Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/31/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206201757 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1206201757.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Š. H., bytom E. N.. Č.. XXX, G., zast. JUDr. Eduardom Šmelkom, advokátom, Huščavova 1, Bratislava odporkyni: C. G., bytom J. X, L., zast. JUDr. Martinom Bukovinským, advokátom, Svätopluková 30, Bratislava, v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a určenie predmetu dedičstva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25.05.2011, č.k. 8C 47/2006-211, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25.05.2011, č.k. 8C 47/2006-2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala pôvodným návrhom, aby súd určil, že darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený R. F. pre P. H. R. L. dňa 09.05.2005 pod č. Y.-XXXX/XX, ktorej predmetom bol byt č. X na druhom poschodí v bytovom dome v L. na K. N.. Č.. X je neplatná s tým, že súd zároveň určí, že navrhovateľka H. P. je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a zároveň, že súd určí, že odporkyňa nie je vlastníčkou predmetného bytu. Neskôr navrhovateľka písomným podaním požiadala o zmenu petitu a žiadala, aby súd určil, že výlučnou vlastníčkou bytu č. X na druhom poschodí na ul. K. Č.. X Y. L. bola ku dňu jej smrti H. P., rod. H. a uvedený byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemku parc.č. XXXX/XX patria do dedičstva po nebohej H. P., zomrelej XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že ďalšej zmene v priebehu prvostupňového konania došlo, okrem zmeny petitu žaloby, i k zmene účastníkov konania, keď pôvodná navrhovateľka zomrela a na jej miesto nastúpila výlučná dedička - neter žalobkyne. Pokiaľ sa týka zmeny petitu mal za to, že táto vyplýva zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ SR, ktorý znalec skonštatoval, že navrhovateľka vlastnoručne podpísala exemplár darovacích zmlúv, návrh na vklad, doručenky pre správu katastra a aj knihu osvedčovania podpisov Notárskeho úradu E.. V.. Návrh na zmenu petitu odôvodnila navrhovateľka tým, že titul prevodu, a to darovacia zmluva je neplatná pre hrubé porušenie dobrých mravov odporkyne k pôvodnej navrhovateľke. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, nakoľko je pôvodný dôvod bol vrátený a nové dôvody vyhodnotil súd v konaní o vrátenie daru ako irelevantné. Zároveň poukázal na ust. § 3 ods. 1 a § 39 Obč. zák. Podstata odôvodnenia pôvodnej žaloby o neplatnosť darovacej zmluvy bola opretá o absenciu vôľovej zložky pôvodnej navrhovateľky k napadnutej darovacej zmluve, nakoľko túto nikdy nepodpísala. Uviedol, že závery znaleckého posudku však jej tvrdenie vyvrátili, keď znalec vyhodnotil podpisy pôvodnej navrhovateľky ako pravé, a to na darovacích zmluvách, v knihe osvedčovania, ako aj na doručenkách. Súd prvého stupňa uviedol, že Občiansky zákonník v ustanoveniach týkajúcich sa dobrých mravov určuje ako dôvod neplatnosti právneho úkonu jeho priečenie sa dobrým mravom a ďalej určuje, že výkon práv z právnych úkonov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Preto predpokladom uplatnenia týchto dôvodov neplatnosti je, že samotný právny úkon, či výkon práv z neho vyplývajúcich sa prieči dobrým mravom. Mal za to, že v danom prípade takéto okolnosti nenastali. Darovacia zmluva je legitímnym inštitútom súkromného záväzkového práva upraveného v Občianskom zákonníku a obsah napadnutej zmluvy, ako výsledok prejavu vôle jej účastníčok sa tejto úprave v ničom neprieči. Teda okolnosti vzťahu účastníčok zmluvy nemôžu mať vplyv na jej platnosť vo väzbe na dobré mravy. Zároveň súd prvého stupňa súhlasil s odporkyňou, že v konaní pod sp.zn. 51C 77/2006 k týmto okolnostiam súd vykonal dôkladné dokazovanie, ktoré vyhodnotil tak, že k porušeniu dobrých mravov nedošlo, keď navrhovateľka v predmetnom konaní využila inštitút hrubého porušenia dobrých mravov na zvrátenie súčasného právneho stavu, pričom súd aj napriek smrti túto snahu vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že v čase smrti pôvodná navrhovateľka nemohla byť vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a tak táto nemôže patriť do predmetu jej dedičstva. Vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa súd vyslovil, že odporkyni sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že o práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, že by návrhu na zrušenie rozsudku nebolo vyhovené žiadala, aby odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že je prípustné dovolanie na otázky, ktoré navrhovateľka formulovala v návrhu na prípustnosti dovolania. Navrhovateľka v odvolaní vytkla súdu prvého stupňa v prvom rade tú skutočnosť, že ešte pôvodná navrhovateľka H. P.Á. dňa 08.09.2006 podala návrh na vydanie predbežného opatrenia o zákaz vstupu do bytu, pričom o tomto návrhu súd prvého stupňa doposiaľ nerozhodol. Vytkla súdu prvého stupňa, že v dostatočnom rozsahu nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov H. O. C. C. R.. Mala za to, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď si osvojil a prevzal odôvodnenie zamietnutia inej žaloby, a to v konaní vedenom pod sp.zn. 51C 77/2006 a jeho rozsudku zo dňa 03.02.2011, čím sa dopustil nesprávneho úradného postupu. V konaní 51C 77/2006 sa preukazovali dôvody na vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák., teda preukazovali sa skutočnosti, ako dôvody na vrátenie daru, ktoré vznikli niekoľko mesiacov až po uzavretí darovacej zmluvy. V tomto konaní vedenom pod sp.zn. 8C 47/2006 sa však mali preukazovať dôvody na určenie neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle § 39 Obč. zák., teda mali sa preukazovať skutočnosti, ako dôvod na určenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktoré vznikli bezprostredne pred uzavretím darovacej zmluvy a v čase jej uzavretia. Súd prvého stupňa však v tomto konaní 8C 47/2006 nevykonal dokazovanie vôbec a nesprávne si osvojil právny názor súdu z iného konania, z konania 51C 77/2006, ktorý sa však týka úplne iného právneho základu a pre túto vec nepoužiteľný. Uviedla, že dôvody na vrátenie daru v inom konaní nemôžu byť zhodné s dôvodmi na určenie neplatnosti právneho úkonu v tomto konaní. Uviedla, že konanie odporkyne vo vzťahu ku dňu uzavretia darovacej zmluvy je konaním ex post, preto je nepoužiteľné na posudzovanie právneho úkonu, ktorý časovo predchádzal obdobiu používania daru, ako aj správaniu sa obdarovanej voči darkyni v tomto období. Tiež nemožno zamieňať hrubé porušovanie dobrých mravov zmysle § 39 Obč. zák. s neplatnosťou darovacej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák., na čo však súd prvého stupňa vôbec neprihliadal, ak v konaní 51C 77/2006 sa preukázala platnosť darovacej zmluvy, navrhovateľka sa môže domáhať neplatnosti takejto darovacej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. v inom súdnom konaní, pričom obsah dokazovania nemôže byť identický. Následne navrhovateľka poukázala, že odporkyňa sa voči pôvodnej navrhovateľke nesprávala ohľaduplne, slušne ani pred uzavretím darovacej zmluvy a ani v čase uzavretia darovacej zmluvy. Manžel pôvodnej navrhovateľky H. P. zomrel XX.XX.XXXX a darovacia zmluva bola uzatvorená mesiac a pol po jeho smrti, a to dňa 15.07.2004, pričom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nebolo po nebohom H. P. ukončené ani dedičské konanie uviedla, že odporkyňa sa voči pôvodnej navrhovateľke nesprávala slušne, porušovala dobré mravy a preto darovanie bytu pôvodnou navrhovateľkou v prospech odporkyne je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák., ide o jeho absolútnu neplatnosť. Okrem iného navrhovateľka zdôraznila, že v minulosti pôvodná navrhovateľka podala na odporkyňu trestné oznámenie pod č. Č.: S.-XXXX/X-S.- L.-XXXX, z ktorého vyplýva, že odporkyňa pôvodnú navrhovateľku naviedla na to, aby sama mohla disponovať jej peňažnými prostriedkami, vybrala sumu 630.000,- Sk, nakoľko mala dispozičné právo a tieto finančné prostriedky vložila na vkladnú knižku, pričom neinformovala pôvodnú navrhovateľku o tom, že tieto finančné prostriedky si vložila na svoju vkladnú knižku, s ktorou nebohá P. (pôvodná navrhovateľka) nemohla disponovať. Trestné oznámenie splnilo svoj účel, pretože odporkyňa zo sumy 630.000,- následne vrátila pôvodnej navrhovateľke sumu 600.000,- Sk. Takéto konanie odporkyne možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, keďže v prípade smrti pôvodnej navrhovateľky by sa jej dedičia nedozvedeli o tejto sume. Navrhovateľka preto žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil, že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu v L. bola ku dňu smrti H. P., K.. H. a že uvedený byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu patria do dedičstva po nebohej H. P., zomrelej dňa 01.11.2006. Prípadne žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu sa odporkyňa nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľky v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti, a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Podľa § 3 O.s.p., občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. V konaní postupuje súd so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6 O.s.p.). Toto ustanovenie je i v súlade s ústavnou požiadavkou, aby sa vec účastníka prejednala verejne a za jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadril ku všetkým skutočnostiam a vykonaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Dokazovanie je zákonom ustanovený postup, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Základným dôkazným prostriedkom, ktorý súd hodnotí ako každý iný dôkaz, je výsluch účastníka (§ 131 ods. 1 O.s.p.), ktorý má právo byť pri vykonávanom dokazovaní v zmysle § 122 O.s.p., v ktorom je vyjadrená zásada ústnosti a priamosti, ako aj právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.). Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup, a toto konanie v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu v materiálnom ponímaní, zabezpečovať právo na súdnu ochranu. Procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený, ale do značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Základným právom účastníka konania je, aby jeho vec bola prejedná v jeho prítomnosti (tiež čl. 38 ods. 2 ústavného zák.č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými zásadami a zákonnými ustanoveniami neriadil, keď vo veci nevykonal dostatočne dokazovanie, pričom odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami uvedenými v ods. 2 až 7 (§ 213 ods. 1 O.s.p.) a rozhodol tak vo veci predčasne, pričom jeho rozhodnutie nemá ani náležitosti zodpovedajúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa bez náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia skutočne až príliš stroho poukázal na zmenu petitu, ktorý bližšie nešpecifikoval, len uviedol, že išlo o zmenu petitu v súvislosti s určením, že pôvodná navrhovateľka bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou „predmetného“ bytu a že tento jej do dedičstva patrí. Následne súd prvého stupňa poukázal na závery znaleckého posudku, ktorý sa síce v predmetnom spise nachádza, avšak súd prvého stupňa takýto dôkaz neoboznámil v priebehu súdneho pojednávania, neoboznámil ho ako dôkaz, účastníci konania nemali možnosť sa k takémuto dôkazu na pojednávaní priamo vyjadriť. Obdobne súd prvého stupňa postupoval pokiaľ v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na konanie vedené pod sp.zn. 51C 77/2006, ktoré konanie vyhodnotil bez toho, aby opätovne takýto dôkaz - pripojený spis sp.zn. 51C 77/2006 bol oboznámený priamo na pojednávaní s tým, aby sa účastníci konania k takémuto listinnému dôkazu mohli vyjadriť. Predmetný spis sp.zn. 51C 77/2006 súd prvého stupňa ani nepripojil k pôvodnému základnému spisu. I keď účastníci konania sa javia tí istý (z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však táto skutočnosť jednoznačne nevyplýva) a pravdepodobne majú vedomosť o obsahu priebehu, ako aj o tom, ako predmetná vec bola ukončená, táto skutočnosť nezbavuje procesný súd povinnosti ujasniť skutkový základ sporu vykonať dokazovanie oboznámením obsahu predmetného spisu s jeho závermi, uviesť, z ktorých dôkazov súd v súvislosti so svojím rozhodnutím vychádzal, a ak súd prvého stupňa poukazuje na dokazovanie v inom konaní, je potrebné uviesť, o aké dokazovanie ide, aký vzťah majú takto vykonané dôkazy k prejednávanej veci, prečo súd v prejednávanej veci opätovne nevykonal dôkazy a v čom sú tieto dôkazy pre prejednávanú vec rozhodujúce. Navrhovateľka v odvolaní namietla nevykonanie ďalších dôkazov, a to výsluchu svedkov, pričom súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo takéto dôkazy navrhnuté účastníkom konania nevykonal a prečo od takéhoto dôkazu bolo súdom prvého stupňa upustené. V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou a princípom kontradiktórnosti, spravidla vykoná dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale len vo výnimočných prípadoch, s ktorými sa musí práve v tejto časti odôvodnenia vyrovnať, môže tieto dôkazy nevykonať. Súd však musí vždy uviesť, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je nevyhnutný predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo navrhovateľovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba spravidla na druhej strane nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Určovacia žaloba má preventívny charakter, bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Súd prvého stupňa však v súlade s ust. § 80 písm. c/ O.s.p. nepostupoval a v konaní ako prvé nezisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu, napriek tomu sa vecou samou zaoberal a vo veci rozhodol. Dôvodná je i námietka navrhovateľky v súvislosti s návrhom na vydanie predbežného opatrenia o zákaz vstupu do bytu (na č.l. 62), ktorý bol súdu prvého stupňa doručený dňa 11.09.2006, pričom o tomto návrhu súd prvého stupňa doposiaľ nerozhodol, avšak je potrebné uviesť, že táto námietka nesúvisí s preskúmavaným rozhodnutím súdu prvého stupňa v tomto odvolacom konaní. Navrhovateľka v priebehu prvostupňového konania, ale i v odvolacom návrhu poukazovala na tú skutočnosť, že dokazovanie v konaní vedenom pod sp.zn. 51C 77/2006, ktorého predmetom podľa jej vyjadrenia sa mali preukazovať dôvody na vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. (dôvody na vrátenie daru, ktoré vznikli až po uzavretí darovacej zmluvy) nesúvisia s predmetným konaním vo veci 8C 47/2006, keď v tomto konaní je povinnosť preukazovať dôvody na určenie neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle § 39 Obč. zák., a teda skutočnosti, ktoré vznikli bezprostredne pred uzavretím darovacej zmluvy, resp. v čase jej uzavretia. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že na základe osvedčenia o dedičstve pod č. 38D 791/2004-16, Dnot 97/04 zo dňa 27.07.2004 po poručiteľovi H. P., ako dedička zo zákona v druhej dedičskej skupine prichádza do úvahy pozostalá manželka, t.j. pôvodná navrhovateľka - H. P., rod. H. (č.l. 8). Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že darovacia zmluva medzi darcom H. P., rod. H. a obdarovanou C. G., rod. R. (nachádzajúca sa na č.l. 28 spisu) bola uzatvorená dňa 15.07.2004, t.j. v čase, keď ešte nebolo rozhodnuté v dedičskom konaní, a to ani právoplatne, kto nadobudne polovicu bytu na druhom poschodí na K. N.. Č.. X Y. L.. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 15.07.2004 pôvodná navrhovateľka - H. P. vlastnila len polovicu predmetného bytu. Až na základe osvedčenia o dedičstve nadobudla pôvodná navrhovateľka druhú polovicu predmetného bytu, a to rozhodnutím až zo dňa 27.07.2004. Týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal, nevyhodnotil ich v odôvodnení svojho rozhodnutia i napriek vzneseným výhradám zo strany pôvodnej navrhovateľky ale i súčasnej navrhovateľky, ktoré tieto skutočnosti v priebehu prvostupňového konania prezentovali prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.