Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/304/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205231756 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1205231756.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: J.. R. F., A. K. XX, A. proti Y.: V.. M. V., A. K. XX, W., Č. T., Y. D. J. X.XXX,XX Z. B. W.., o odvolaniach odporkyne proti rozsudku Okresného B. A. J. D. F. XX.N. XXXX, Č..K.. XXC/XXX/XXXX-XXX, proti (F.) T. Okresného B. A. J. D. F.P. XX.H. XXXX, Č..K.. XXC/XXX/XXXX-XXX, proti L. Okresného B. A. J. D. F.P. XX.H. XXXX, Č..K.. XXC/XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa XX.N. XXXX, Č..K.. XXC/XXX/XXXX- XXX, p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolanie odporkyne proti (doplňujúcemu) rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa XX.H. XXXX, Č..K.. XXC/XXX/XXXX-XXX, o d m i e t a . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.H., Č..K.. XXC/XXX/XXXX-XXX, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke X.XXX,XX Z. titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu so 6% úrokom z omeškania zo sumy X.XXX,-Z. Y. XX. XX. XXXX do zaplatenia a zo sumy XXX,-Z. Y. XX. XX. XXXX až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania XXX,XX Z.. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, má oporu v zákone, a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Zdôraznil, že všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia v ust. § 451 ods. 2, pričom jednou z týchto skutkových podstát je i bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti konštatoval, že odporkyňa užívala nehnuteľnosť - A. Č.. X na L.. B. D.Á. XX M. A., ktorého vlastníčkou bola navrhovateľka bez akéhokoľvek právneho titulu. Privlastňovaním si majetkovej hodnoty - užívaním bytu sa odporkyňa obohatila na úkor vlastníčky bytu, ktorej toto právo patrilo. Navrhovateľka listinnými dôkazmi preukázala, že uhrádzala správcovskej spoločnosti platby za služby spojené s užívaním bytu v období (T. XXXX P. XXXX), keď tento byt protiprávne užívala odporkyňa, spolu v sume X.XXX,XX Z. /..XXX,- Sk/, a preto uzavrel, že odporkyni tak vznikla povinnosť uhradiť uvedenú sumu navrhovateľke (vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie). Obranu odporkyne spočívajúcu v tvrdení, že byt patriaci navrhovateľke síce užívala, ale k jeho užívaniu bola donútená navrhovateľkou, ktorá jej neumožnila užívať jej podiel na nehnuteľnosti na K. L.. Č.. XX M. A., vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, že odporkyňa bola v rokoch XXXX P. XXXX bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu na W. L. M. A., tento byt prenajímala, zatiaľ čo bezdôvodne užívala byt navrhovateľky. Rovnako ako irelevantnú vyhodnotil i obranu odporkyne, podľa ktorej medzi ňou a navrhovateľkou neexistuje nájomný a ani žiaden iný vzťah, na základe ktorého by bola povinná uhrádzať navrhovateľke platby za služby spojené s užívaním bytu, keďže aj bezdôvodné obohatenie zakladá záväzkový vzťah. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že odporkyňa bývala v byte Č.. X, B. D.S. Č.. XX M. A. Y. T.. XXXX, bez akéhokoľvek právneho dôvodu a neoprávnene prijímala plnenia súvisiace s užívaním predmetného bytu bez poskytovania náhrady za vykonávanie jej nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jej majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať predmetný byt. Nad akúkoľvek pochybnosť bolo preukázané, že navrhovateľka za predmetný byt v rokoch XXXX-XXXX zaplatila príkazmi na úhradu na účet správcu úhrady za služby spojené s užívaním bytu spolu celkom XX.XXX,-Sk, a to v čase od januára XXXX F. Q. XXXX. F. XX. XX. XXXX D. B. XX.XXX,-Sk na základe vyúčtovania zálohových platieb správcom za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od XX-XX/XXXX. S ohľadom na uvedené dospel k záveru, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatila a je teda povinná vydať všetko, čo nadobudla bezdôvodným obohatením. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľke úroky z omeškania a nakoľko obsah spisu neobsahuje výzvu navrhovateľky na zaplatenie peňažného dlhu, konštatoval, že o existencii dlhu sa po prvýkrát odporkyňa dozvedela až X. XX. XXXX, kedy jej bol doručený platobný rozkaz Okresného B. A. J., P. preto sa odporkyňa s plnením dostala do omeškania od XX. XX. XXXX, t.j. prvým dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty 15 dní na dobrovoľné plnenie v zmysle platobného rozkazu a so zaplatením XXX,- Z. sa odporkyňa dostala do omeškania Y. XX. XX. XXXX t.j. dňom nasledujúcim po prevzatí uznesenia o pripustení zmeny petitu odporkyňou. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke v konaní proti neúspešnej odporkyni priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku v sume XXX,XX Z.. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý alternatívne zastavenia konania pre prekážku litispendencie dôvodiac tým, že jej bolo zabránené konať pred súdom, nesprávnym právnym posúdením veci, z dôvodu existencie prekážky litispendencia, z dôvodu nevykonania ďalších dôkazov, pre ktoré doteraz zistený skutkový stav nemôže obstáť, ako aj z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že rozsudok bol vynesený v jej neprítomnosti, v konaní nebola nikým zastúpená, z pojednávania bola riadne ospravedlnená a jej dovtedajší zástupca sa zastupovania a plnej moci riadne vzdal, čím jej bolo zabránené riadne dávať návrhy na dokazovanie pred súdom a poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bolo dané v jej neprítomnosti. Poukázala na to, že z nahliadnutia do spisu zistila, že v spise sa nenachádza podanie, ktoré bolo XX. XX. XXXX zaslané na súd prvého stupňa ako odstúpenie jej zástupcu od zastupovania a plnej moci s opisom situácie a dôvodov, pre ktoré sa nemôže zúčastniť XX. XX. XXXX pojednávania . Pokiaľ súd prvého stupňa neakceptoval dôvody, ktoré uviedla ako príčiny nemožnosti jej účasti na pojednávaní XX. XX. XXXX jej právnym zástupcom, a to pre neprítomnosť v B. P. Č. a neustáleho prenasledovania a ohrozovania na B., nemožnosť doručiť jej predvolanie, mal v tejto veci prijať uznesenie, upozorniť ju, že neakceptuje dôvody ospravedlnenia a predvolať ju na ďalšie pojednávanie s upozornením na dôsledky jej neúčasti, s poučením o možnosti ukončenia dokazovania, čo v predvolaní na pojednávanie dňa XX. XX. XXXX nie je, rovnako ako ani dátum, kedy bolo vystavené. Tiež poukazovala na to, že postupom súdu prvého stupňa, a to najmä spôsobom doručovania úradných listín, jej bolo bránené v riadnom zastupovaní jej zástupcom. V tejto súvislosti uviedla, že po tom ako zástupca oznámil súdu, že nie je v stave, pre jej neprítomnosť M. W., doručiť jej, ani oznámiť predvolanie na súd, mal súd prvého stupňa v dostatočnom predstihu možnosť opakovane jej zaslať predvolanie. Namietala, že zásielky neboli obligatórne označené číslom konania. Uviedla, že ak by boli zásielky riadne označené, mohol by jej zástupca odstúpiť od zastupovania ešte pred ich prevzatím na pošte, takto konal v omyle a keďže nepoznal obsah určenej zásielky pre ňu, tak mohol porušiť jej práva na riadnu obhajobu a poškodiť v konaní pred súdom jej oprávnené záujmy, najmä právo na riadny a spravodlivý súdny proces. Vo veci samej namietala, že nároky, ktoré si navrhovateľka uplatňuje, nie sú náklady spojené s užívaním bytu, ale základné poplatky spojené s vlastníctvom a údržbou majetku, kapitálové a investičné položky, ktoré sa jej ako majiteľke vrátia a aj vrátili pri predaji bytu, ona všetky náklady spojené s užívaním bytu uhradila a pokiaľ by ju zaviazal súd na zaplatenie nákladov, ktoré predstavujú kapitálové poplatky spojené s údržbou, a nie s užívaním nehnuteľnosti, tak ich zaplatením by sa navrhovateľka bezdôvodne obohatila. Doteraz zistený skutkový stav podľa nej neobstojí, nakoľko súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že preukázala, že v byte býva proti svojej vôli, keď nemožnosť odísť z bytu spôsobuje práve navrhovateľka, ktorá už vyše 10 rokov okupuje časť nehnuteľnosti, kam ona žiadala a chcela odniesť veci z predmetného bytu a uvoľniť ho navrhovateľke. Namietala existenciu prekážky litispendencie s poukazom na jej tvrdenie, že nájomná zmluva bola uzatvorená ústne, čo je predmetom jej protinávrhu ako námietka na odvolacom súde vo veci XCo XXX/XXXX (XXC XX/XXXX), a preto predmetné konanie malo byť zastavené, lebo je v kolízii a priamo závislé od rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci. Poukázala na to, že na súde prvého stupňa prebieha aj konanie XC XXX/XXXX o obnove konania, v ktorom boli predložené nové dôkazy o podvode, ktorého sa navrhovateľka dopustila na nej, ako aj dôkaz o tom, že peniaze sa od nej vymáha nesprávne. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyňu uviedla, že zotrváva na svojom nároku na peňažnú náhradu poplatkov pre správcu za poskytnuté služby spojené s užívaním bytu a nesúhlasila s dôvodmi uvádzanými odporkyňou v podanom odvolaní. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach uplatnených dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odporkyňa nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že prejednaním veci v jej neprítomnosti jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na nesprávnych skutkových zisteniach a spočíva i na nesprávnom právnom posúdení veci. V preskúmavanej veci je zrejmé, že odporkyňa udelila v zmysle § 28 ods. 1 O.s.p. v tomto konaní plnú moc právnemu zástupcovi Y. V. na jej zastupovanie, avšak len v obmedzenom rozsahu - len na určité úkony (nešlo o všeobecné plnomocenstvo na zastupovanie v celom konaní) - na základe plnej moci zo dňa XX.X.XXXX (Č..R.. XX) a zo dňa XX.X.XXXX (Č..R.. XXX) udelených na zastupovanie na pojednávaniach, na nahliadanie do spisu, vyhotovovanie si poznámok a kópií. Z obsahu spisu ďalej vyplýva (č.l. 180), že predvolanie na pojednávanie dňa XX. X. XXXX bolo doručované ako odporkyni, tak aj jej právnemu zástupcovi Y. V., na adresu K. XX M. A., kde si obidvaja zásielku osobne prevzali . Pokiaľ ide o doručovanie predvolania na pojednávanie dňa XX. X. XXXX, tak zásielka sa súdu prvého stupňa z adresy odporkyne a jej zástupcu K. XX M. A. vrátila ako nedoručená s tým, že jej adresáti boli na uvedenej adrese neznámi. Vykonaným šetrením súdu prvého stupňa bolo dňa X. X. XXXX D. B. B..D.. XX E. XXX/XXXX zistené, že adresa odporkyne, ako aj adresa jej zástupcu, je v Č. T., K. XX, W. (Č..R.. XXX ) a následne preto súd prvého stupňa predvolanie na pojednávanie dňa XX. XX. XXXX doručoval odporkyni a jej zástupcovi Y. V. na P. M. Č. T., na ktorej zástupca odporkyne zásielku súdu prvého stupňa prevzal dňa XX. XX. XXXX (Č..R.. XXX ), zásielka od odporkyne sa z uvedenej adresy vrátila súdu prvého stupňa dňa XX. XX. XXXX s oznámením o jej uložení dňa X. XX. XXXX s tým, že bola nevyžiadaná. Na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX súd prvého stupňa považoval predvolanie odporkyni doručené náhradným spôsobom - uložením na pošte, predvolanie splnomocnenému zástupcovi odporkyne považoval za riadne doručené a keďže svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti. Dňa X. X. XXXX bolo zástupcom odporkyne doložené do súdneho spisu podanie zo dňa XX. XX. XXXX podané na poštovú prepravu dňa XX. XX. XXXX vo veci odstúpenia od zastupovania odporkyne z dôvodu, že na pošte W. X nemohol prevziať poštu určenú pre odporkyňu z Okresného B. A. J., lebo to české zákony neumožňujú, i keď je držiteľom plnej moci na preberanie zásielok manželky, navyše na obálkach sa prestala označovať vec, ktorej sa týka a tak nepozná ani z obálky o akú vec ide, za daných okolností tak nemôže jeho manželke garantovať riadnu obhajobu jej záujmov, nepozná obsah listov zo súdu jej určených a tak sa vzdáva jej plnej moci a týmto odstupuje od nej, lebo sa nemôže na jej zastupovanie z objektívnych príčin riadne pripraviť a prehlásil, že jeho manželka je v Č. na úteku, nemá stálu prácu, nemá rovné postavenie pred súdom s protistranou. Poskytol spolu s jeho dcérou odporkyni dočasnú adresu na doručovanie pošty a na dočasné prebývanie v W., momentálne si odporkyňa nemôže osobne prevziať poštu na pošte W. X, on ju tiež nemôže prevziať i keď má preukaz splnomocnenca a nevie čoho sa pošta týka, akej veci sa týka, a tak ju musí súd, potom čo sa mu zrejme vráti, považovať za nedoručenú, no nie vinou odporkyne, ktorá urobila všetko preto, aby mohla zásielky od súdu preberať, alternatívne v medziach zákona niekoho tým splnomocniť, čo aj urobila. Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 1, písm.a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Právo účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jeho prítomnosti, ale tak, že je povinný účastníkovi konania poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, a preto Občiansky súdny poriadok ukladá v ust. § 115 ods. 1,2 súdu povinnosť predvolať účastníka konania na pojednávania tak, aby mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka konania, ktorý hoci bol riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jemu, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností, by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na účastníkovi, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania, existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázal k žiadosti pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostáva jeho žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, na ktorom súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne a jej zástupcu, boli splnené všetky zákonné podmienky, keď predvolanie na pojednávanie bolo doručené odporkyni dňa XX.XX.XXXX náhradným spôsobom (vrátením súdu uloženej zásielky na pošte v súlade s § 46 ods. 2 O.s.p.), nakoľko sa na adrese doručovania zdržiavala (čo vyplýva aj z podania jej zástupcu zo dňa XX.XX.XXXX) a zásielku si v odbernej lehote nevyzdvihla, a preto predvolanie na pojednávanie bolo potrebné považovať za riadne doručené, aj keď sa o uložení zásielky nedozvedela. Rovnako predvolanie na pojednávanie bolo riadne doručené jej splnomocnenému zástupcovi Y. V., ktorý si zásielku dňa XX.XX.XXXX prevzal, kedy jeho plná moc bola účinná, keďže najskôr jej účinky mohli zaniknúť doručením súdu prvého stupňa jeho písomného podania zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým oznámil vypovedanie plnej moci (§ 28 ods. 3 O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že odporkyni tak bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené ako osobne, tak aj prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Navyše z podania zo dňa XX.XX.XXXX nevyplýva, že by splnomocnený zástupca ospravedlnil neúčasť odporkyne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, resp., že by požiadal o odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa teda nepochybil, keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne a jej zástupcu, ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne (§ 46 ods. 2 O.s.p.) a včas (§ 115 ods. 2 O.s.p.) doručené a nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že postup súdu prvého stupňa bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., a preto odporkyňa nedôvodne namieta, že jej postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko jej bola daná reálna možnosť uplatňovania si procesných práv v konaní priznaných jej občianskym súdnym poriadkom (právo zúčastniť sa na pojednávaní). Ani prípadné neoznačenie súdnej zásielky číslom konania neznamená v žiadnom prípade porušenie práva na spravodlivý a nestranný súdny proces. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., dospel k správnemu skutkovému záveru, že odporkyňa užívala byt vo vlastníctve navrhovateľky na L.. B. D. XX M. A. P. M. T. XXXX,XXXX bez platne uzatvorenej nájomnej alebo inej zmluvy, a teda bez relevantného právneho dôvodu, a na tomto základe následne vyvodil správny právny záver, že odporkyni vznikla povinnosť vydať navrhovateľke týmto užívaním získané bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1,2 Obč. zák., pričom svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania odporkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvádzaných (§ 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1, písm.f/ O.s.p., § 205 ods. 2, písm. d/, f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia ( § 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností- poznatkov, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. Súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne tieto správne vyhodnotil z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti a dospel tak k správnym skutkovým záverom. Výsledky vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa nedávajú podklad pre záver, že by odporkyňa užívala predmetný byt na základe nájomnej zmluvy, ani pre záver, že by uhrádzala náklady za jeho užívanie. So zreteľom na uvedené odvolací súd uzavrel, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ich zhodnotením dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým záverom Pokiaľ odporkyňa namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a že tento nemôže obstáť, neuviedla v čom konkrétne mal tento odvolací dôvod spočívať, aké ňou navrhované dôkazy súd prvého stupňa nevykonal, resp. aké nové skutočnosti a dôkazy si uplatňuje v odvolacom konaní. Súd prvého stupňa postupoval správne keď rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 O.s.p.), a ani odvolací súd nepovažoval za potrebné výnimočne vykonať ďalšie dokazovanie nevyhnutne potrebné pre rozhodnutie vo veci, ktoré by bolo nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2, písm.f/ O.s.p. je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním tohto odporkyňou uplatneného odvolacieho dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa správne právne vec posúdil, keď aplikoval správne ustanovenia. Občianskeho zákonníka (§ 451 a nasl.), tieto správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou praxou a doterajšou rozhodovacou činnosťou, a zaujal vo veci správne právne závery, s ktorými sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Keďže v danom prípade bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch bolo potrebné v konaní ustáliť výšku peňažnej náhrady, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke titulom vydania bezdôvodného obohatenia užívaním predmetného bytu a využívaním služieb poskytovaných spolu s užívaním bytu. Výška peňažitej náhrady v tomto prípade sa musí odvodzovať od prospechu, ktorý bol plnením bez právneho dôvodu získaný a obohatený je povinný vydať všetko čo sám získal, a teda je potrebné vychádzať z nákladov, ktoré by bolo treba vynaložiť na získanie rovnakého plnenia, a teda vychádzať z nákladov na služby s užívaním bytu spojené. Výšku peňažitej náhrady preto v danom prípade súd prvého stupňa správne vyčíslil z výšky reálne vynaložených nákladov na služby spojené s užívaním bytu, ktoré by bola odporkyňa uhrádzala v prípade ak by nájomný vzťah medzi účastníkmi platne existoval. Súd prvého stupňa teda správne ustálil ako právny základ žalobného nároku navrhovateľky, tak aj výšku ňou uplatňovaného peňažného plnenia vychádzajúc zo skutočných nákladov vynaložených navrhovateľkou na bývanie v predmetnom byte v rokoch XXXX,XXXX podľa vyúčtovania jednotlivých nákladov správcom bytového domu. Odvolací súd nemal dôvod ani v tomto prípade odchýliť sa od doterajšej rozhodovacej činnosti súdov v obdobných veciach, v ktorých bola navrhovateľke priznaná výška bezdôvodného obohatenia v súlade s nákladmi vynaloženými ňou na správu bytu v rokoch XXXX P. XXXX (rozsudok K. B. M. A., Č..K.. XCo XXX/XX-XXX, Č..K.. XCo XXX/XX-XXX). Správne súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú obranu odporkyne spočívajúcu v jej tvrdení, že v byte býva proti svojej vôli, keďže táto nemá vplyv na vznik nároku navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenie, keďže záväzok odporkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je založený na objektívnej zodpovednosti za jeho vznik, bez ohľadu na zavinenie. Odporkyňa neopodstatnene namieta existenciu prekážky litispendencie s poukazom na podanie protinávrhu na odvolacom súde vo veci X E. XXX/XXXX v konaní o vypratanie bytu vedenom pod B..D.. XXC XX/XXXX, nakoľko sa týka iného predmetu konania. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Č..K.. XCo XXX/XXXX-XXX D. F. XX.X.XXXX odvolací súd rozhodol tak, že pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa Č..K.. XXC XX/XX-XXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil a konanie zastavil. Na posúdenie danej veci nemá vplyv ani návrh odporkyne na obnovu konania pod sp.zn. XC XXX/ XXXX, ktoré sa má týkať pôvodného konania pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX vo veci splnenia záväzku navrhovateľky zo zmluvy o budúcej darovacej zmluve. Správne súd prvého stupňa ustálil aj omeškanie odporkyne s peňažným plnením podľa § 517 ods. 1,2 Obč. zák., nakoľko sa dostala do omeškania po tom, ako na základe výzvy navrhovateľky, za ktorú správne považoval vydanie platobného rozkazu súdu a uznesenia o pripustení zmeny návrhu, doručenej jej prostredníctvom súdu, neplnila (§ 563 Obč. zák.). Pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, plne sa stotožňujúc s jeho právnymi závermi, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého úspešnej navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej však odvolací súd nepriznal pre absenciu jej návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v odvolacom konaní podľa ust. § 151 ods.1 vety prvej O.s.p.. Rozsudkom (doplňujúcim) zo dňa XX.X.XXXX Č..K.. XXC/XXX/XXXX-XXX súd prvého stupňa doplnil výrok rozsudku Okresného B. A. J. D. F.P. XX.XX.XXXX, Č.. K.. XXC/XXX/XXXX-XXX tak, že vo zvyšku úrokov z omeškania návrh zamietol. Uviedol, že v intenciách pokynov Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu a vzhľadom ku skutočnosti, že uvedený rozsudok v dôsledku odporkyňou podaného odvolania doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, dopĺňacím rozsudkom podľa § 166 O.s.p. rozhodol v konečnom rozhodnutí o opomenutej časti predmetu konania, týkajúcej sa celého rozsahu návrhom uplatneného príslušenstva, čo do uplatnenej výšky úroku, ako aj doby trvania omeškania, tak, že s poukazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Napadnutým uznesením zo dňa XX.X.XXXX Č..K.. XXC/XXX/XXXX-XXX súd prvého stupňa zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania. Konštatoval, že podaním doručeným na súd dňa XX.XX.XXXX a následne na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX odporkyňa navrhla, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o návrhu na obnovu konania vedeného na súde pod sp. zn. XC/ XXX/XXXX, ktoré sa týka pôvodného konania sp. zn. XXC/XXX/XXXX. S poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. dospel k záveru, že návrh odporkyne na prerušenie konania nie je dôvodný. Mal za to, že prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. XC/XXX/XXXX nie je dôvodom na prerušenie konania, nakoľko sa v ňom nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie v tejto veci a súdom vykonané vhodné opatrenia v podobe dokazovania sú dostatočným podkladom na rozhodnutie vo veci XXC/XXX/XXXX. Proti tomuto (doplňujúcemu) rozsudku a uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa namietajúc, že obe boli uložené do spoločnej obálky bez sprievodného listu, čo je podľa nej v rozpore s O.s.p.. Hoci v záhlaviach oboch sa udáva ako splnomocnený zástupca Y. V., ktorému ako splnomocnencovi v zmysle O.s.p. malo byť doručované, tieto jej boli doručované správne, keďže jej manžel ju už nezastupuje z dôvodu, že pre netransparentné doručovanie zo strany súdu prvého stupňa a tým neschopnosť riadne zastupovať jej záujmy, od svojho zastupovania odstúpil a odstúpenie súdu prvého stupňa oznámil. Uviedla, že rozsudok z XX. XX. XXXX nie je platný, je zmätočný, bol vynesený v rozpore s O.s.p. v jej neprítomnosti, keď nebola na pojednávanie na deň XX. XX. XXXX predvolaná a jeho nezákonnosť nie je odstránená ani vydaním doplňujúceho rozsudku. Poukázala na to, že nikto z účastníkov nenapadol skutočnosť, že súd prvého stupňa údajne nerozhodoval o celom predmete konania, je to vecou zváženia a posúdenia prvostupňového súdu a krajský súd to nemôže prikázať prvostupňovému súdu prípisom a bez meritórneho rozhodnutia vo veci. Výsledky konania XC XXX/XXXX P. XT XXX/XXXX budú mať priamu súvislosť aj s touto vecou, ak sa preukáže, že podvodu s bytom sa dopustila nie ona, ale navrhovateľka a z trestnej veci nemôže byť priznaný prospech. Podľa nej je priama súvislosť medzi prípadným platením takzvaného nájomného v byte a jej údajného obohatenia sa, a preto podala odvolanie aj voči obsahu uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa XX. X. XXXX. Namietala aj neplatnosť doplňujúceho rozsudku a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne konanie prerušiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý (doplňujúci) rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska ust. § 218 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie proti nemu bolo podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávneným (§ 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.). Podanie odvolanie je procesným úkonom účastníka konania. Právo podať odvolanie však prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, ktorá vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností - pre posúdenie ktorej je podstatné porovnanie výsledku sporu s návrhom (nárokom) uplatňovaným navrhovateľom v konaní. Prípustnosť odvolania má totiž vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania prechádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. Právo podať odvolanie teda nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach. V danom prípade ide práve o takýto prípad, keď odvolanie odporkyne smeruje proti výroku (doplňujúceho) rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý - v časti zvyšku úrokov z omeškania, a teda týmto výrokom napadnutého rozhodnutia nebola odporkyni spôsobená žiadna ujma, v dôsledku čoho teda nebola osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania do tejto zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa, a preto odvolací súd odvolanie odporkyne do výroku, ktorým bol vo zvyšku zamietnutý návrh navrhovateľky odmietol, ako podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Podľa § 109, ods. 2, písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V zmysle uvedeného ustanovenia zákona súd môže (fakultatívne) prerušiť konanie pokiaľ ide o predbežnú otázku, ktorú môže pre svoje rozhodnutie posúdiť v prebiehajúcom konaní sám alebo môže vyčkať až na jej posúdenie v inom konaní za predpokladu, že môže mať význam pre jeho rozhodnutie. S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa v danom prípade dôsledne postupoval podľa § 109 ods. 2, písm. c/ O.s.p. skúmajúc, či sú splnené zákonné predpoklady pre prerušenie konania, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že v konaní pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktoré je obnovou pôvodne vedeného konania pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX, sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci, a pokiaľ návrh odporkyne na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto, v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že v konaní o obnove konania, týkajúceho sa splnenia záväzku navrhovateľky zo zmluvy o budúcej darovacej zmluve, sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci, napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.