné dojednanie o poistení cudzích vecí podľa čl. 2 bod 3, ktorý je v podstate zhodný so všeobecnými podmienkami PPKL 93 a PPZ 93. Pri uzatváraní zmluvy zástupkyňa odporcu Y. M. nerozlišovala medzi cudzími a vlastnými vecami navrhovateľa, · K spornej otázke vlastníctva odcudzených KEG sudov súd nezohľadnil tvrdenia navrhovateľa o tzv. „vlastníctve napoly“, keďže sudy mali hodnotu 3 300,- Sk, ale navrhovateľ ich nadobudol za 1 200,- Sk s povinnosťou spätného predaja predajcovi, inak by musel doplatiť celú čiastku 3 300,- Sk. Aj dodávateľ K. Š. potvrdil, že sudy dodával do vlastníctva navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal aj na ustanovenie § 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a dôvodov jej platenia. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona sa daň platí pri dodaní tovaru, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, · Ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcu, že poistné plnenie sa vzťahuje iba na veci vo vlastníctve navrhovateľa s poukazom na formuláciu v zmluve, že listom č. 04-K bol poistený súbor vecí v rozsahu doložky KA3, vyvstáva otázka čo vlastne navrhovateľ proti krádeži poisťoval, keď nemal a nevyrábal vlastné veci. Okresný súd opomenul vyložiť slovo „tiež“ v tejto formulácii. Pritom zástupkyňa odporcu pri uzavieraní zmluvy neriešila otázku rozdielu poistenia vlastných a cudzích vecí. Mal byť poistený súbor zásob evidovaných v účtovníctve navrhovateľa, čo potvrdila aj svedkyňa M., a sudy KEG boli súčasťou tejto evidencie. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prijal záver, že poistenie sa vzťahovalo „iba“ na materiál a zásoby vlastnej výroby, · K otázke dôvodu vierohodnosti výpovede svedkyne M.Z. s poukazom na to, že u odporcu v čase druhej výpovede už nepracovala, navrhovateľ uviedol, že aj po skončení pracovného pomeru u odporcu svedkyňa robí rovnakú prácu pre spoločnosť GFP, s.r.o., ktorá má sídlo na rovnakej adrese ako odporca. Budova je zrejme vo vlastníctve odporcu a tak je stále na ňom v ekonomickej závislosti. Nedôveryhodnosť jej výpovede vyplýva predovšetkým z rozporov v jej výpovediach, napríklad v dĺžke procesu uzavierania poistnej zmluvy, ktorý od dotazníka po podpis zmluvy trval jeden deň, avšak podľa nej trval 14 dní. Rozpory sa týkajú najmä okolnosti, či svedkyňa odovzdala navrhovateľovi pri podpise zmluvy aj všeobecné podmienky PPZ 93 a PPKL 93. V tejto súvislosti navrhovateľ opätovne poukázal na súpis dokumentov v poistnej zmluve, kde práve tieto dve prílohy nie sú „odfajknuté“ a hlavne nie sú účastníkmi podpísané. Prehlásenie na prvej strane poistnej zmluvy navyše je len potvrdením o ich prevzatí, ale nie o tom, že boli s navrhovateľom pred podpisom zmluvy aj prejednané a že navrhovateľ poznal celý obsah poistnej zmluvy. · Navrhovateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 243/2007, podľa ktorého použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, treba vyložiť v neprospech toho, kto ich do zmluvy dal. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na náhradu trov konania. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca podaním z 21.12.2011. Podľa jeho názoru bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľ bol so Všeobecnými poistnými podmienkami PPKL 93 riadne oboznámený pri podpise zmluvy. Nie je dôvod spochybňovať vierohodnosť výpovede svedkyne M., ktorá už nie je zamestnancom odporcu. Súpis dokumentov, je uvedený aj na zadnej strane poistnej zmluvy, kde sú uvedené aj všeobecné podmienky PPZ 93 a PPKL 93, pričom tzv. „fajky“ nepreukazujú, či boli alebo neboli obsiahnuté v zmluve. Na ústredie poisťovne sa posiela uzavretá poistná zmluva so všetkými dokumentmi okrem poistných podmienok, keďže poisťovateľ ich vlastní. Bolo preukázané, že odcudzené sudy neboli vo vlastníctve navrhovateľa, mal ich len požičané ako cudzí majetok a poistné krytie sa na cudzie veci nevzťahovalo. Preto žiada, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal odvolanie odporcu v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v prítomnosti zástupcov oboch účastníkov, pričom dospel k záveru, že je dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil výsledky dokazovania, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K tomuto záveru dospel odvolací súd nasledovne: Na pojednávaní pred odvolacím súdom zástupca navrhovateľa doplnil podané odvolanie a uviedol, že sporné sudy boli evidované v účtovníctve navrhovateľa na skladových kartách ako súčasť zásob navrhovateľa, ktorý ich považoval za svoje vlastníctvo a bol za ne zodpovedný v celej výške. Typ pohostinstva, aký navrhovateľ prevádzkoval, mal predajný tovar v hodnote okolo 30 až 40 000,- Sk, pričom pokiaľ ide o sudy ako obaly, točilo sa ich okolo 30 -40 kusov. Boli v stave zásob a mali hodnotu okolo 100 000,- Sk. Pri určení hodnoty poistnej sumy na 150 000,- Sk navrhovateľ vychádzal aj z hodnoty týchto sudov, čomu zodpovedala aj výška poistného, ktoré odporcovi platil. K listinným dôkazom založeným na čl. 43 - 49 spisu na otázku súdu, prečo bol v r. 2003 iný režim platenia za sudy KEG (boli účtované navrhovateľovi bez DPH) ako v roku 2005 (boli účtované s DPH), zástupca navrhovateľa uviedol, že v roku 2003 bol hlavným dodávateľom navrhovateľa spoločnosť VIKAMONT, v.o.s. ktorá neúčtovala DPH, a v roku 2005 bol hlavný dodávateľ K. Š., ktorý k sudom účtoval DPH rovnako ako k ostatnému tovaru. Zástupca zotrval na tvrdení, že všeobecné poistné podmienky boli navrhovateľovi odovzdané až po ohlásení spornej poistnej udalosti. Zdôraznil, že odporca má rôzny výklad pre poisťovanie nehnuteľnosti a hnuteľnej veci ako cudzej veci proti živelným udalostiam a iný výklad pri poisťovaní hnuteľnosti ako cudzej veci proti krádeži. K obsahu poistnej zmluvy poukázal na fakt, že okrem prvej strany sú v zmluve podpísané aj všetky ďalšie strany, tieto sú zošité, ale súčasťou zmluvy neboli poistné podmienky. Zástupkyňa odporcu zotrvala na písomnom vyjadrení a stanoviskách v rámci prvostupňového konania. Pokiaľ ide o vlastníctvo sudov odporca vychádzal z faktúr, ktoré preukazovali, že neboli vo vlastníctve navrhovateľa, čo potvrdil to aj jeho právny zástupca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.2.2006. Vo vzťahu k sume, ktorú zaplatil navrhovateľ za sudy, išlo len o zálohu a nie o kúpnu cenu, a tieto nenadobudol do svojho vlastníctva. Potvrdil to aj konateľ spoločnosti VIKAMONT, v.o.s. A. Š.. V poistnej zmluve sú zahrnuté viaceré poistné riziká, ktoré mali aj rozdielny predmet, pričom poistné krytie pri krádeži sa nevťahovalo na cudzie veci. Toto bolo otázkou dokazovania a právny zástupca navrhovateľa menil výpoveď podľa výsledku dokazovania. Odporca neposkytol navrhovateľovi ani poistné plnenie za odcudzené plynové bomby. Na otázku súdu k výkladu formulácie uvedenej na liste č. 04 -K ( č.l. 9), na ktorom je dojednaný súbor zásob proti krádeži, konkrétne prečo je tam uvedené slovo ,,tiež´´ v rozsahu doložky KA3, a slovo ,,tiež´´ je aj v zvláštnych ustanoveniach zmluvy k rozsahu doložky K25; zástupkyňa odporcu uviedla, že poistenie bolo dohodnuté len v rozsahu týchto doložiek. Okrem toho nebolo dohodnuté nič. To, že sa poistenie nevzťahovalo aj na iné veci, vyplývalo z poistných podmienok. Na ďalšiu otázku uviedla, že v origináli poistnej zmluvy je posledná strana pevne spojená s prvou stranou, pričom na poslednej strane je súpis dokumentov, ktorých súčasťou sú aj poistné podmienky PPZ 93 a PPKL 93, ktoré sú obsiahnuté v zmluve. Originál zmluvy predložila súdu k nahliadnutiu. Na otázku súdu, ako sa má vykladať článok 2 ods. 3 PPKL 93 (č.l. 16), kde sa uvádza, že ak je poistený súbor vecí, poistenie sa vzťahuje na všetky veci, pričom nie je zistiteľné, či navrhovateľ bol na to upozornený pri uzatváraní zmluvy, zástupkyňa uviedla, že k tomu sa priamo vyjadrovala svedkyňa M. na pojednávaní dňa 14.3.2011 ( čl. 125). Svedkyňa s navrhovateľom riešila otázku ohľadne sudov, pričom dospeli k záveru, že sudy nie sú jeho vlastníctvom. Ďalej uviedla, že navrhovateľ sa mal vyjadriť tak, že za sudy síce nejakú sumu zaplatil, ale mal ich iba zapožičané s tým, že keď sudy vráti, záloha mu bude vrátená. Bolo jasne dohodnuté, že poisťuje len vlastný majetok. Právny zástupca navrhovateľa v reakcii na výpoveď zástupkyne odporcu poukázal na oznámenie odporcu o ukončení likvidácie poistnej udalosti z 1.8.2005, ktoré predložil súdu k nahliadnutiu, a kde v súvislosti s odcudzenými plynovými bombami odporca uviedol, že poistné plnenie neposkytuje, nakoľko výška škody nedosiahla dohodnutú spoluúčasť 5000 Sk. Teda nie z dôvodu, že ide o cudzie, a teda nepoistené, veci. Ďalej poukázal na výpoveď svedkyne M. zo dňa 9.3.2007 na Okresnom súde v Žiline, kedy uviedla, že poistený bol súbor zásob. Navrhovateľ si zistil od účtovníčky aké má zásoby a tieto boli všetky poistené. Zástupca navrhovateľa poukázal aj na znenie článku 2 bod 3. PPKL 93 s tým že je tu možný aj taký výklad, že ak bolo dohodnuté poistenie vecí, vzťahuje sa to aj na cudzie veci. Obdobne je to aj v čl. 2 od. 3 PPZ 3 pri poisťovaní hnuteľných vecí proti živelným udalostiam. Je zrejmé, že je prípustný dvojaký výklad toho ustanovenia, čo nemôže ísť na úkor navrhovateľa, ako to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR. Odvolací súd zopakoval dokazovanie čítaním nasledovných listinných dôkazov: - č.l. 5-17 : poistná zmluva so všeobecnými poistnými podmienkami PPZ 93 a PPKL 93 - č.l. 43 - 49: faktúry a dodacie listy - čl. 50 : vyjadrenie K. Š. zo 4.10. 2006 - čl. 66: ďalšie vyjadrenie K.. Š. z 10. 8. 2007 - čl. 147: dotazník vyplnený dňa 23.6.2004, ktorý mal predchádzať k uzavretiu poistenej zmluvy. K listinným dôkazom strany nemali žiadne pripomienky s výnimkou vyjadrenia zástupkyne odporcu k dotazníku z 23.6.2004, že v poistnej zmluve nemohlo byť uvedené priamo, že sa poistili len vlastné zásoby, pretože by to bolo v rozpore s doložkami, ktoré konkrétne špecifikujú, aké hnuteľné veci sa majú poisťovať, v danom prípade konkrétne podľa doložky K3. Odvolací súd po vyhodnotení výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa, odvolacích námietok navrhovateľa a doplneného dokazovania v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa prísne formálne vyhodnotil okolnosti uzavretia a samotný obsah poistnej zmluvy, pričom nevzal do úvahy všetky významné a právne relevantné skutočnosti namietané navrhovateľom. Uzavretiu poistnej zmluvy predchádzalo vyplnenie dotazníka zo dňa 23.6.2004 (v rovnaký deň ako bola uzavretá aj poistná zmluva), keď v bode 2.1 je okrem iného uvedené že poisťované hnuteľné veci sa majú špecifikovať ako ...súbor zásob..., ktoré sa navrhujú prijať do poistenia a majú sa uviesť na strane 2 dotazníka. Nie je tu pritom uvedené, že sa majú zo súboru zásob osobitne uviesť cudzie veci. Na strane 2 v bode 3.1 je vyplnené pod položkou 03, že sa má poistiť „Súbor zásob“ na sumu 150 000,- Sk. Až pod podpismi zmluvných strán na strane 4 dotazníka sú uvedené drobným písmom „Vzory vyplňovania bodu 3 dotazníka“, v rámci čoho je uvedené, že hnuteľné veci sa majú špecifikovať napríklad ako súbor hnuteľných vecí, súbor zásob, súbor oprávnene užívaných cudzích vecí, súbor prevzatých cudzích vecí a pod. V samotnej poistnej zmluve, taktiež podpísanej dňa 23.6.2004, na zadnej časti listu M - Poistenie hnuteľných vecí proti živelným nebezpečenstvám (bol poistený súbor hnuteľných vecí) a na zadnej strane listu K - Poistenie pre prípad škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežným prepadnutím ( bol poistený súbor zásob), je uvedený identický článok 2, podľa ktorého sa poistenie na tieto veci vzťahuje ak nie je dohodnuté inak, iba za predpokladu, že sú evidované v účtovníctve alebo v operatívnej evidencii poisteného. Na prvej strane oboch uvedených listov je k označeným poisteným veciam uvedené na liste M, že poistenie súboru hnuteľných vecí sa dojednáva tiež v rozsahu doložky M12 a súbor zásob tiež v rozsahu doložky MA3; a na liste K, že poistenie súboru zásob sa dojednáva tiež v rozsahu doložky KA3. Z vyjadrenia navrhovateľa nesporne vyplývalo, že pri uzatváraní poistnej zmluvy mal vôľu poistiť proti krádežiam všetky veci, ktoré mal evidované v súbore zásob. Vzhľadom na druh jeho podnikania, v zásade len s cudzími vecami pri absencii vlastnej výroby alebo produkcie, je aj logické, že chcel poistiť komplexne všetky veci zahrnuté do súboru jeho zásob. V opačnom prípade by výška dohodnutého poistného krytia, a tým aj výška poistného, bola neprimerane vysoká k hodnote poistených vecí. Aj v prípade ak by navrhovateľ mal už pri uzatváraní zmluvy v osobnej dispozícii Všeobecné poistné podmienky PPZ 93 a PPKL 93, musel by skutočný obsah poistnej zmluvy podľa výkladu odporcu zistiť až podrobným naštudovaním všetkých doložiek obsiahnutých na zadnej strane jednotlivých druhov poistenia a konfrontovať ich s obsahom všeobecných poistných podmienok. Z podrobného naštudovania zmluvy je pritom zjavný odlišný režim odporcu pri poisťovaní cudzích hnuteľných vecí, resp. zásob proti živelným udalostiam a odlišný režim tých istých vecí proti krádežiam; keď pri poistení proti živelným udalostiam sa nevyžaduje osobitné dojednanie na cudzie veci a pri krádežiach sa vyžaduje. Mätúco a spôsobom pripúšťajúcim dvojitý výklad pôsobí aj formulácia na prednej strane listov M a K, podľa ktorej sa dohodnuté poistenie dojednáva „tiež“ v rozsahu doložky KA3, resp. M12 alebo MA3. Evokuje to logický záver, že poistenie sa dohodlo aj v inom rozsahu ako len v znení týchto doložiek. Odvolací súd po zhodnotení týchto skutočností vzal do úvahy aj dôležitý fakt, že išlo o uzavretie typickej tzv. formulárovej zmluvy, ktorej obsah bol vopred daný a postavenie poisteného pri jej uzavretí bolo v zjavnej nevýhode. Dotazník aj poistná zmluva boli uzavreté v jeden deň, pričom skutočný obsah by navrhovateľ mohol objektívne spoznať až pri podrobnom naštudovaní nielen samotnej poistnej zmluvy s jej doložkami, ale aj pomerne rozsiahlych všeobecných poistných podmienok, ktoré mu mali byť súbežne predložené. Zmluva je pritom naformulovaná zložito, neprehľadne a navyše spôsobom umožňujúcim dvojitý výklad. Tieto okolnosti však nemôžu byť dané na ťarchu poisteného, ale autora zmluvy, t.j. poistiteľa. Nie zanedbateľná skutočnosť je aj výpoveď svedkyne M., na ktorú poukázal právny zástupca navrhovateľa, v ktorej potvrdila, že dohoda znela na poistenie súboru zásob, ktoré mal navrhovateľ v účtovnej evidencii. Odvolací súd považuje za sporný aj záver prvostupňového súdu, že odcudzené KEG sudy neboli vo vlastníctve navrhovateľa. Nevyporiadal sa s tým, že po zaplatení sumy 1 200,-Sk za sud, prešla táto vec do súboru jeho vlastných zásob, za ktorú odvádzal DPH, bol za ňu plne zodpovedný a v prípade ak by ju spätne „neodpredal“ musel by doplatiť zvyšok jej trhovej ceny. Minimálne pre účely poistenia by takýto status veci mal byť postačujúci pre poistné krytie na základe nejasných poistných podmienok v spornej zmluve. Nasvedčuje tomu aj oznámenie odporcu k likvidácii poistnej udalosti za odcudzené plynové bomby, ktoré mali byť tiež cudzou vecou, a za ktoré odmietol poistné plnenie len z dôvodu nedosiahnutia príslušnej výšky spôsobenej škody; nie však z dôvodu, že šlo o cudziu vec. Vo veci medzi účastníkmi nebola sporná samotná poistná udalosť, ani výška škody spôsobená odcudzením tzv. KEG sudov s výškou požadovaných úrokov z omeškania. V tomto smere neboli preto dôvody na doplnenie dokazovania. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej čiastky 3 225,45 Eur s 13 %-tným úrokom z omeškania os 17.8.2005 až do zaplatenia. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ ako úspešný účastník konania si prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil v zákonnej trojdňovej lehote od vyhlásenia rozsudku výšku trov prvostupňového aj odvolacieho konania nasledovne: A.5055 Vyúčtovanie trov konania KS Bratislava Por. číslo: A PODMALIK Jaroslav, Žilina c/a Generali, a.s. Bratislava, o zaplatenie 3.226,45 € (97.200.- Sk) - zákl.sadzba 121,16 €/ úkon spisová značka: 14Co/31/2012 Datum: Dóvod platby: Jedn. cena: Poč. jedn. Suma: Sadz. DPH DPH Cena s DPH A Súdny poplatok: A 1. Súdny poplatok z návrhu na začatie konania 161,32 1 161,32 0% 0,00 161.32 € 2. Súdny poplatok za odvolanie 193,59 1 193,59 0% 0,00 193,59 € 3. 0% 0,00 0,00 € Spolu súdny poplatok: 354,91 0% 0,00 354,91 € B Úkony právnej pomoci: B 1 4.8.2005 Prevzatie veci, prvá porada (§ 10/1, 14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145,39 € 2 23.8.2005 Vypracovanie a podanie žaloby (§10/1, 14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145,39 € 3 14.2.2006 Vyjadrenie k podanému odporu (§ 10/1, 14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145,39 € 4. 27.9.2006 Účasť na pojednávaní OS BA II (§10/1, 14/1 vyhl 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145,39 € 5. 20.11.2006 Učasť na pojednávaní OS BA II (§ 10/1, 14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145,39 € 6 9.3.2007 Účasf na výsluchu Viola Chvílová - OS Ža (§ 10/1, 14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145,39 € 7. 8.6.2007 Učasť na pojednávaní OS BA II (§10/1, 14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145,39 € 8. 12.9.2007 Učasť na pojednávaní OS BA II - odročené před otvorením (§ 10/1, 14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) - odměna 1/4 tarify 30,29 1 30,29 20% 6,06 36,35 € 9. 7.11.2007 Učasť na pojednávaní OS BA II (§10/1,14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145.39 € 10. 29.2.2008 Odvolanie proti rozsudku OS BA 11 (§ 10/1, 14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145,39 € 11. 17.9.2010 Učasť na pojednávaní OS BA II (§ 10/1,14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145,39 € 12. 14.3.2011 Učasť na pojednávaní OS BA II (§ 10/1, 14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24,23 145,39 € 13. 2.5.2011 Učasť na pojednáváni OS BA II (5 10.1. 14/1 vyhl. 655/2004 Z.z.) 121,16 1 121,16 20% 24.23 145.39 € 14. 22.6.2011 Učasť na pojednáváni OS BA II (§ 10 1. 14 1 vyhl.655/ 2004 Z. z. ) 121.16 1 121.16 20% 24,23 145.39 € 1 5. 16.9.2011 Odvolané proti rozsudku OS BA II (§10/ 1, 14/ 1 vyhl 655/ 2004 Z. z.) 121.16 1 121.16 20% 24,23 145.39 € 16. 16.7.2013 Účasť na pojednáváni OS BA II (§10/ 1, 14/ 1 vyhl 655/ 2004 Z. z.) 121.16 1 121.16 20% 24,23 145.39 € Spolu odmena za právnu pomoc: 1847,69 20% 369,54 2217,23 € C Výdavky konania: C 1. r. 2005 Paušál výdavky (§ 16/ 3 vyhl. č.655/2004 Z.z.) 4,98 2 9.96 20% 1,99 11.95 € 2 r. 2006 Paušál výdavky (§ 16/3 vyhl. č.655/2004 Z.z.) 5,44 3 16,32 20% 3.26 19.58 € 3 r. 2007 Paušál výdavky (§ 16/3 vyhl. č.655/2004 Z.z.) 5,91 4 23,64 20% 4,73 28.37 € 4 r. 2008 Paušál výdavky (§ 16/3 vyhl. č.655/2004 Z.z.) 6,31 1 6,31 20% 1,26 7.57 € 5 r. 2010 Paušál výdavky (§ 16/3 vyhl. č.655/2004 Z.z.) 7,21 1 7,21 20% 1,44 8.65 € 6 r. 2011 Paušál výdavky (§ 16/3 vyhl. č.655/2004 Z.z.) 7,41 4 29,64 20% 5,93 35.57 € 7 r. 2013 Paušál výdavky (§ 16/3 vyhl. č.655/2004 Z.z.) 7,81 1 7,81 20% 1,56 9.37 € 7 16.7.2013 Parkovné (§ 15-a vyhl. č.655/2004 Z.z.) 3,75 1 3,75 20% 0,75 4,50 € Spolu výdavky konania: 104,64 20% 20,93 125,57 € D Cestovné výdavky : D 1. 27.9.2006 Zilina-Bratislava a späť, 400 km, KIA Sportqge, EC: ZA-516CL Spotreba: 7,1 1/100 km, Nafta, Cena PHM: 1,29 €/l, Výpočet: (400*0,206)+(4,0*7,1 * 1,29) = 82,40+36,64 = 119,04 119,04 1 119,04 20% 23,81 142,85 € 2 20.11.2006 Žilina-Bratislava a späť, 400 km, KIA Sportqge, EČ: ZA-516CL Spotreba: 7,1 1/100 km, Nafta, Cena PHM: 1,29 6/1, Výpočet: (400*0,206)+(4,0*7,1*1,29) = 82,40+36,64= 119,04 119,04 1 119,04 20% 23,81 142,85 € 3 8.6.2007 Žilina-Bratislava a späť, 400 km, KIA Sportqge, EČ: ZA-516CL Spotreba: 7,1 1/100 km, Nafta, Cena PHM: 1,19 €/l, Výpočet: (400*0,206)+(4,0*7,1*1,19) = 82,40+33,80 =124,33 116,20 1 116,20 20% 23,24 139,44 € 4 12.9.2007 Žilina-Bratislava a späť, 400 km, KIA Sportqge, EC: ZA-516CL Spotreba: 7,1 1/100 km, Nafta, CenaPHM: 1,291 €/, Výpočet: (400*0,206)+(4,0*7,l*l,19) = 82,40+33,80 = 124,33 123,63 1 123,63 20% 24,73 148,36 € 5 7.11.2007 Zilina-Bratislava a späť, 400 km, KIA Sportqge, EC: ZA-516CL Spotreba: 7,1 1/100 km, Nafta, Cena PHM: 1,29 6/1, Výpočet: (400*0,206)+(4,0*7,1 * 1,29) = 82,40+36,64 = 119,04 119,04 1 119,04 20% 23,81 142,85 € 6 17.9.2010 Zilina-Bratislava a späť, 400 km, Mazda CX7, EČ: ZA-515DT Spotreba: 10,2 1/100 km, Benzin 98, Cena PHM: 1,435 6/1, Vý-počet: (400*0,183)+(4,0*10,2*l,435) = 73,20+58,55 = 131,75 131.75 1 131,75 20% 26,35 158,10 € 7 14.3.2011 Žilma-Bratislava a späť, 400 km, Mazda CX7, EČ: ZA-515DT Spotreba: 10,2 1/100 km, Benzin 98, Cena PHM: 1,585 €/l, Vý-počet: (400*0,183)+(4,0*l 0,2*1,585) = 73,20+64,67 = 131,75 137,87 1 137,87 20% 27,57 165,44 € 8 2.5.2011 Zilina-Bratislava a späť, 400 km, Mazda CX7, EC: ZA-515DT Spotreba: 10,2 1/100 km, Benzin 98, Cena PHM: 1,651 €/l, Vý-počet: (400*0,183)+(4,0* 10,2*1,651) = 73,20+67,36 = 131,75 140,56 I 140,56 20% 28,11 168,67 € 9 22.6.2011 Zilina-Bratislava a späť, 400 km, Mazda CX7, EC: ZA-515DT Spotreba: 10,2 1/100 km, Benzin 98, Cena PHM: 1,652 €/l, Vý-počet: (400*0,183)+(4,0* 10,2*1,652) = 73,20+67,36 = 131,75 140,60 1 140.60 20% 28,12 168,72 € 10 16.7.2013 Zilina-Bratislava a späť, 400 km. Mazda CX7, EČ: ZA-515DT Spotreba: 10,2 1/100 km, Benzin 98, Cena PHM: 1,735 €/l. Vý- počet (400*,0183)+(4,0*10,2*1,735)=73,20+70,79=131,75 6/1, Vý-počet: (400*0,183)+(4,0*10,2*l,735) = 73,20+70,79 =131,75 143,99 1 143,99 20% 28,80 172,79 € Spolu náhrada cestovné výdavky: 1291,72 20% 258,34 1 550,06 € E. Náhrada za stratu času: E 1. 27.9.2006 Zilina-Bratislava a späť - 10 polhodín 9,06 10 90,60 20% 18,12 108,72 € 2. 20.11.2006 Zilina-Bratislava a späť - 10 polhodín 9,06 10 90,60 20% 18.12 108.72 € 3. 8.6.2007 Zilina-Bratislava a späť -10 polhodín 9,86 10 98,60 20% 19,-2 11832 € 4. 12.9.2007 Zilina-Bratislava a späť - 10 polhodín 9,86 10 98,60 20% 19,72 118,32 € 5. 7.11.2007 Zilina-Bratislava a späť - 10 polhodín 9,86 10 98,60 20% 19,72 118,32 € 6. 17.9.2010 Zilina-Bratislava a späť - 10 polhodin 12,02 10 120,20 20% 24,04 144,24 € 7. 14.3. 2011 Zilina-Bratislava a späť - 10 polhodin 12,35 10 123,50 20% 24,70 148,20 € 8. 2.5.2011 Zilina-Bratislava a späť - 10 polhodin 12.35 10 123,50 20% 24,70 148,20 € 9. 22.6.2011 Zilina-Bratislava a späť -10 polhodín 12,35 10 123,50 20% 24,70 148,20 € 10. 16.7.2013 Zilina-Bratislava a späť - 10 polhodín 13,01 10 130,10 20% 26,02 156,12 € Spolu náhrada za premeškaný čas : 1097,80 20% 219,56 1 317,36 € Sumár trov konania: Plnenie oslobodené od DPH: ZdaniteFné plnenie : Spolu : 354,91 0% 0,00 354,91 € Zdaniteľné plnenie: 4341,85 20% 868,37 5 210,22 € Spolu: 4696,76 868,37 5 565,13 € K vyčísleniu právny zástupca doložil osvedčenie, že je platcom DPH; kópiu technického preukazu k os. motorovým vozidlám zn. KIA Sportage a Mazda CX7; výpisy o priemerných cenách pohonných hmôt zo Štatistického úradu za roky 2006, 2007, 2010 a 2011; a kópie potvrdení o nákupe pohonných hmôt a parkovnom dňa 16.7.2013. Keďže trovy boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, súd ich priznal navrhovateľovi v celej výške. Odvolací súd súčasne rozhodol aj o náhrade trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. za svedočné vyplatené svedkyni Y. M. zo štátnych prostriedkov v sume 94,10 Eur, na základe právoplatného uznesenia prvostupňového súdu č.k. 18C 53/2006-134 zo dňa 30.3.2011. Na ich náhradu zaviazal v celom rozsahu odporcu ako procesne neúspešného účastníka v spore. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné